Frustrovaný Jasper Philipsen po Gent-Wevelgem: Radšej riskujem a vyhrám, ako by som mal skončiť druhý
Jasper Philipsen (Alpecin-Deceunick) odchádzal z pretekov Gent-Wevelgem s frustráciou. Po tom, čo jeho tím Alpecin-Deceuninck nasadil všetkých jazdcov do stíhania Madsa Pedersena (Lidl-Trek), prišiel v hromadnom dojazde o šancu na pódiový výsledok.
Defekt v zlom momente a zlá pozícia v šprinte ho odsunuli až na 44. miesto, pričom Pedersen si víťazstvo poistil ešte pred vstupom do posledných kilometrov a vyhral po obdivuhodnom 56-kilometrovom sóle.
Pedersenov náskok bol v posledných 20 kilometroch približne 90 sekúnd a pelotón ho dokázal znížiť len na polovicu. Philipsen nešetril kritikou na adresu ostatných tímov, ktoré podľa neho neprispeli do stíhacej práce dostatočne.
„Škoda, že Quick-Step nepridal ešte jedného jazdca, videl som, že v závere robili rozbeh s tromi mužmi,“ povedal pre belgický portál Sporza.
V šprinte o druhé miesto bol nakoniec najrýchlejší práve jazdec tímu Soudal Quick-Step, európsky šampión Tim Merlier.
„My sme už nikoho nemali. Všetko sme dali do stíhania, pretože v tej chvíli musíte hrať na výhru. Radšej riskujem a vyhrám, ako by som mal skončiť druhý,“ povedal Philipsen.
Philipsen nedokázal zareagovať na Pedersenov rozhodujúci útok na nespevnených cestách ‚plugstreets‘ 72 km pred cieľom – dostal totiž defekt tesne predtým, než Dán zaútočil.
„Dostal som defekt v naozaj nevhodnej chvíli. Ale keď vidíte, ako skoro Pedersen nastúpil – klobúk dole,“ uznal. „Bolo to ešte veľmi ďaleko, fúkal protivietor a on to zvládol sám. Neskutočný výkon.“
„Veľmi rád by som tam vtedy bol – možno by sme mali úplne iné preteky. Ale nebolo mi to dopriate.“
Philipsen veril, že ak by v skupine bola väčšia ochota spolupracovať, mohlo sa finišovať hromadne.
„Tempo tam bolo. Viete, že v pelotóne je vždy dosť jazdcov, ktorých kolegovia ich ťahajú späť dopredu. Po poslednom výjazde na Kemmelberg ostáva ešte 30 kilometrov do cieľa. V takej chvíli sa ešte môže všetko zomknúť.“
Keď pelotón dorazil do cieľa, Pedersen už oslavoval víťazstvo – mal náskok 49 sekúnd. Philipsen sa do záverečného špurtu o pódium nezapojil.
„Po takých dlhých pretekoch mi už chýbali najlepšie nohy,“ priznal. „Chcel som špurtovať aspoň o pódium, ale zablokovali ma na ľavej strane. Vtedy som to vzdal. Je to škoda, ale dnes nám nebolo súdené vyhrať. A presne pre to sme sem prišli.“
Philipsen začiatkom marca ovládol preteky Kuurne-Brusel-Kuurne, no pád na Nokere Koerse mu pokazil prípravu na Miláno – San Remo. Aj na Brugge-De Panne zostal bez výsledku.
Napriek tomu zostáva optimistický pred ďalšími klasikami – najmä pred Paríž–Roubaix, kde bude štartovať po boku víťaza posledných dvoch edícií, Mathieu van der Poela.
„Šancí už nie je veľa – dnes nám ďalšia ušla. Ale v stredu na Dwars door Vlaanderen budem opäť na štarte. Dúfam, že tam vyjde dobrý výsledok. A samozrejme verím aj v Paríž–Roubaix. Tam vždy potrebujete kúsok šťastia, ale je to preteky ako stvorené pre mňa. Už sa na ne teším,“ dodal Philipsen.
