S Caroline sme sa stretli na Bikefeste v Kálnici a vyspovedali sme ju. Rozhovor sa uskutočnil na začiatku júna, takže ešte pred prvou zastávkou Crankworx v Innsbrucku.

Ahoj, Caroline! Si na Slovensku prvýkrát? Ako sa ti páči v Kálnici? 

Ahoj, áno, toto je moja prvá návšteva na Slovensku. V Európe som už bola mnohokrát, či už na pretekoch v BMX, alebo na Crankworx festivale. Čo sa týka Kálnice, je pre mňa obrovským prekvapením. Absolútne som netušila nič o tomto bikeparku a keď som sem prišla a videla, koľko freeride a freestyle možností tu je, zostala som očarená. Veľmi sa mi páči, že sú tu trate aj pumptrack aj pre deti, naozaj unikátne spojenie všetkých disciplín. Myslím si, že je to niečo ako Disneyland pre bikerov. Prvýkrát v živote som sa aj viezla na kotve na bicykli, veľmi úsmevná skúsenosť.

Ako si sa dozvedela o BikeFeste v Kálnici? 

Toto je prvý rok, v ktorom sa FMB rozhodla organizovať súťaže v disciplíne slopestyle aj pre ženy. Historicky prvý ženský event sa konal u nás v Austrálii – Highline Mountainbike Festival. Mojím cieľom je v tomto roku zúčastniť sa čo najviac podujatí pod záštitou FMB a zbierať body do rebríčka. Tu v Kálnici to bol tretí event, na ktorom súťažili aj ženy a môj druhý, na ktorom som sa zúčastnila. Tiež by som sa chcela pozrieť na Crankworx v Rakúsku a zajazdiť si na jednej z najväčších slopestyle tratí na svete.

Ako dopadli historicky prvé preteky v Austrálii? 

Tie sa mi podarilo vyhrať. V Austrálii na Highline festivale to bola bronzová zastávka FMB v disciplíne slopestyle a tu v Kálnici je to strieborný event. Musím povedať, že miestna trať a skoky sú asi tak trojnásobne väčšie než tie v Austrálii. Tam sa na štart pretekov postavilo desať dievčat a tu sme štyri. Je ale perfektné vidieť dievčatá jazdiť na takýchto obrovských skokoch. Napríklad drop na slopestyle trati je najväčší, aký som v živote skočila, je to šialené!
Určite v posledných rokoch veľa cestuješ. Ešte stále ťa baví pretekať? 

Ja to milujem! Pretekám od piatich rokov, teraz mám 31 a všetky tie roky som strávila buď pretekaním v BMX, alebo na horskom bicykli.

Vnímaš to aj ako záľubu v cestovaní, alebo je to tak, že cestuješ kvôli pretekaniu a jazde na biku? 

Určite cestujem kvôli jazdeniu. Alebo takto: Pred nejakým časom som žila v USA, kde bolo omnoho viac eventov v menšej vzdialenosti. Teraz, keď som sa presťahovala naspäť do Austrálie a chcem obiehať veľké svetové akcie, tak musím cestovať. Všetci v Austrálii sa nesmierne tešíme, že Crankworx zavíta v októbri aj k nám. Cestovanie je súčasťou našej práce, takže áno, na prvom mieste je jazdenie, ktoré nás živí a cestovanie prichádza ruka v ruke s ním. V každom prípade si cestovanie naozaj užívam, väčšinou cestujem spoločne s ďalšími bikermi a priateľmi alebo kolegami z tímu. Napríklad tu v Kálnici je nás až sedem Austrálčanov, čo je úplne šialené. Dnes na slopestyle trati trénovalo viac ľudí z Austrálie ako z Európy (rozhovor sme robili v stredu, prvý deň oficiálneho tréningu na slopestyle). V poslednej dobe cestujem aj v spoločnosti môjho priateľa a je super vidieť svet a vidieť ľudí baviť sa jazdením na bicykli.

Máš obľúbenú lokalitu, kde sa jazdí najlepšie? 

Kálnický slopestyle je najlepšia slopestyle trať, na akej som doteraz jazdila. Milujem jazdenie v bikeparku Whistler, ktorý je snáď najznámejší bikepark na svete a koná sa tam aj najpopulárnejší Crankworx. Veľmi sa mi páčilo tiež na Novom Zélande, kde sme objavovali perfektné miesta na jazdenie. Počas minulého roka som tam strávila dva mesiace a Nový Zéland má rozhodne čo ponúknuť.

Ktorý úspech vo svojej kariére považuješ za najväčší a prečo? 

Ou, to je ťažká otázka. Asi je to môj prvý titul vo four cross, ten je pre mňa naozaj špeciálny asi preto, že je prvý. Za najväčší úspech v kariére však považujem to, že sa mi podarilo vrátiť sa k športu na najvyššej úrovni aj po zranení a postupne sa preorientovať z BMX na slopestyle a freeride. Najviac hrdá som práve na túto evolúciu samej seba.

Čo si najviac užívaš na bicyklovaní? 

Asi to bude skákanie. Áno, určite je to skákanie, to ma priviedlo aj späť k horskej cyklistike. Milujem skákanie, je to najväčšia zábava, milujem ten adrenalín, milujem báť sa a byť trochu pod stresom.

Ak by si si mala vybrať len jednu bike disciplínu, ktorá by to bola a prečo? 

V súčasnosti by som určite povedala, že slopestyle. Je to pravdepodobne disciplína, pri ktorej najviac prekonávam samú seba, ale je to aj disciplína, ktorá ma robí naozaj šťastnou. Som rada, že sedím na biku, sústredím sa na trať, skok za skokom. Určite v tom vidím aj príležitosť pre dievčatá budovať novú éru, keďže ženský slopestyle je novinkou. Som nesmierne šťastná, že môžem byť pri tom. A teším sa, ako ukážeme tento víkend tisíckam ľudí, že baby a slopestyle idú dokopy!

Vždy si bola taká adrenalínová maniačka? 

Rozhodne áno! Milujem prekonávať samú seba. Milujem jazdiť rýchlo a lietať vysoko.

Ako si predstavuješ ideálny deň? 

Ideálny deň sa určite začína toastom s avokádom a lattečkom s ovseným mliekom. Potom by som nejaký čas strávila so svojím francúzskym buldogom Puppym a určite by som s priateľom navštívila svoju rodinu. Proste, stráviť deň s mojimi najbližšími.

Pamätáš sa, kedy si po prvý raz sedela na bicykli? 

Začínala som na bicykli s pomocnými kolesami, keď som mala tri roky. Vtedy sme nemali odrážadlá, takže som naskočila rovno na bicykel. Keď som mala päť rokov, začala som pretekať na BMX.

Máš nejaký cyklistický vzor? 

No jasné, je ním BMX pretekárka Mariana Pajón, olympijská víťazka z Londýna v roku 2012 a tiež víťazka z Ria v 2016. Bolo pre mňa vždy potešením pretekať s ňou. Je skvelá pretekárka a vynikajúci človek. Je to pre mňa ozajstná ikona a dobrá kamarátka v jednom.

Povedz nám o jazdení v Austrálii. Čo sa tam jazdí najviac a ako vyzerá scéna? 

Scéna je určite veľká, veľmi veľa ľudí sa venuje dráhovej a cestnej cyklistike, tá je u nás skutočne populárna. Taktiež obrovská je scéna enduro jazdcov a downhill pretekárov. Vždy sa to odvíja od najväčších austrálskych osobností. Čo sa týka slopestyle, počet jazdcov rastie, na Slovensku je dnes sedem austrálskych jazdcov! Veľa z nás plánuje stráviť najbližšie štyri mesiace na cestách, jazdiť na európskych súťažiach. Čo sa však týka porovnania enduro/downhill a slopestyle scény, tak tá enduro je určite väčšia.