6 škandalóznych športových výkonov, ktoré boli až príliš dobré na to, aby boli pravdivé
Prvý ročník mimoriadne kontroverzných Enhanced Games sa uskutoční už 24. mája v Las Vegas.
Na tomto multišportovom podujatí budú súťažiť atléti z atletiky, plávania a vzpierania, pričom budú môcť používať „schválený“ zoznam dopingových látok zakázaných agentúrou WADA.
Dá sa pritom polemizovať o tom, či Enhanced Games vôbec ešte sú o športe alebo súťažení. Skôr pripomínajú výkladnú skriňu farmaceutických produktov, ktoré stoja v centre biznisu okolo dlhovekosti.
Na oficiálnom webe podujatia sa nachádza aj predajný portál s produktmi ako testosterón, lieky na chudnutie typu GLP-1 či rôzne výživové doplnky. Práve tu investori očakávajú návratnosť svojich peňazí.
To je však téma na iný článok. Tentoraz sa chceme pozrieť na športovú stránku veci a pripomenúť, aké škody napáchali výkonnosť zvyšujúce látky. Nielen na dôveryhodnosti športu, ale aj na zdraví samotných športovcov.
Tu je šesť výkonov z histórie športu, pri ktorých už vtedy mnohí cítili, že niečo nesedí.
Lance Armstrong, Tour de France 1999
Armstrongovo víťazstvo na Tour 1999 dostalo cestnú cyklistiku v USA do centra pozornosti. Celá táto éra však stála na veľmi vratkých základoch.
Príbeh Lancea Armstronga dnes pozná takmer každý. Texanovi diagnostikovali v roku 1996 rakovinu semenníkov v pokročilom štádiu. Napriek nepriaznivým prognózam chorobu prekonal a o necelé tri roky neskôr vyhral Tour de France, jedno z najnáročnejších vytrvalostných podujatí na svete.
Tour pritom len rok predtým takmer pochovala aféra Festina, dovtedy najväčší dopingový škandál v histórii cyklistiky.
V roku 1999 preto cyklistika potrebovala nového hrdinu, ktorý by fanúšikom vrátil vieru v tento šport. A v Armstrongovi, ktorý porazil rakovinu, mnohí takého človeka videli.
Jeho triumf na Tour 1999, vrátane dominantného úvodného časovkárskeho výkonu a exhibície v horskej etape do Sestriere, vytvoril prvú skutočne globálnu hviezdu modernej cyklistiky.
Najsilnejšie Armstrong žiaril práve v USA, kde široká verejnosť nevnímala temnú minulosť profesionálnej cyklistiky tak intenzívne ako Európa.
Írsky novinár David Walsh zo Sunday Times však sledoval Armstrongove výkony od začiatku s veľkou skepsou. Jeho dlhoročná investigatívna práca neskôr výrazne prispela k Armstrongovmu pádu.
Podozrenia sa okolo neho objavovali prakticky neustále, no Armstrong sa bránil agresívne. Pomocou právnikov aj svojou dominantnou a často zastrašujúcou povahou.
V roku 2005 ukončil kariéru so siedmimi titulmi z Tour de France, čo bol rekord. Zdalo sa, že tým sa celý príbeh uzavrie. Lenže comeback v roku 2009 opäť otvoril staré konflikty s bývalými tímovými kolegami a rivalmi.
V roku 2012 ho po vyšetrovaní agentúry USADA doživotne suspendovali a pripravili o všetky víťazstvá na Tour de France. O niekoľko mesiacov neskôr prišlo slávne priznanie v rozhovore s Oprah Winfrey. Jeden z najväčších momentov športovej histórie.
Záujem bol vtedy taký veľký, že ľudia sledovali televízny prenos ako finále veľkého šampionátu.
Ben Johnson, Olympiáda Soul 1988, finále na 100 metrov
Ben Johnson vyhral „najšpinavšie preteky histórie“ suverénnym spôsobom. A potom o víťazstvo prišiel.
Ak Armstrongov pád trval roky, čo sa hodilo k cyklistovi dominujúcemu na trojtýždňových pretekoch, šprintér Ben Johnson zažil katastrofu v rekordne krátkom čase.
Kanaďan vyhral finále na 100 metrov na olympiáde v Soule 1988, ktoré býva často označované za „najšpinavšie preteky histórie“. Zo všetkých ôsmich finalistov sa počas kariéry dopingovým škandálom vyhli len dvaja, Calvin Smith a Robson da Silva.
Johnson vo finále časom 9,79 sekundy prekonal vlastný svetový rekord a doslova zničil konkurenciu. V štartovom poli pritom boli aj Carl Lewis či Linford Christie, ktorí sa počas kariéry taktiež nevyhli pozitívnym testom.
Len tri dni po finále však Johnsonovi oznámili pozitívny test na anabolický steroid stanozolol. Neskôr sa priznal, no použil klasickú výhovorku mnohých dopingových hriešnikov. Tvrdil, že to robil len preto, lebo dopovali všetci ostatní.
Bola to éra experimentovania, pochybných praktík a slabých kontrol. Atletika patrila medzi športy, ktoré tým utrpeli najviac.
Fakt, že mnohí dodnes považujú toto finále za najlepšie preteky histórie, napriek dopingovej minulosti väčšiny účastníkov, je zároveň argumentom pre organizátorov Enhanced Games.
Plavecký tím Východného Nemecka, Olympiáda Montreal 1976
Štátom riadený doping bol vo Východnom Nemecku súčasťou politiky celé desaťročia. Režim tým demonštroval silu krajiny voči svetu prostredníctvom športových úspechov.
Systém fungoval vo veľkom rozsahu a zahŕňal steroidy aj testosterón. Experimentálne látky dostávali športovci často už v tínedžerskom veku a mnohokrát bez toho, aby vedeli, čo vlastne užívajú. Následky na fyzickom aj psychickom zdraví si potom niesli po celý život.
Hoci doping zlepšoval výkony vo viacerých športoch, od atletiky až po cyklistiku, jedným z najznámejších príkladov zostáva ženský plavecký tím Východného Nemecka na olympiáde v Montreale 1976.
Plavkyne získali 11 z 13 zlatých medailí, pričom sedemkrát vytvorili svetový rekord. Na predchádzajúcej olympiáde pritom nezískali ani jedno zlato.
Bola to neuveriteľná dominancia, ktorá okamžite vyvolala podozrenia medzi súperkami aj fanúšikmi. Napriek niekoľkým pozitívnym testom a výpovediam športovcov, ktorí utiekli na Západ, sa väčšina reprezentantov Východného Nemecka nikdy nepreukázala pozitívnym testom. Režim totiž robil maximum pre to, aby ich chránil pred odhalením.
Celý rozsah podvodu a zneužívania vlastných športovcov vyšiel naplno najavo až po páde Berlínskeho múru v roku 1989.
Floyd Landis, Tour de France 2006
Le plus grand moment LUNAIRE du Tour de France : Floyd Landis, 2006.
Sans doute l’étape qui a marqué toute une génération… victime d’une défaillance la veille dans la Toussuire, Landis attaque le lendemain à 127 km de l’arrivée et fait exploser l’ensemble du peloton. pic.twitter.com/GcChNaAl5A— Nuit d’Orage 🇫🇷🇪🇸 (@NuitdOrage1) May 8, 2026
V období, keď boli fanúšikovia podozrievaví voči každému víťazovi Tour de France, sólový útok Floyda Landisa v Alpách vyvolal okamžitý poplach.
Tour de France 2006 mala byť prvou edíciou po siedmich rokoch nadvlády Lancea Armstronga, lenže realita bola úplne iná.
Čokoľvek Armstrong používal, v pelotóne zostalo prítomné aj naďalej. Sám neskôr priznal EPO, testosterón aj rastový hormón. A do problémov sa tentoraz dostal jeho bývalý tímový kolega Floyd Landis.
Landis bol v rokoch 2002 až 2004 jedným z Armstrongových najdôležitejších pomocníkov v horách. Neskôr prestúpil do tímu Phonak a stal sa rivalom.
V roku 2006 bola situácia otvorená. Jan Ullrich aj Ivan Basso boli krátko pred štartom stiahnutí z Tour po vypuknutí ďalšieho veľkého dopingového škandálu a Landis patril medzi favoritov, hoci dovtedy nepatril medzi najväčšie hviezdy.
Po 15. etape viedol celkové poradie. Nasledujúci deň však v Alpách úplne skolaboval a stratil takmer desať minút. Strata, ktorá by za normálnych okolností znamenala definitívny koniec nádejí na celkové víťazstvo.
Lenže v ďalšej etape do Morzine prišlo niečo, čomu mnohí nedokázali uveriť. Landis zaútočil už na prvom z piatich horských stúpaní a sám zničil všetkých súperov. V ére kontrolovaných pretekov to bolo niečo nevídané.
Na lídra Oscara Pereira získal viac ako sedem minút, čo mu nakoniec stačilo na víťazstvo v Paríži. Krátko po Tour však vyšlo najavo, že Landis mal pozitívny test na testosterón.
Víťazstvo napokon pripadlo Pereirovi. Američan dostal dvojročný zákaz činnosti a zdalo sa, že jeho príbeh sa skončil.
Neskôr sa však opäť dostal do centra pozornosti, tentoraz mimo bicykla. Stal sa jedným z najväčších kritikov Armstronga a zohral významnú úlohu pri rozbití celej jeho legendy.
Rusko, atletika, Olympiáda Londýn 2012
Mnohí verili, že éra štátom organizovaného dopingu skončila spolu s Východným Nemeckom. Rusko však ukázalo, že podobné praktiky nezmizli.
Opäť išlo najmä o ženské vytrvalostné disciplíny v atletike. Ruské reprezentantky zbierali medaily vo veľkom a viaceré výkony pôsobili podozrivo vzhľadom na náhle výkonnostné skoky.
Tentoraz systém neodhalil rozpad režimu, ale whistlebloweri a následné nezávislé vyšetrovanie objednané agentúrou WADA. Správa odhalila rozsiahlu manipuláciu a ničenie vzoriek v jedinom ruskom laboratóriu akreditovanom WADA.
Vyšetrovanie odporučilo, aby ruskí atléti dostali zákaz reprezentovať krajinu na medzinárodných podujatiach v atletike na neurčitý čas. Svetová atletická federácia tento návrh prijala.
Po ruskej invázii na Ukrajinu sa podobné opatrenia rozšírili aj do ďalších športov.
Bjarne Riis, Tour de France 1996
Len máloktorý výkon lepšie symbolizuje éru dopingovej látky EPO v profesionálnej cyklistike ako jazda Bjarneho Riisa na stúpaní Hautacam počas Tour de France 1996.
Dánsky jazdec bol vysoký, vážil viac ako 70 kilogramov a napriek tomu dokázal na obrovskom prevode odísť výrazne ľahším vrchárom. Na Hautacame definitívne upevnil svoju pozíciu lídra celkového poradia.
V Paríži získal žltý dres ako prvý Dán v histórii. Už vtedy však medzi ľuďmi z prostredia profesionálnej cyklistiky panovalo silné podozrenie. Boli to začiatky éry EPO, látky, ktorá dramaticky zvyšovala výkonnosť vytrvalcov.
EPO sa prirodzene tvorí v tele a podporuje vznik červených krviniek, ktoré prenášajú kyslík.
V roku 1996 ešte neexistoval spoľahlivý test, ktorý by dokázal jeho užitie odhaliť. Prišiel až v roku 2000. Dokonca ani hematokritové testy, sledujúce hustotu krvi pri používaní EPO, sa nezačali používať skôr ako v roku 1997.
Riis sa priznal k používaniu EPO a ďalších látok až o jedenásť rokov neskôr. Prišlo to po sérii priznaní ďalších jazdcov z tímu, za ktorý v tom období jazdil.
Najprv mu víťazstvo odobrali, neskôr ho opäť uznali. A podobne ako viacerí jazdci z tejto éry, ktorí sa k dopingu priznali, pokračoval aj Riis v cyklistike ďalej. Tentoraz ako úspešný manažér tímov, ktorý ovplyvňoval ďalšiu generáciu jazdcov.
