Peter Sagan mal až dvakrát na dosah víťazstvo v Miláno-Sanremo. V rokoch 2013 a 2017 mu chýbal len malý kúsok k zisku titulu z monumentu La Primavera.

Najdlhší monument v cyklistickom kalendári zostal pre slovenskú legendu prekliaty, pričom okrem nešťastných druhých miest bol z celkových 13 štartov až päťkrát štvrtý (2012, 2015, 2019, 2020, 2021), raz skončil desiaty (2014) a raz dvanásty (2016).

Miláno-San Remo 2013: Búrky, sneženie a zlá taktika v šprinte

Pred jedenástimi rokmi absolvovali pretekári jednu z najpamätnejších edícií tohto monumentu. Ani nie tak pre súboje v legendárnom stúpaní Poggio, ale pre hrozné počasie, v ktorom sa pretekalo.

Po výjazde z Milána sa najprv spustili dážď a silný vietor, čo sa neskôr premenilo na sneženie. Extrémne poveternostné podmienky donútili organizátorov prerušiť preteky a presunúť jazdcov autobusmi cez časť trasy. Peter Sagan mal vtedy 23 rokov, no na Miláno-Sanremo štartoval už po tretí raz.

Pretekári odštartovali ako obvykle v Miláne, ale sneh a nízke teploty zasiahli pelotón už v počiatočných fázach pretekov. Keďže sneženie neprestávalo, organizátori odklonili pelotón od stúpania Passo del Turchino a La Manie v nádeji, že obídu nepriaznivé počasie. To sa však nepodarilo, sneženie pokračovalo, čo spôsobovalo veľmi zlú viditeľnosť a šmykľavé cesty boli pre pretekárov extrémne nebezpečné.

Po odjazdených 118 km, v oblasti Ovada, krátko po prejdení Turchina, rozhodcovia vyhlásili, že preteky sa musia prerušiť a organizátori presunuli jazdcov autobusmi na nový štart v meste Cogoleto, obchádzajúc tak to najhoršie počasie.

Močil si do nohavíc, aby cítil aspoň nejaké teplo na nohách

„Keď začalo snežiť, všetci boli totálne premrznutí. Bola to situácia o prežití. Išiel som ťahať dopredu, len aby som sa trochu zahrial. Áno, dokonca som si močil do nohavíc, aby som cítil nejaké teplo na nohách,“ priznal Peter Sagan.

„Išli sme do autobusov, dali sme si teplú sprchu, ale veľmi to bolelo, pretože sme boli premrznutí. Ja som bol v sprche počas celého transportu, až 40 minút. Problém bol, že mi opuchli nohy a mal som problém obuť si topánky,“ spomínal Sagan.

Niektorí jazdci ako Tom Boonen však protestovali proti skutočnosti, že jazdci, ktorí už boli mimo pretekov, mohli pokračovať v rámci hlavnej skupiny. Boonen a ďalší 64 jazdci v pretekoch už ďalej nepokračovali. „Čo som mal robiť? Samozrejme, že som išiel pretekať. Bol som mladý, bol som za to platený a povedal som si: preteky sú preteky,“ pokračoval Peter Sagan.

Keď sa preteky opäť rozbehli, bolo zjavné, že zmena trasy a podmienok ovplyvnila stratégie tímov. Bez stúpaní Turchino a La Manie bolo menej príležitostí na útoky z pelotónu, čo malo za následok rýchlejšie a menej selektívne preteky.

Napriek týmto prekážkam bola atmosféra v pelotóne veľmi napätá, a ako sa pelotón blížil k stúpaniam Cipressa a neskôr Poggio, začali sa formovať únikové skupiny. Avšak žiadna z nich nedokázala získať významný náskok a pelotón ich pred posledným legendárnym stúpaním Poggio di Sanremo pohltil.

Sústredil sa na Cancellaru a Cioleka podcenil

Na Poggiu sa odohral kľúčový moment pretekov. Sylvain Chavanel a Ian Stannard zaútočili a priviedli so sebou skupinu jazdcov. Na vrchole Poggia bolo na čele šesť pretekárov spolu s Petrom Saganom – Sagan, Stannard, Chavanel, Fabian Cancellara, Luca Paolini a Gerald Ciolek.

Sagan, známy svojou schopnosťou zvládať krátke stúpania a technické zjazdy, sa umiestnil do ideálnej pozície na záverečný špurt. „Keď sme prešli cez Poggio, cítil som sa veľmi dobre. Možno aj preto, že preteky boli skrátené asi o 50 kilometrov a do šprintu som si veril.“

V posledných kilometroch po zjazde z Poggia bola situácia napínavá. Malá skupina jazdcov vrátane Sagana, Cioleka a Cancellaru sa prebojovala do finiša. Sagan, ako jeden z hlavných favoritov, bol pozorne sledovaný svojimi súpermi, čo mu znemožnilo ísť do úniku.

Najviac sa sústredil na Cancellaru, ktorý bol preňho najväčším rivalom v šprinte: „Najviac som sa bál jeho a vedel som, že je omnoho nebezpečnejší ako Ciolek. Nerozmýšľal som nad ním (Ciolekom), pretože bol s nami Cancellara, a možno som podcenil situáciu.“

Naučil sa, že nemôže rozmýšľať iba nad jedným pretekárom

Sagan síce v dramatickom záverečnom šprinte porazil Fabiana Cancellaru, ale cieľovou čiarou prešiel ako prvý práve outsider z Nemecka Gerald Ciolek, ktorý mal v roku 2013 veľmi dobrú formu a dosiahol svoj najväčší úspech v kariére.

Sagan tak veľmi tesne prišiel o svoje prvé víťazstvo na monumente, aj keď o týždeň neskôr si napravil chuť víťazstvom v klasike Gent-Wevelgem.

„Dnešné preteky boli kvôli počasiu skutočne ťažké. Bolo to ako pretekať v dvoch rozdielnych pretekoch počas jedného dňa. S mojím výkonom som celkom spokojný, aj keď som samozrejme dúfal vo víťazstvo,“ povedal Sagan.

„Naučil som sa, že nemôžete rozmýšľať iba nad jedným pretekárom, ale nad všetkými. Keď sa ma niekto opýta, kto je môj rival, poviem, že každý. Nikdy neviete, ako to nakoniec dopadne.“ dodal Peter Sagan, ktorý Miláno-San Remo označuje ako najjednoduchšie preteky v kalendári, ktoré sú však najťažšie vyhrateľné.

Miláno-San Remo 2017: Tesná prehra na cieľovej čiare

Edícia monumentu Miláno-San Remo v roku 2017 bola ďalšia, v ktorej sa Peter Sagan priblížil víťazstvu. Tento ročník už nebol taký hektický ako v roku 2013 a preteky prebiehali skôr v tradičnom štýle.

Začali sa typickým únikom skupiny jazdcov, ktorí chceli získať náskok pred hlavným pelotónom. Ako je zvykom, tieto úniky boli kontrolované a nakoniec dostihnuté tímami favoritov, pričom kľúčová časť pretekov sa začala v stúpaní Cipressa, jednom z posledných významných stúpaní dňa.

Na Cipresse diktovali tempo tímy s favoritmi na celkové víťazstvo, pričom sa snažili umiestniť svojich lídrov do prednej pozície pre posledné stúpanie Poggio di Sanremo.

Na Poggiu, 6,3 km pred cieľom, došlo k rozhodujúcemu momentu pretekov: Peter Sagan v drese majstra sveta zaútočil s obrovskou silou, čím sa na čele vytvorila vedúca trojica spolu s Julianom Alaphilippom a Michalom Kwiatkowskim.

Tento manéver vyčistil cestu od hlavného pelotónu a znamenal, že o víťazovi pretekov sa určite rozhodne medzi týmito tromi jazdcami. Kwiatkowski ani Alaphilippe však so Saganom nespolupracovali a majster sveta ich tak doslova dotiahol až do cieľa.

V dramatickej záverečnej fáze pretekov sa trojica navzájom sledovala, každý z jazdcov sa snažil zostať v ideálnej pozícii pre finálny špurt. V poslednom kilometri bol Peter Sagan na prvom mieste, a teda v tej najhoršej pozícii pre šprint.

„Ak by som vyhral takto ja, nebol by som so svojím výkonom spokojný“

Kwiatkowski aj Alaphilippe mohli za Saganom ušetriť aspoň trochu síl a v posledných stovkách metrov to bol Sagan, kto začal špurtovať ako prvý. Michal Kwiatkowski sa v záverečnom šprinte takticky „zviezol“ za Saganom a v záverečných metroch ho dokázal predbehnúť a zvíťaziť o polovicu kolesa.

„Po mojom útoku som zostal sám, ale potom sa ku mne pridali Kwiatkowski a Alaphilippe. Nakoniec sme prišli až do cieľa, čo bol výnimočný moment. Som rád, že som nespadol, ale mal som k tomu blízko za cieľovou čiarou,“ vyjadril sa Sagan, ktorý má zo San Rema 2017 skutočne legendárnu fotografiu z cieľovej čiary, na ktorej vrhá vpred predné koleso bicykla, spolu s Kwiatkowskim a Alaphilippom.

„Nie to len o tom, či vyhráte, ale aj o tom, ako vyhráte. Ak si rozoberiete, ako vyhral Kwiato, tak… Ak by som vyhral takto ja, nebol by som so svojím výkonom spokojný,“ povedal Peter Sagan o výhre Michala Kwiatkowskeho.

Miláno-San Remo 2017 zostalo v pamäti ako preteky plné taktických manévrov a Peter Sagan síce nevyhral, ale po celom svete sa písalo, že v tento deň nevyhral ten najsilnejší pretekár.

Zostrih z Miláno – San Remo 2017:

Výsledky Petra Sagana na Miláno – San Remo