Pridajte sa k predplatiteľom

Biker.sk

ZÁMOK K ROČNÉMU PREDPLATNÉMU ČASOPISU BIKER IBA ZA 19,80€!
Novinky

Rozhovor: Richard „Gaspi“ Gasperotti rozpráva o svojej ceste za sopkami do Guatemaly (+galéria)

Prezývka Gaspi je fanúšikom horskej cyklistiky dobre známa a viete, že s týmto menom sa spája vždy to najlepšie. Inak tomu nie je ani v dokumente Over The Edge, v ktorom sa Gaspi vydáva zjazdiť tri aktívne sopky v Guatemale. O tom čo tomu predchádzalo a ako to dopadlo sa dočítate v rozhovore s ním.
Matúš Bušík
Rozhovor: Richard „Gaspi“ Gasperotti rozpráva o svojej ceste za sopkami do Guatemaly (+galéria)

Český legendárny freerider Richard Gaspi Gasperotti je posadnutý sopkami a všetkým, čo ich pripomína. Keď koncom minulého roka prišiel s nápadom, že vyrazí do Guatemaly zjazdiť tri miestne aktívne sopky Pacaya, Acatenango a Fuego, až tak to nikoho neprekvapilo.

Pri slovíčku aktívne nás síce trochu mrazí, o tom ale až neskôr… Gaspi dal dohromady crew rovnakých šialencov – za kameru sa postavil Ladis Zeman, za foťák Míla Štáfek a partiu doplnil Honza Dvořák v rámci projektu Sportin.art – a v januári vyrazili.

Ako to prebiehalo v Guatemale a kedy a kde bude mať dokument, ktorý z toho vznikol, premiéru?

V rozhovore sa dočítate:

  • Prečo názov Over The Edge?
  • Aké nepríjemnosti postretli partiu na výlete?
  • Aké je to jazdiť na sopkách?
  • Či je Gaspi stále rovnaký punkáč?

Tvoj nový dokument s názvom Over The Edge ukazuje, ako si sa vydal do Guatemaly a zjazdil tam tri aktívne sopky. Nebolo to prvýkrát, čo si sa niekam vybral práve za aktívnymi sopkami. Čo ťa na nich tak fascinuje? Prečo vyhľadávaš práve aktívne sopky? 

Nevyhľadávam nutne len aktívne sopky, vyhľadávam aj neaktívne. Ale tie sú väčšinou už zarastené. Ak sú to stovky, možno tisícky rokov, čo sopka už nie je aktívna, zarastie a vznikne tam les. Aktívne sopky ma priťahujú aj vďaka tomu, že je niekedy jednoduchšie dostať sa na ne, ako na normálne hory s krásnou prírodou, pretože tie väčšinou patria pod národné parky alebo UNESCO a zohnať povolenia je veľmi náročné. Väčšinou sa tam na bicykli ani jazdiť nesmie. Pri tých sopkách sa to tak nerieši. Sú činné, nastávajú tam erupcie a po každej erupcii sa príroda zmení, takže na to nie sú úplne nejaké pravidlá a obmedzenia. Je tam však to riziko, robím to na vlastnú zodpovednosť. Ale ak ide o aktívnu sopku, vždy žiadame o vstup a povolenie na natáčanie.

Foto: Míla Štáfek

Predpokladá sa, že na aktívne sopky sa väčšina ľudí nebude chcieť štverať, a už vôbec nie tam jazdiť na bicykloch. Alebo…? 

Asi tak. Ja napríklad stále bojujem o povolenie na sopku Stromboli, ale v tejto chvíli to vôbec nevyzerá, že sa to podarí. Je stále aktívna a pred niekoľkými týždňami tam nelegálne vyliezli dvaja Angličania, ktorých chytili a kvôli tomu zhodili zo stola všetky žiadosti o povolenie na vstup. Myslím si, že to bude trvať minimálne zopár rokov, kým ho opäť povolia. Našťastie som tam už raz bol, podarilo sa mi to v roku 2017 spolu s dvomi 12-ročnými chalanmi v rámci jedného projektu. Ďalšia moja srdcovka je napríklad Etna, jedna z najväčších a najaktívnejších európskych dosiahnuteľných sopiek. Čo sa týka dokumentu Over The Edge, s mojím fotografom Mílom Štáfekom sme riešili, kam by sme v rámci spolupráce s HF mohli vyraziť a uchvátila nás sopka Fuego v Guatemale v Strednej Amerike. K tomu sme potom pridali ešte ďalšie dve v jej blízkosti, takže sme mali jasný plán – triangel sopiek v Guatemale.

Prečo práve Guatemala? Ako si povedal, niektoré európske sopky máš už zjazdené, takže to bol zámer, ísť niekam ďalej a nájsť väčšiu exotiku?

Dá sa to povedať aj takto, ale mňa skôr uchvátilo, že tieto sopky sú úplne iné ako európske. Sú prudšie, nebezpečnejšie a evokovali vo mne expedíciu a dobrodružstvo. Až kým sme pod nimi nestáli, nevedeli sme, do čoho vlastne ideme. Bola to výzva, keďže napríklad Fuego patrí k najaktívnejším sopkám na svete, má erupciu v priemere každých 27 minút. V noci na nej môžete pozorovať neskutočný obrovský ohňostroj žeravých lávových kameňov.

Foto: Míla Štáfek

Aké vysoké boli tie sopky? Potrebovali ste tam aj guidov?

Prvá sopka, na ktorú sme šli, Pacaya, má nejakých 2 700 m n. m, tam sme guidov nepotrebovali. Nie je až taká vysoká, skôr veľmi nebezpečná. Rýchlo sa na nej mení počasie, trhajú sa z nej kamene, nie je tam žiadna prístupová cesta. Asi 9 hodín sme sa štverali po mimoriadne ostrom povrchu, na ktorom som si dorezal nohavice. Na Acatenango a na Fuego sme guidov potrebovali. Sú to dve sopky tesne vedľa seba, ktoré niekde vo výške 3 000 m n. m. spája malé údolie. Na úrovni 3 750 m n. m. sme mali base camp, kde sme spali a odtiaľ sme liezli najskôr na Acatenango a potom na Fuego, čo je vlastne najaktívnejšia sopka vôbec. Tam sa mi podarilo dostať sa do nebezpečnej zóny, kam sa ešte pešo nikto nedostal, a s bikom už vôbec nie.

Predstavíš nám posádku, s ktorou si tam išiel? 

Išiel som tam so svojím fotografom Mílom Štáfekom, s kameramanom Ladisom Zemanom a s Honzom Dvořákom, ktorý bol s nami za Sportin.art. Je to môj kamarát a podujal sa na to, že nám na tripe bude pomáhať. Za to som bol vďačný, zariadil všetko, napríklad vtedy, keď mi neprišiel bike, alebo nám robil back office, na ktorý som ja nemal čas. V rámci Sportin.art prepája Honza umenie so športom, pričom v tomto prípade vymyslel, že z každej sopky, na ktorej budeme, prinesieme vrecko s popolom a jeden austrálsky umelec to zakomponuje do svojich diel, ktoré sa potom vydražia na charitatívne účely. Takže v tom bude ešte aj pridaná hodnota, čo ma teší. Priamo v Guatemale sa k nám pridal ešte jeden Američan, Brandon James. S ním sme sa skontaktovali pred odletom, keď sme zháňali niekoho, kto by nám v Guatemale pomáhal. Brandon tam žije 15 rokov, pohybuje sa v cyklosvete a organizuje bikové kempy; nakoniec mu s jedným pôjdem v novembri do Guatemaly pomáhať. Takže už teraz viem, že sa tam ešte vrátim.

Foto: Míla Štáfek

Ako to prebiehalo po prílete? Mali ste tam už všetko dohodnuté, alebo to bol tak trochu aj punk?

V súčasnosti si už nemôžem dovoliť robiť niečo v punkovom štýle. Čím je projekt väčší, tým väčší je aj tím ľudí, ktorí sú do neho zakomponovaní a za ktorých nesiem zodpovednosť. Všetko musí byť preto vyriešené tak, aby to bolo prijateľné a bezpečné. Už to nie je len o mne. Takže na všetko sme mali povolenia, s ktorými nám pomáhal už spomínaný Brandon, pripravovali sme to asi pol roka dopredu. Riešili sme povolenia do národných parkov, rovnako ako oficiálne povolenia na prevoz kila popola z každej sopky, pretože to normálne nie je povolené. Akurát pri sopke Fuego nám odpísali, že sa nám to nepodarí, lebo by sme za to zaplatili smrťou – je naozaj veľmi aktívna.

Takže z Fuego ten materiál nemáte, keďže si živý. Je tak? 

Máme! Nabral som to a potom sme mali taký dosť rýchly evakuačný plán. Som živý, kameňom som dostal len do helmy a vrecko s popolom sme priviezli. Mám dokonca aj fotku, ako držím to vrecko a za mnou lietajú žeravé kamene.

Ako dlho trvali výstupy na sopky? 

Na Pacayu sme liezli 9 hodín, ale nedošli sme úplne na vrchol, pretože až ku kráteru sa dostať nedá, úplne chýbajú prístupové cesty a padajú tam veľké kamene. Na Acatenango to trvalo nejakých 7 hodín s prestávkou v base campe, kde sme si odložili veci. Každý z nás mal batoh vážiaci tak 15 až 20 kg, plus ja som mal na chrbte ešte aj bicykel. Takže to bolo náročné. Navyše teplota tam v noci bola okolo nuly.

Okúsili ste aj chorobu z nadmorskej výšky?

Samozrejme, mali sme také tie respiračné problémy, keď sa človek zadýcha, ale hneď ako sme sa dostali do base campu, do tej výšky 3 750 m n. m., tak sme sa upokojili a bolo to úplne v pohode. Myslím si, že problém nastáva až od výšky nad 4 500 m n. m.

Ako to fungovalo s natáčaním na sopke? 

Vyliezli sme nahor, snažili sme sa vždy čo najviac šetriť energiu, ktorú sme potrebovali na fotenie a točenie a ja aj na chodenie hore-dole, keďže kameraman potreboval iné zábery ako fotograf, takže som všetko musel ísť viackrát. Dohodli sme si jasný plán a išlo sa na to.

Foto: Míla Štáfek

To muselo byť fyzicky náročné. Mali ste pred týmto tripom aj nejakú prípravu? 

Áno, asi dva a pol mesiaca pred výpravou sme všetci začali trénovať. Ja som napríklad chodil po kopcoch, trénoval najskôr s hikovacími paličkami a postupne som si pridával do ruksaku záťaž. Potom som paličky odložil, pretože keď na chrbte nesiem bicykel, nemôžem sa o nič opierať.

Aké to je, zjazdiť sopku? Aký je tam terén, je to zjazdné v pohode? 

Väčšinou je to zjazdné dovtedy, než sa začnú zväčšovať kamene, ktoré tam napadali. Je potrebné nájsť si dobrú trasu, kadiaľ sa dá ísť. Na povrchu je však vrstva mäkkého popola, na ktorom sa nedá poriadne brzdiť a navyše sme sa tam pohybovali v sklone 45 stupňov, takže miestami to naozaj nebola sranda.

V traileri si spomínal zázrak, že ste to dali v zdraví dole. Čo si máme pod tým predstaviť? 

To, samozrejme, uvidíte v dokumente. Ale išlo o to, že som sa na Fuego dostal do mŕtvej zóny, kam sa ešte pešo nikto nevydal. Z bezpečnej zóny ma ďalekohľadom sledoval Honza s lokálnymi guidmi, ktorí ma informovali o erupciách a o tom, či je okej pokračovať, alebo nie. Ak nastala väčšia erupcia, mal som asi 6 až 10 sekúnd na to, aby som sa otočil a trielil nadol. Čo som musel urobiť asi šesťkrát. Nakoniec sme sa dostali až k nebezpečnej zóne, kde sme chceli urobiť ešte nejaké šoty, keď vtom prišli dve také erupcie, že okolo nás začali padať kamene veľké ako integrálky. Keď sme sa pozreli na oblohu, videli sme asi 200 kameňov, ktoré na nás mierili, takže sme len čakali, či nás niektorý z nich trafí alebo nie. Erupcia bola taká silná, že zasahovala aj do „bezpečnej zóny“. Tesne vedľa jedného z guidov spadol napríklad rozžeravený kameň s priemerom asi 30 cm, ktorému sa stihol uhnúť v poslednej chvíli. Takže aj takéto srandy sme tam zažívali.

Vyzerá to tak, že ste mali pri sebe všetkých strážnych anjelov. 

Áno, potom sme si povedali, že sme vlastne zase brúsili kosu zubatej, ale naozaj sme radi, že sme to dali v zdraví a žiadny kameň nás nezasiahol. Aj keď mne teda jeden škrabol prilbu, ale našťastie bol z tých menších. To možno v tom dokumente aj bude vidieť, mal som po ňom zárez na prilbe. Ladis sa kryl fotobatohom, Míla utekal a aj keď okolo neho padali kamene, stihol pritom fotiť aj mňa, aj tú erupciu. Na to, že sme všetci okej, sme si potom otvorili fľašku guatemalského rumu.

Foto: Míla Štáfek

Všetky tri sopky boli aktívne počas toho, ako si na nich jazdil? 

Dve áno. Pacaya a Fuego boli aktívne, ale Acatenango bola v tom čase pokojná. Naposledy bola aktívna tak pred 60 – 70 rokmi, s Fuego sa v aktivite striedajú zhruba každých 200 rokov. Naproti cez údolie prskala Fuego každú polhodinu až hodinu.

Už si spomínal, že si mal problém s bicyklom, ktorý ti nedorazil včas. Nastali aj nejaké ďalšie komplikácie? 

Nejaké zásadné ani nie, iba klasické cestovateľské problémy s ubytovaním a podobne. Pred odletom do Guatemaly ma však každý varoval, že je to veľmi nebezpečná krajina, s vysokým percentom kriminality, že sa tam strašne kradne, zabíja a tak ďalej. S ničím takým som sa tam ale nestretol až do chvíle, keď ma Brandon posledný deň nášho tripu vzal na svoj lokálny 60-kilometrový trail. Začalo sa stmievať, tak sme si cestu chceli skrátiť cez kávovú plantáž. Ja som išiel prvý a z plantáže na mňa zrazu vybehol zakuklený chlap, v ruke držal dva obrovské kamene, ktorými mi mieril do tváre a hovoril niečo po španielsky. Najskôr som si myslel, že mi chce predať nejaké minerály, tak som mu po česky povedal, že mu nerozumiem, nech mi dá pokoj. Ale on, samozrejme, chcel peniaze. Nastala handrkovačka, Brandon s ním komunikoval po španielsky a naťahovali sa o bicykel. Bol to náš posledný deň, bol som už unavený a naštvaný, celý deň sme šliapali a blúdili a zrazu nás pred zotmením zastavil zakuklenec so šutrami, tak som si povedal, že to už asi nedávam. Rozčúlil som sa a vychrlil naňho všetky najhoršie české nadávky, načo on celý rozklepaný pustil tie kamene a utiekol. Takže to, našťastie, dopadlo dobre.

Ako by si na záver zhrnul celý trip a zároveň pozval ľudí na premiéru dokumentu Over The Edge? 

Over The Edge znamená Za hranu a dokument bude autentický v tom, že sme tam naozaj išli až za hranu, niekam, kam sme nemali. Preto ten názov. V dokumente uvidíte, ako sa partia českých chalanov vydá za aktívnymi sopkami do Guatemaly. Kto si k tomu ešte nepričuchol, nevie, akú energiu a vibrácie vie Zem mať, čo dokáže vychrliť a aké nebezpečné to môže byť. Dokumentom Over The Edge sa vám to pokúsime priblížiť.

Aktuality

Včera 17:48 Detaily a špecifikácia pretekárskeho špeciálu Trek Madone SLR Madsa Pedersena.

Bicykel s unikátnym dizajnom priniesol Pedersenovi šťastie a pripísal si na ňom víťazstvo na belgickej klasike Gent-Wevelgem.

Včera 17:01 Wout van Aert má za sebou operáciu, na bicykel však tak skoro nevysadne.

Pri páde na klasike Dwars door Vlaandren utrpel Van Aert zlomeniny siedmich rebier, hrudnej aj kľúčnej kosti.Pri páde na klasike Dwars door Vlaandren utrpel Van Aert zlomeniny siedmich rebier, hrudnej aj kľúčnej kosti.

Včera 16:29 Vanesa Petrovská končí v tíme NS Bikes UR Team.

Oznámila to dnes prostredníctvom sociálnej siete Instagram.

Včera 10:17 Wout van Aert aj Jasper Stuyven musia podstúpiť operácie po hrozivom hromadnom páde.

Van Aert má vraj zlomenú hrudnú aj kľúčnu kosť a až sedem rebier, zatiaľ čo Stuyven má zlomenú kľúčnu kosť. Obaja sú hospitalizovaný v nemocnici v belgickom Herentals.

27.03.2024 Wout van Aert má vraj zlomenú hrudnú aj kľúčnu kosť a až sedem rebier.

Tím Visma – Lease a Bike pôvodne informoval o „zlomeninách niekoľkých rebier a kľúčnej kosti“, no neskôr večer sa objavili správy, že má aj fraktúru hrudnej kosti. Rozsiahle zranenia utrpel pri hromadnom páde na pretekoch Dwars door Vlaanderen. (Domestique)

Zavrieť reklamu