Ak chceš vyhrať, musíš riskovať, že prehráš. Ako vyhral Peter Sagan monument Okolo Flámska v roku 2016
Fotogaléria (30) Peter Sagan na monumente Okolo Flámska 2016. Foto: Luca Bettini/BettiniPhoto©2016
V roku 2016 si Peter Sagan pripísal svoje prvé víťazstvo na monumente, keď triumfoval na jedných z najnáročnejších pretekov v cyklistickom kalendári Okolo Flámska.
Pri útoku v stúpaní Paterberg bol Sagan taký suverénny, že sa ani nepostavil zo sedla a všetkých súperov nechal za sebou.
Pri príležitosti 100. výročia pretekov Okolo Flámska predviedol vtedy 26-ročný Sagan v drese tímu Tinkoff nezastaviteľný výkon s 13-kilometrovým sólom na záver, do cieľa prišiel osamote a svoje prvé „monumentálne“ víťazstvo v cieli zakončil typicky, jazdou na zadnom kolese.
„Je to veľký šampión. Ak dokáže takýmto spôsobom vyhrať, čo k tomu dodať?“ povedal vtedy o Saganovi v závere pretekov športový riaditeľ tímu Trek-Segafredo.
Pri svojej prvej účasti v roku 2011 Sagan preteky nedokončil, no už pri štarte o rok neskôr prišiel do cieľa v druhej skupine a v šprinte si vybojoval piate miesto za Gregom van Avermaetom, ktorý ho prešprintoval aj v roku 2015, keď skončil Sagan štvrtý.
Po víťazstve v roku 2016 sa mu podarilo ešte raz sa dostať do najlepšej desiatky, keď pred triumfom na Roubaix skončil na šiestom mieste, opäť za piatym Van Avermaetom.
Prvý rok v dúhovom drese
Peter Sagan mal na jar 2016 výbornú formu a bola to preňho prvá sezóna, v ktorej mal oblečený dúhový dres majstra sveta.
Niekoľko týždňov pred štartom na monumente Okolo Flámska skončil druhý na klasikách Omloop Het Nieuwsblad aj E3 Harelbeke a štvrtý na Strade Bianche. Presne jeden týždeň pred pretekmi vo Flámsku si však napravil chuť víťazstvom v klasike Gent-Wevelgem, takže na monument mohol ísť sebavedomo.
Sagan mal však silnú konkurenciu v pretekároch ako Sep Vanmarcke, Alexander Kristoff, Niki Terpstra, Geraint Thomas, Tom Boonen či Fabian Cancellara, ktorý túžil pri svojej poslednej účasti po rekordnom štvrtom víťazstve.
„Na takýchto pretekoch je to veľmi náročné, lebo tam ‚ide o život‘ pomaly každých 900 metrov. Všetci sa chcú natlačiť dopredu pred stúpaniami alebo kockovými sektormi, keďže sú tam veľmi úzke cesty,“ povedal Peter Sagan v rozhovore pre magazín Biker.
„Sú to preteky, ktoré končia až v cieli – v zmysle, že sa tam môže stať kedykoľvek čokoľvek. Raz sa to rozdelí, raz sa to spojí. A stále dookola.“
Na plný plyn hneď od štartu
Šialené tempo v úvode spôsobilo, že ani po 70 km pretekov sa na čele nevytvoril únik. Po 75 km sa ho napokon podarilo sformovať šiestim pretekárom a na čelo sa dostali Gijs Van Hoecke, Imanol Erviti, Lukas Postlberger, Hugo Houle, Wesley Kreder a Federico Zurlo.
Preteky sprevádzalo mnoho pádov, ktoré postihli aj dvoch domácich favoritov Grega van Avermaeta a Tiesja Benoota, ale aj nedávneho víťaza Miláno-San Remo Arnauda Démara.
Pelotón sa rozdelil na viacero skupín – na čele boli Van Hoecke a Erviti, za nimi bola dvojica Andre Greipel s Nilsom Polittom a z pelotónu sa po útoku oddelili aj Dmitriy Gruzdev a Dimitri Claeys.
Rozhodujúci moment
Únik mal náskok 1:45 minúty pred pelotónom, keď sa približoval k stúpaniu Paterberg 54 km pred cieľom. Keď sa dostal na Paterberg pelotón, v čele bolo niekoľko favoritov: Cancellara, Thomas, Sagan a Vanmarcke. Bolo 45 km do cieľa, keď Greipel osamote zaútočil na Kopenbergu, čo spôsobilo v pelotóne obrovský chaos.
Zatiaľ čo jazdci ako Cancellara, Sagan, Boonen, Edvard Boasson Hagen a Lars Boom boli vpredu, niekomu viac vzadu prešmyklo koleso, čo mnohých prinútilo zosadnúť a do kopca museli tlačiť bicykle.
Krátko po stúpaní Taaienberg prišiel rozhodujúci moment pretekov: „Rozhodovalo sa v stúpaní Taaienberg, kde mal Cancellara so sebou dvoch jazdcov a Kwiato zaútočil. Vedel som, že je dobrý, takže som chcel ísť s ním. Podarilo sa nám odtrhnúť a pridal sa k nám ešte Sep Vanmarcke. Bolo nejakých 30 km do cieľa.“
Boli to tí istí dvaja jazdci, ktorí tvorili víťazné duo na E3 Harelbeke pred zopár dňami. Sep Vanmarcke dobehol Sagana s Kwiatkowským a trojica spolu dobehla únik, takže 22 km pred cieľom v stúpaní Oude Kwaremont bolo osem jazdcov s 28-sekundovým náskokom pred prenasledovateľmi.
Na Kwaremonte sa oddelili od zvyšku Sagan a Vanmarcke, zatiaľ čo za nimi sa snažil Cancellara zo všetkých síl, aby ich dobehol. Bolo jasné, že o víťazovi rozhodne Paterberg. Keď sa blížil Cancellara, Sagan zaútočil a rýchlo si vytvoril náskok pred Vanmarckem aj Cancellarom.
„Sú to iba preteky. Keď sa to nepodarí, nič sa nedeje“
„Zaútočil som na Kwaremonte, lebo som nechcel, aby k nám dotiahli Cancellaru a zostal so mnou už len Vanmarcke. Nasledoval Paterberg, kde ma Cancellara utrhol ešte v roku 2013, takže som chcel spraviť to isté.“
„Vedel som, že musím ísť odspodu konštantné tempo a nastúpiť až tesne pred vrcholom, aby som nabral čo najvyššiu rýchlosť do zjazdu,“ opísal Peter Sagan priebeh pretekov.
„Zostal som sám. Cancellara dobehol Vanmarckeho, ktorý už ledva točil nohami, takže mu veľmi nestriedal. Mohol som ísť svoje tempo a Cancellara musel taktizovať. Je tam také vypätie, že sa ani nedá veľmi nad niečím rozmýšľať. Urobil som všetko, čo sa dalo, a už to len vyjde alebo nevyjde.“
Slovák bol na Paterbergu absolútne dominantný a zatiaľ čo iní už ledva točili nohami, Sagan sa ani nepostavil zo sedla a s trpiacim výrazom v tvári sa postupne vzďaľoval. Jeho výkon na Paterbergu nebol len ukážkou sily, ale aj taktického umu.
„Keď som bol mladší, bol som premotivovaný a všetko som chcel vyhrávať. Teraz som už mal dosť skúseností a uvedomoval si, že vlastne o nič dôležité nejde. Sú to iba preteky. Keď sa to nepodarí, nič sa nedeje. O týždeň budú ďalšie. Znova sa osvedčilo tvrdenie Bjarneho Riisa, že ak chceš vyhrať, musíš riskovať, že prehráš,“ povedal Sagan.
„Za tebou zomierajú, nevládzu…“
Cancellara dobehol Vanmarckaeho a boli tak dvaja na jedného. Mali však 15-sekundovú stratu, ktorú museli dobehnúť v záverečných 13 km. Strata sa niekoľko kilometrov pohybovala medzi 15 a 20 sekundami, ale Vanmarcke už nemal sily na to, aby Cancellarovi pomohol.
„Máš vietor v chrbte a do cieľa ťa čaká zjazd,“ kričal Saganovi do vysielačky športový riaditeľ Patxi Vila z tímového auta Tinkoff.
„Za tebou zomierajú, nevládzu,“ hovoril Vila Saganovi, ktorý išiel šialenou rýchlosťou v zjazde, po ktorom si „ľahol“ na bicykel, aby sa dal do čo najaerodynamickejšej polohy a ušetril čo najviac síl do záveru.
Keď bolo 5 km do konca, Saganov náskok bol stále 20 sekúnd a bolo už viac-menej jasné, že vyhrá svoj prvý monument. „Máš náskok 20 sekúnd!“ hovoril Patxi Saganovi.
Zostrih Okolo Flámska 2016:
„Taktika bola jasná – chcel som prísť do cieľa sám“
„Má síce 23 sekúnd, ale postupne mu budem hovoriť, že má viac a viac,“ povedal kolegom v aute. Peter Sagan išiel s predlaktiami na riadidlách, aby bol v čo najefektívnejšej polohe, čo mu tiež umožnilo udržať si náskok pred prenasledujúcou dvojicou. Do cieľa prišiel osamote s 25-sekundovým náskokom pred Fabianom Cancellarom a tretí skončil Sep Vanmarcke.
„Preteky boli veľmi náročné a celý deň sa išlo na plný plyn. Taktika bola jasná – chcel som prísť do cieľa sám. Nikto so mnou nechce pracovať a myslím si, že vždy je lepšie, keď sa všetkých radšej zbavím,“ hovoril po pretekoch Sagan, ktorý v závere predviedol 13-kilometrové sólo.
„Paterberg poznám veľmi dobre. Kwaremont a Paterberg, to je ťažká kombinácia, je veľmi ťažké prejsť ich oba dostatočne rýchlo. Potrebujete dobré nohy. Som veľmi šťastný, že som mal dnes skutočne dobré nohy. Cítil som sa silný, ako už dávno nie,“ dodal Sagan potom, ako predviedol svoj legendárny útok práve v stúpaní Paterberg.
Svoj triumf vtedy venoval zosnulým mladým belgickým cyklistom Antoinovi Demoitiemu a Daanovi Mynheerovi, ktorí tragicky zomreli predošlý týždeň.
Okolo Flámska / Ronde van Vlaanderen
Preteky Okolo Flámska, známe aj ako Ronde van Vlaanderen, sú jeden z piatich monumentov a zároveň kľúčová súčasť nielen belgickej, ale aj celosvetovej cyklistiky. Tieto preteky sú charakteristické náročnými dláždenými úsekmi a strmými kopcovitými pasážami, ktoré testujú silu, výdrž a taktiku jazdcov.
Charakteristické náročné úseky s dlažobnými kockami, ako sú Oude Kwaremont a Paterberg, spolu so strmými výšlapmi, ako je ikonický Koppenberg, predstavujú obávané a rozhodujúce momenty pretekov. Tieto preteky často vrcholia napínavým šprintom alebo únikom niekoľkých odvážnych jazdcov, ktorí sa snažia uniknúť pozornosti pelotónu a dosiahnuť sólo výhru.
Od svojho vzniku v roku 1913 sa stali synonymom pre cyklistické odhodlanie a majstrovstvo, pričom prilákali najväčšie mená v tomto športe. Okolo Flámska je nielen každoročne oslavovaná športová udalosť, ale aj hlboko zakorenená súčasť belgickej kultúry.
