Na cestách s Traildeer – Cyklistický raj v Malage
Nedávno som sa stal delegátom v bikovej cestovke Traildeer a potešila ma možnosť ísť na svoj prvý výlet, zhodou okolností so starými známymi Ivom, Maťom a Vladom, s ktorými už mám v Európe čo-to odjazdené a vždy to býva kopec zábavy.
A čo viac, namierené sme mali práve do španielskej Andalúzie, konkrétne do Malagy. Vzhľadom na to, že som v Španielsku žil viac než rok, to bol pre mňa splnený sen.
O Malage ako zimnej bikovej destinácii som síce už veľa počul, no toto bola prvá príležitosť vydať sa tam a okúsiť traily Andalúzie pri Stredozemnom mori na vlastnej koži.
Vďaka Traildeeru sme okrem leteniek, ktoré sme si kupovali sami, mali vyriešené všetko – od vyzdvihnutia z letiska cez ubytovanie s raňajkami až po sprevádzanie a vývozy na traily.
Chalani nám pripravili aj nadupaný itinerár nastavený podľa našich požiadaviek ohľadom kondičky a techniky. Rezervácie reštaurácií, organizáciu programu po jazdení a akúkoľvek komunikáciu s guidmi alebo šoférmi som mal ako delegát na starosti ja.
Náš päťdňový výlet sa začal príletom do Malagy a následným presunom do mesta Fuengirola, asi 45 minút od letiska.
Keďže sme dorazili v neskorších hodinách, začali sme, ako inak, výbornou večerou v lokálnom tapas bare hneď pod ubytkom. Ako sa patrí, na úvod sme si dali výborné tapasky jamónu, papričiek a syra. To všetko, samozrejme, pri pohári výborného vínka.
Treba povedať, že pri všetkých našich bikových výletoch sú pre nás popri jazdení najdôležitejšie asi dobré jedlo a pitie, pričom často nie som istý, či ide o bikový výlet s gastronómiu ako sekundárnym programom, alebo o gastronomický výlet s bikovaním na vyplnenie času medzi jedlami.
V Malage s vodičom a sprievodcom
Malaga je perfektné miesto na jazdenie, no ak si nechcete odpáliť nohy na drahocennej dovolenke už v prvý deň, odporúčam zobrať si vodiča a sprievodcu, keďže výškové metre tu nabiehajú až príliš rýchlo.
O nás sa výborne starali Alan a jeho syn Alexis zo SierraMTB.com, ktorí spoločne vedú tento rodinný podnik už desiatky rokov a rukami im prešli už tisíce spokojných zákazníkov.
Od chalanov prišla pred výletom požiadavka, aby sme už aj tak celkom technicky náročný štvordňový itinerár prispôsobili faktu, že toho veľa cez zimu nenajazdili. Preto sme spoločne s Alanom dali hlavy dokopy a pripravili program skôr v pohodovom, no stále zábavnom štýle, aby sa nikto z nás nerozsekal hneď na prvom traile.
Osobne som sa tiež necítil úplne ready na vražedné čierne traily, ako boli napríklad dlhočizný a technický 911, náročný SRAM Test Track či skákavý Happy Days, vďaka ktorým je Malaga taká populárna.
Niečo na rozjazdenie
Náš prvý jazdecký deň sme sa teda v pohodovom duchu vydali na traily severne od mestečka Ojén.
Na rozjazdenie po zimnom ničnerobení boli tieto traily priam ideálne. Ide síce o kratšie, ale zato pekné a zábavné singláče, ktoré boli super na zoznámenie s terénom a rozhýbanie našich kostí.
Zjazdili sme traily ako Bora Bora, You & Me a Tramo, aj zopár ďalších. Všetky boli zaujímavé pre nezvyčajný pieskový podklad, ktorý dokáže poriadne vyškoliť, keď naň človek nie je pripravený.
Ani sa nenazdáš a kolesá strácajú grip a máš čo robiť, aby si to nenapikoval do kríkov, ktoré majú v tejto prímorskej vegetácii ešte aj veľké jedovaté ostne. Rozhodne odporúčam vziať si dobré chrániče a poriadne rukavice. Síce vás to nezabije, ale zopár dní vás to bude poriadne svrbieť, ak sa tu vyváľate.
Náš prvý obed v Španielsku sme si dali nezvyčajne na tunajšej benzínke. Ale pozor, nie je benzínka ako benzínka, keďže na tejto robili dokonalé sendviče a naozaj sme si pochutili.
Potom sme sa presunuli do lokality San Anton, kde sme strávili zvyšok dňa jazdením kombinácie trailov a zvážnic až do Fuengiroly.
Toto bol jediný prípad, že nám traily úplne nesadli. Odporučili by sme ich vynechať a radšej zostať v okolí Ojén, keďže tie v San Anton boli na nás až príliš ľahké.
Na paseo, teda v pešej zóne pri pláži vo Fuengirola, nás večer uvítali v reštike La Caracola poriadnou španielskou paellou, tatarákom z lososa, mečúňa a merluza. V podstate išlo o takú slovenskú tresku, len nie v majonéze. Tresku stále preferujem.
Popri skvelom jedle si to, samozrejme, pýtalo aj dobré pitie, a teda rovno padli dve fľašky vína. Potom sme podľa očakávaní odpadli do postelí a tešili sa na ďalšie dni pred nami.
Zážitkové jazdenie v španielskom Moabe
Druhý deň nás čakala špecialitka v podobe zážitkového jazdenia v tzv. európskom Moabe. Originálna verzia bikovej destinácie Moab sa nachádza v americkom Utahu a spoznáte ju podľa typických červených kamenných kopcov a krajiny pripomínajúcej Mars.
Z bikového hľadiska ide o relatívne okrúhle červené skaly s dobrým gripom aj za mokra. Traily v tom španielskom Moabe síce nevyzerajú ako z inej planéty, no povrch je veľmi podobný, teda všetko je pokryté súvislým kameňom. Ten vytvára veľmi zaujímavé útvary, preto je okrem jazdenia ideálny aj na fotenie.
Lajny tu trailbuilderi povyberali naozaj zábavné, rýchle a technicky nie náročné, takže ich zvládne viac-menej každý.
Rad za radom sme tu pokorili jednotlivé traily El Moab, El Moab II, Fast and Loose a ďalšie. Určite odporúčam oba Moaby, keďže je to fakt unikátne jazdenie, ktoré len tak niekde inde nezažijete.
Oblasť je však zaujímavá aj kvôli okolitým jazerám a veľkej priehrade Embalse Tajo de la Encantada. Vedie tadiaľ relatívne náročný, no technicky zaujímavý trail Damnbusters končiaci sa pri priehrade a ak vám vyjde počasie, čo nám úplne nevyšlo, je to tu veľmi fotogenické. Jazdenie nám tu pripomínalo trocha Rychlebské stezky, aj keď oveľa menej technické a súvislejšie.
Na večeru sme si bookli vychýrenú reštiku Palangreros vo Fuengirole. Z bohatého menu sme si vybrali ochutnávku pozostávajúcu z piatich chodov a dvoch dezertov. Morské plody sú tu vynikajúce, najlepšia bola krevetová polievka, na ktorú spomínam dodnes. Dotvorila to živá hudba a dala za týmto dokonalým dňom tú správnu bodku.
Ešte som vlastne zabudol na mladého Willa. Spolu s Alexisom nás viedol na trailoch a nemôžem nespomenúť, že ak nikto z nás nemal technické problémy, tak to bolo asi preto, že si to všetko odniesol Will.
Za 4 dni sa mu podarilo rozflákať 3 biky, odtrhol prehadzovačku, chytil dva defekty a posledný deň mu odišlo tlmenie. Povedzme, že trail sa neprispôsobil podmienkam jeho jazdy.
Malaga Bike Park
Na tretí deň nás čakal Malaga Bike Park priamo nad mestom. Nejde o klasický bikepark s lanovkou, keďže na traily treba vyšliapať, čo po dvoch dňoch vyvážania našich zadkov dodávkou padlo celkom vhod.
Takýto typ trail centra by som privítal u nás všetkými desiatimi. Príjemný a relatívne krátky výšľap vedie k výborným trailom ako Cortafuegos či Kawasaki, na ktorých si prídu na svoje začiatočníci aj pokročilí jazdci.
Traily sú tu od jednoduchších flow trailov až po tie s náročnejšími pasážami so suchým a sypkým povrchom, kde máte na výber množstvo stôp.
Jazdí sa na otvorenom priestranstve s kopcom voľných kameňov, ale sú tu aj traily ponorené v borovicových lesoch, ktorých príjemná vôňa vás sprevádza počas toho, ako si to valíte dole kopcom.
V teréne Athertonovcov
Deň odletu sme mali vďaka dobrému výberu leteniek vyriešený tak, aby sme väčšinu mohli ešte stráviť jazdením a, na rozdiel od výletov napríklad do Finale Ligure či Aosty, necestovali celý deň.
Aby sme však netrávili čas v dodávke, vybrali sme si na záver traily nad mestečkom Mijas, čo bolo necelých 20 minút od nášho ubytovania.
Väčšina trailov v Mijas sa síce začína v horách, no pri meste sú dva dobré traily, a to Football Pitch a bájny SRAM Test Track.
Povedali sme si, že oba skúsime a potom budeme točiť ten, ktorý sa nám zapáči viac. Skúsili sme Football Pitch (prekvapujúco sa končí vedľa futbalového ihriska), no veľmi nás nezaujal, tak sme išli otestovať SRAM Test Track.
Pred niekoľkými rokmi tu Rišo z Traildeeru na prvom výlete do Malagy stretol pri tréningu súrodencov Athertonovcov, čo hovorí samo za seba, ale naozaj sa sem chodia testovať nové biky a komponenty.
Pravidelne sem napríklad chodia skúšať prototypy aj chalani z Pole Bicycles, s ktorými sme mali to šťastie si zajazdiť.
SRAM je veľmi pekný trail s technicky náročnejšími pasážami, dropmi a klopenkami, s relatívne voľným povrchom a výberom z množstva stôp, z ktorých niektoré sú doslova krkolomné. Jednoducho čerešnička na tejto bikovej torte.
Točili sme ho, kým sme vládali a okolo druhej sme sa presunuli na ubytko pobaliť caky-paky a vydali sa smerom na letisko.
Týmto sme náš bikový trip do Malagy uzavreli a celkovo ho hodnotíme na 5/5. Účelom bolo vypadnúť za lepším počasím, ktoré sa držalo medzi 11 až 18 °C a v deň odchodu, samozrejme, teplomer vyskočil až na 24 °C.
Čo sa trailov týka, vyhralo rozhodne El Chorro. Ostatné oblasti boli tiež veľmi zábavné a určite sa sem zase raz radi vrátime.
Na Malagu budeme spomínať, no už máme pred očami ďalšie výlety na tento rok, napríklad Madeiru, Aostu, Finale Ligure či miesta bližšie k našim hraniciam.
