Fotogaléria (15)

Archie Atkinson. Foto: British Cycling

Keď Archie Atkinson spadol jedno kolo pred ziskom zlatej medaily pri premiére na paralympijských hrách a len niekoľko metrov od prekonania vlastného svetového rekordu, jeho prvou reakciou bolo skončiť.

Z Paríža odchádzal so striebrom na krku, no až o niekoľko mesiacov si naplno uvedomil, aký veľký úspech vlastne dosiahol.

„Celé mesiace som bral medailu do ruky a buď som pri tom plakal, alebo som sa na ňu nedokázal pozrieť,“ hovorí Atkinson. „V ten večer, keď som ju získal, som si ju dal dole a hodil ju preč.“

+ 12

Zlato mal na dosah. Vo finále mužskej C4 stíhačky na 4000 m na paralympijských hrách Paríž 2024 viedol nad Slovákom Jozefom Metelkom o 6 sekúnd, keď mu pri nájazde do posledného kola ušiel bicykel.

Najmladší člen britského cyklistického tímu, vtedy ešte len 20-ročný Atkinson, skončil tvárou na dráhe velodrómu National de Saint-Quentin-en-Yvelines. Zlato vtedy získal práve slovenský reprezentant Jozef Metelka.

Vo finále bol Archie Atkinson výrazne rýchlejší ako Metelka a dokonca takmer dobehol slovenského reprezentanta, pričom mal 7-sekundový náskok, ale v predposlednom kole bol už viditeľne vyčerpaný, na moment stratil koncentráciu, pošmyklo sa mu predné koleso a skončil na zemi.

VIDEO: Víťazná jazda Jozefa Metelku a pád Archieho Atkinsona na PH v Paríži v stíhacích pretekoch na 4000 metrov

“Bolo v tom viac šťastia ako rozumu,“ priznal po pretekoch Slovák Metelka. „Toto sa nestalo asi od čias dinosaurov, je to niečo totálne neočakávané.“

„Zlatá medaila bola odo mňa vzdialená 250 m,“ spomína Atkinson. „Chcel som s cyklistikou skončiť. Mal som pocit, že som sklamal krajinu. Ako britský reprezentant idete na preteky s cieľom vyhrať zlato. Vrátiť sa so striebrom mi pripadalo ako zlyhanie.“

Doma v Stockporte mu pomohla pozrieť sa na paralympijskú medailu inak úplne obyčajná návšteva kaderníka.

„Bol zo mňa úprimne nadšený a chcel vidieť medailu, tak som sa po ňu vrátil domov,“ hovorí Atkinson.

„Keď som kráčal späť do kaderníctva, strčil som ruku do vrecka a nahmatal som ju. To bol prvý moment, keď som sa na ňu usmial.“

Návrat na vrchol

Po paralympiáde si Atkinson doprial 4-mesačnú pauzu. V máji 2025 sa vrátil do pretekov bez jasnej predstavy o svojej forme, no hneď vyhral svoje prvé preteky Svetového pohára UCI v paracyklistike na ceste v Taliansku.

V auguste pridal bronz v cestných pretekoch na Majstrovstvách sveta v paracyklistike a v októbri získal na svetovom šampionáte v dráhovej cyklistike svoj tretí titul majstra sveta.

Napriek pôsobivej zbierke úspechov opisuje Atkinson rok 2025 ako obdobie „vzostupov a pádov“.

Sezónu začínal s ambíciou veľa vyhrávať po úspechu na hrách, no krátko pred októbrovými dráhovými majstrovstvami sveta ochorel na covid a týždeň pred pretekmi si zlomil nos. Dve strieborné medaily popri zlate v ňom zanechali pocit, že chce viac.

Poučenie z roku 2025, ktorý nazýva „rokom učenia“, má jasné. „Treba sa sústrediť na proces, nie na výsledok,“ hovorí.

„Moja mentalita je víťaziť. Keď nevyhrám, mám pocit, že som zlyhal. Takto som to mal vždy a vždy to tak bude. Namiesto upínania sa na medailu a víťazstvo sa však musím sústrediť na to, čo k nim vedie, nie na samotné pódium.“

Prečítajte si tiež

• „Kašlem na to, končím. Zhasol som ako svieca.“ Peter Sagan o najťažších rokoch kariéry, pretrénovaní a chvíľach, keď chcel skončiť s cyklistikou

Na pamiatku Magnusa Whitea

Atkinson túžil byť profesionálnym cyklistom už od troch rokov. Ako tínedžer sa na čas venoval futbalu a hral na krajskej úrovni, no postupne oň stratil záujem.

„Začal som jazdiť náhodné 200 km dlhé tréningy na ceste bez akejkoľvek prípravy a povedal som si, že možno predsa len mám talent,“ hovorí. „Na základe niekoľkých pretekov som sa dostal do regionálnej akadémie a potom na testovací deň pre para tím.“

Výkonnostné testy potvrdili jeho potenciál a cesta bola jasná. Rodičia súhlasili, že jeho sen budú podporovať do 21 rokov a Archie sa naplno sústredil na cyklistiku.

„Všetko som vsadil na jednu kartu, skončil som so školou a sústredil sa na kariéru profesionálneho cyklistu,“ hovorí. „Vedel som, že ak to nevyjde, môj sen sa skončí.“

Rýchlo postupoval medzi elitou a už ako 19-ročný sa v roku 2023 predstavil na svojich prvých majstrovstvách sveta v paracyklistike na dráhe.

Deň pred štartom však prišla tragická správa. Jeho kamarát Magnus White zahynul po zrážke s autom počas tréningu v Colorade. Americký talent mal len 17 rokov.

„Dozvedel som sa to zo správ od kamarátov,“ spomína Atkinson. Napriek hlbokému smútku získal na šampionáte v Glasgowe v kategórii C4 zlato v scratchi a svoj prvý titul majstra sveta.

„Ako športovca ma to poháňa, no zároveň je to niekedy veľmi ťažké,“ hovorí s odstupom dvoch rokov. „V novembri by mal 20 rokov. Je to zvláštny pocit. Sú dni, keď stratíte všetku motiváciu a všetko vás prevalcuje.“

„Potom sú však dni, keď ho nemôžete sklamať. Zomrel pri napĺňaní svojho sna a ja mám to šťastie, že môžem tento sen žiť. Chcete udržať jeho meno a odkaz pri živote.“

Prečítajte si tiež

• Zopakuje sa „Sagan efekt“ v tíme Red Bull-Bora-Hansgrohe po príchode Remca Evenepoela?

Chcel by sa dostať do profesionálneho pelotónu

Pri pohľade na rok 2026 má Atkinson jasno. „Chcel by som získať dúhový dres na ceste,“ hovorí s ohľadom na cestné majstrovstvá sveta v paracyklistike v Huntsville v Alabame v septembri. „To sa mi ešte nepodarilo. To je hlavný cieľ.“

Na dráhe chce v októbri v Apeldoorne získať tretí titul majstra sveta v scratchi, premeniť striebro z eliminačných pretekov v roku 2025 na zlato a získať späť titul v individuálnej stíhačke, ktorý naposledy vyhral v roku 2024.

Atkinson pokračuje v honbe za úspechmi na ceste aj na dráhe a aktuálne rokuje s viacerými tímami zdravých jazdcov o možnosti štartovať na niekoľkých pretekoch v roku 2026, aby získal ďalšie skúsenosti.

„Konečný cieľ, aj keď znie trochu šialene, je stať sa jedným z prvých paracyklistov vo WorldTour alebo Pro Continental,“ hovorí.

„Ak ste 8-ročné dieťa s detskou mozgovou obrnou a vidíte v televízii paralympionika pretekať vedľa Remca alebo Tadeja, je to niečo výnimočné. Povie si, že keď to dokážu oni, dokáže to aj on. Posunuli by ste paracyklistiku na jej hranice.“

Atkinson, ktorý má detskú mozgovú obrnu, ADHD a autizmus, sa často stretáva s predsudkami. Ľudia sa ho často pýtajú, aké má zdravotné znevýhodnenie. „Nie je veľmi viditeľné,“ hovorí.

„Na paracyklistike je nepríjemné, že nás ľudia vnímajú ako hrdinov alebo väčšiu inšpiráciu než olympionikov. Niekedy to pôsobí až patronizujúco. Sme rovnakí ľudia, len nám chýba noha alebo niečo nefunguje tak, ako má.“

Prečítajte si tiež

• Belgické legendy cyklistiky varujú Tadeja Pogačara pred scenárom konca kariéry Petra Sagana

Radosť z cyklistiky

Mimo bicykla miluje hudbu, hrá na klavíri, gitare aj harmonike, zaujíma sa o históriu, najmä obdobie svetových vojen a vojnu vo Vietname, a má rád Lego.

Priznáva však, že nosiť si stavebnicu na tréningové kempy či preteky nie je veľmi praktické. „Zvyčajne je to Fortnite alebo Fifa,“ usmieva sa.

Či už trénuje alebo preteká, nemení sa jeho láska k cyklistike. „Jednoducho milujem jazdu na bicykli. Je to najlepší vynález všetkých čias,“ hovorí. „Jazda s kamarátmi, tomu sa nič nevyrovná.“

Pre jazdca, ktorý si dal hranicu do 21 rokov, aby to dokázal, Archie Atkinson už dnes jednoznačne patrí medzi elitu a má pred sebou roky, počas ktorých môže byť jednou z tvárí britskej cyklistiky.

Jeho rada mladým jazdcom je jednoduchá: „Snívajte vo veľkom. Nezáleží na tom, o čo ide. Snívajte vo veľkom a choďte si za tým. Neexistujú žiadne limity.“

Prečítajte si tiež

Pretrénovanie v cyklistike | Čo spôsobuje u cyklistov pretrénovanie? Aké sú príznaky, príčiny, prevencia a ako sa z neho zotaviť