5 technologických trendov, ktoré budú formovať Tour de France 2026
Do štartu Tour de France 2026, najdôležitejších cyklistických pretekov roka, zostáva už iba pár dní.
Ako opakujeme každý rok, víťazstvo v etape alebo čo i len deň v jednom z prestížnych líderských dresov môže mnohým profesionálom zmeniť kariéru.
Tímy aj jazdci preto dolaďujú posledné detaily výbavy a formy, aby na Grand Départ v Barcelone prišli v čo najlepšej pozícii a mohli zo seba dostať maximum.
Rovnako sa pripravujú aj všetky značky zapojené do pretekov. Každá z nich ladí marketingové kampane a materiály s nádejou, že sa jej aspoň na chvíľu podarí zažiariť vo výklade najväčšieho cyklistického podujatia na svete.
V minulých rokoch sa na Tour veľa hovorilo o aerodynamických cestných bicykloch, úzkych riadidlách, širších plášťoch či kratších kľukách.
Vývoj sa však nezastavuje a neustále sa menia aj neslávne známe pravidlá UCI. Prinášame preto technologické trendy, ktoré podľa nás budú patriť medzi hlavné témy tohtoročnej Tour.
Preteky v šírke plášťov sa na chvíľu zastavia
Šírka plášťov v profesionálnej cestnej cyklistike v posledných rokoch postupne rastie. Tadej Pogačar, obhajca víťazstva na Tour de France a úradujúci majster sveta, tento rok šokoval cyklistický svet, keď na Paríž-Roubaix Hauts-de-France použil plášte so šírkou až 38 mm.
Podľa toho, čo sme videli na tradičnej generálke pred Tour, pretekoch Tour Auvergne-Rhône-Alpes, sa však dá predpokladať, že na tohtoročnej Tour de France jazdci do takých extrémov nepôjdu.
Skôr očakávame, že väčšina pelotónu siahne po 28 alebo 30 mm plášťoch. Výber bude pravdepodobne závisieť najmä od toho, aké ráfiky budú jazdci používať.
Tímy už dnes nevyberajú šírku plášťov len samostatne. Čoraz viac riešia, aká kombinácia najlepšie funguje s konkrétnymi kolesami pre daný typ etapy.
Jazdci so širšími ráfikmi pôjdu skôr do širších plášťov a naopak. Cieľom je nájsť čo najlepší kompromis medzi valivým odporom, aerodynamikou a hmotnosťou v rámci výbavy, ktorú majú k dispozícii.
Ako vždy pritom treba pripomenúť, že hoci profesionáli na Tour jazdia na jednej z najlepších výbav na svete, neznamená to, že si môžu slobodne vybrať čokoľvek. Vo väčšine prípadov musia pracovať s tým, čo im dodajú tímoví sponzori.
Niekedy to môže znamenať, že jazdec použije užšie plášte, než by ideálne chcel, pretože lepšie fungujú s jeho kolesami. Naopak, pretekári na širokých bezdušových ráfikoch bez pätiek môžu byť pre najnovšie normy ISO a ETRTO nútení použiť širšie a ťažšie plášte, než by si sami vybrali.
Pogačar, ktorý ide do tohtoročnej Tour ako jasný favorit na žltý dres, bude podľa nás jazdiť na kolesách ENVE SES 4.5 Pro v kombinácii buď s 28 mm plášťami Continental GP5000 TT TR, alebo s 30 mm modelom Conti Archetype.
Podľa meraní Bicycle Rolling Resistance sa 30 mm Archetype odvaľuje o niečo rýchlejšie než 28 mm GP5000 TT TR.
Keďže druhá možnosť je však približne o 60 gramov na pár ľahšia, tipovali by sme, že práve tá bude Pogačarovou prvou voľbou počas väčšiny etáp.
Jeho hlavný súper Jonas Vingegaard bude pravdepodobne jazdiť na o niečo širších 29 a 30 mm plášťoch Vittoria Corsa Pro TLR a Corsa Pro Speed TLR.
Dôvodom sú širšie ráfiky Reserve tímu Visma-Lease a Bike, ktoré si vyžadujú použitie plášťov so šírkou minimálne 29 mm.
Väčšina riadidiel bude mať šírku 400 mm
Na minuloročnej Tour ešte kontroverzné pravidlo UCI o minimálnej šírke riadidiel neplatilo, takže jazdci mali pomerne veľkú voľnosť pri úpravách svojich kokpitov.
Tento rok je však minimálna šírka riadidiel stanovená na 400 mm, pričom sa meria z vonkajšej strany na vonkajšiu stranu v spodnom úchope
Predpokladáme preto, že takmer každý jazdec v pelotóne jednoducho prejde na rovnaké riešenie: riadidlá široké 380 mm, ktoré v spodnom úchope merajú zvonka 400 mm.
Napríklad Tadej Pogačar aj Jonas Vingegaard tak museli zmeniť svoje doterajšie nastavenie, keďže predtým preferovali 360 mm riadidlá merané od stredu po stred v oblasti brzdových pák.
Remco Evenepoel by sa však mal do pravidiel zmestiť bez zmeny. Na minuloročných pretekoch používal 380 mm riadidlá, opäť merané od stredu po stred v oblasti brzdových pák.
Jeho integrovaný kokpit Roval Rapide by mal mať v spodnom úchope šírku 400 mm, keďže má od pák smerom k spodnému úchopu 4-stupňové vyhnutie.
Jedným z výrazných jazdcov, ktorého sa zmena určite nedotkla, je Mathieu van der Poel. Holanďan dlhodobo preferuje na profesionálne pomery relatívne široké 400 mm riadidlá, možno aj preto, že má širšie ramená než vrchári ako Pogačar, Vingegaard či Evenepoel.
Jednou z oblastí, v ktorej ešte môžeme medzi jazdcami vidieť rozdiely, bude vyhnutie riadidiel a natočenie brzdových pák.
Možnosti však zužuje ďalšie pravidlo UCI, ktoré stanovuje minimálnu vzdialenosť 280 mm medzi špičkami brzdových pák. Agresívne dovnútra natočené páky si tak jazdci môžu dovoliť prakticky len vtedy, ak zároveň použijú širšie riadidlá.
Na začiatku sezóny, napríklad počas Tour Down Under, sa o tejto téme hovorilo pomerne veľa. Ako však sezóna postupovala, pozornosť okolo nej postupne utíchla.
Možno UCI časom zavedie kategórie jazdcov, vďaka ktorým by sa šírka riadidiel mohla prispôsobiť napríklad výške alebo šírke ramien. Podobný princíp už existuje pri časovkárskych bicykloch, kde pravidlá pre vzdialenosť medzi sedlom a riadidlami zohľadňujú výšku jazdca.
Zatiaľ to však vyzerá tak, že jazdcom nezostáva nič iné, než sa prispôsobiť pravidlám v ich aktuálnej podobe. Nikto predsa nechce riskovať diskvalifikáciu pre bicykel, ktorý neprejde kontrolou.
Súboj o celkové poradie ovládnu ľahké aero bicykle
Tadej Pogačar aj Jonas Vingegaard prišli vlani na Grand Départ v Lille s možnosťou vyberať si medzi aerodynamickým cestným bicyklom a ľahším vrchárskym modelom.
Rovnako ako ďalší favoriti na celkové poradie však napokon jazdili takmer výlučne na aero bicykloch, dokonca aj v najťažších horských etapách.
Nešlo však o jednoduché priznanie, že pri rýchlostiach, akými sa dnes jazdí Tour, je aerodynamika dôležitejšia než hmotnosť.
Tímy sa skôr snažili dostať aero bicykle čo najbližšie k hmotnostnému minimu, aby jazdci nemuseli robiť veľký kompromis ani v kopcoch.
Pogačar mal k dispozícii špeciálne Colnago Y1Rs v surovom karbóne, ktoré má podľa dostupných informácií vážiť len niečo vyše 7 kg.
Slovinec ho prvýkrát použil v horskej časovke na minuloročnej Tour a neskôr na ňom absolvoval aj viaceré ďalšie etapy.
Nebolo by preto prekvapením, keby sa podobným smerom vydali aj jeho hlavní súperi. Vingegaard, Evenepoel či Paul Seixas môžu na Tour prísť s odľahčenými aero bicyklami, ktorými sa pokúsia odpovedať na výhodu tímu UAE Team Emirates XRG.
Otázkou je napríklad, či uvidíme Evenepoela na odľahčenom Tarmacu SL9. Bicykel, ktorý nápadne pripomína novú generáciu pretekárskeho modelu Specialized, sa v posledných týždňoch občas objavil na profesionálnych pretekoch.
Preto by nebolo prekvapením, keby ho Evenepoel použil aj bez toho, aby ho značka pred Tour alebo počas nej oficiálne predstavila.
Zaujímavý bude aj prototyp cestného bicykla Van Rysel, ktorý testoval Seixas. Ak sa objaví priamo v pretekoch, mohli by sme sa naň konečne pozrieť detailnejšie.
Pozornosť si zaslúži aj Cervélo, dodávateľ bicyklov pre tím Visma-Lease a Bike. Značka má s extrémne ľahkými modelmi bohaté skúsenosti, takže budeme sledovať, či sa na Tour neobjaví aj špeciálne odľahčená verzia modelu S5.
Časovkárske bicykle sa opäť dostanú do centra pozornosti
Časovky na Tour de France v posledných rokoch trochu ustúpili do úzadia. V boji o celkové poradie totiž neboli také rozhodujúce ako kedysi, minimálne od 16. etapy Tour 2023, v ktorej Jonas Vingegaard deklasoval konkurenciu.
Tento rok sa však jazdci postavia proti chronometru hneď dvakrát. Hneď v úvodný deň ich čaká tímová časovka a v 16. etape individuálna časovka.
Špecializovaná disciplína, spolu s bicyklami, ktoré k nej patria, sa tak opäť dostane do centra pozornosti.
Pre menej zasvätených, časovkárske bicykle sa od klasických cestných bicyklov líšia najmä tým, že jazdci môžu používať aerodynamické nadstavce, teda ďalšiu oporu pre ruky, na ktorej majú položené predlaktia. K tomu sa pridávajú vyššie ráfiky alebo dokonca plné diskové kolesá.
Takéto riešenia síce zvyšujú hmotnosť a môžu zhoršiť ovládateľnosť, no v priamom smere robia bicykel výrazne rýchlejším.
Keďže časovkárske bicykle si dnes kupuje menej bežných jazdcov a triatlonové špeciály sa v posledných rokoch výrazne vzdialili od pravidiel UCI, nie každá značka investuje veľké prostriedky do pravidelného vývoja a obmieňania časovkárskych modelov.
Výsledkom je, že takéto bicykle často zostávajú v ponuke dlhšie než klasické cestné modely.
Specialized Shiv TT je v ponuke napríklad už od roku 2019, rovnako ako Cervélo P5, hoci druhý menovaný model prešiel v roku 2024 menšou aktualizáciou.
Aj Canyon Speedmax CFR TT je v súčasnej podobe v predaji od roku 2021.
Remco Evenepoel sa bude chcieť tento rok vrátiť na pódium Tour, a preto sa prirodzene ponúka otázka, či Specialized nechystá nový Shiv.
Ak na ňom značka naozaj pracuje, zatiaľ sa jej ho podarilo veľmi dobre utajiť. V Barcelone a počas ďalších etáp si však určite budeme všímať, či sa neobjaví niečo nové.
Pogačar má nový časovkársky bicykel už teraz. Colnago TT2 by mu malo pomôcť práve v disciplíne, v ktorej je úradujúcim a trojnásobným majstrom sveta. Dá sa preto čakať, že v časovkách bude hľadať každú možnú výhodu.
Na tohtoročnej Tour by nemali chýbať ani veľké časovkárske prilby. Pelotón si na ne po rokoch zvykol, a tak už nepôsobia ako zvláštnosť, ale ako bežná súčasť boja o sekundy.
Preteky pravdepodobne ovplyvnia extrémne horúčavy
Európu momentálne zasiahla jedna z najhorších vĺn horúčav v histórii meraní, a tak sa zdá takmer isté, že vysoké teploty opäť ovplyvnia aj Tour de France.
Výskum publikovaný začiatkom roka v časopise Scientific Reports naznačuje, že riziko nebezpečných poveternostných podmienok v posledných desaťročiach postupne rastie. Nie je preto prekvapením, že sa mu prispôsobujú tímy, jazdci aj samotná UCI.
Medzinárodná cyklistická únia má napríklad vlastný protokol pre extrémne počasie. Pri posudzovaní rizika pre jazdcov berie do úvahy teplotu, vlhkosť vzduchu, vietor a ďalšie faktory.
Ani to však neznamená, že jazdci sa môžu na zásah organizátorov automaticky spoliehať. Podmienky v pretekoch môžu byť veľmi náročné ešte skôr, než UCI pristúpi k neutralizácii alebo zrušeniu etapy.
Extrémne horúčavy kedysi patrili medzi zriedkavé slabiny Tadeja Pogačara. Slovinec však odvtedy výrazne zapracoval na tom, aby ich znášal lepšie.
Podobne ako mnohí ďalší profesionáli zaradil do prípravy špecifický tréning v teple a počas pretekov často používa senzor telesnej teploty CORE, ktorý má pripevnený na páse hrudného snímača.
Podľa magazínu Domestique sa jeho tím zároveň viac zameral na to, aby mal Pogačar počas pretekov neustály prísun čerstvých fliaš, či už na pitie, alebo na oblievanie a ochladzovanie tela.
Práca s teplom sa v posledných rokoch stala dôležitou témou aj pre výrobcov aerodynamických prilieb.
Specialized napríklad tvrdí, že jeho nová aero prilba Evade 4 si zachovala aerodynamickú účinnosť, no zároveň má o 2,4 percenta lepšie chladenie.
ABUS zase pri modeli GameChanger 2.0 priamo uvádzal klimatickú zmenu ako jeden z dôležitých faktorov pri jeho vývoji.
