Test: Mondraker Summum RR 29
Naše hodnotenie
Výborne chodiace odpruženie a agilná geometria.
PLUSY
- Vďaka priamemu riadeniu je mimoriadne obratný
- Odpruženie chodí veľmi kontrolovane
- Plášte Michelin perfektne držia
MÍNUSY
- Krátky predstavec budete musieť odmontovať vždy, keď budete chcieť prifúknuť vidlicu
Mondraker Summum je stálica svetových pohárov už dlhé roky. Hoci vždy vyzeral veľmi podobne a používal stále systém odpruženia Zero, španielska značka ho postupne vylepšovala. Dnes má 29-palcové kolesá, 200 mm zdvihu a najmodernejším trendom zodpovedajúcu geometriu.
Rám
Systém odpruženia Zero patrí k tzv. twin link systémom s plávajúcim tlmičom – pevná zadná stavba je k prednému rámovému trojuholníku pripevnená pomocou dvoch krátkych vahadiel.
Na sezónu 2022 je v ponuke aj karbónový model, no tento hliníkový má totožnú geometriu. Kúpite ho v štyroch veľkostiach. Všetky používajú geometriu, ktorú Španieli nazývajú Forward.
Tá spočíva v dlhšom reachu a naopak, kratšom predstavci. Bike by tak mal byť minimálne teoreticky stabilnejší v rýchlosti, no zároveň dostatočne obratný v zákrutách. Testovacie M-ko malo 450 mm reach a nastaviteľný predstavec.
Nám bike viac sedel s dĺžkou 30 mm, hoci nastaviť sa dá aj o 5 mm kratšie. Hlavový uhol je veľmi strmý – 63,1°. Naopak, stred vo výške 354 mm je o celý centimeter vyššie ako na Specializede Demo. Na hliníkovom ráme je fixná 450 mm zadná stavba, na spomínanom karbónovom sa dá nastaviť o 10 mm dlhšie.
Kabeláž je vedená vnútrom a zadná stavba chránená pred mlátením reťaze, hoci zopár ťukancov na ráme sme predsa len našli. Na hlavovej trubke nám tiež chýbali nárazníky pre nohy vidlice.
Summum vždy patril k tým najľahším bikom na štartovej listine, no tento model je najťažší z celého testu* – váži 17,43 kg. Treba však povedať, že dvaja z troch konkurentov majú karbónový rám.
*Celý veľký test si môžete prečítať v magazíne Biker 7/2021.
Komponenty
Ako by ste na pretekársky orientovanom biku právom čakali, výbava je trafená naozaj dobre. Tak ako Saracen, aj tento Mondraker je osadený najvyššími verziami vidlice Fox 40 a tlmiča DHX2.
Pohon aj štvorpiestové brzdy sú z najvyššej zjazdovej sady Shimano Saint. Jediné komponenty vlastnej značky sú tu hlavové zloženie Onoff a predstavec.
Napríklad rajdy sú od Renthalu, rovnako ako gripy, sedlo a sedlovka SDG I-Beam a kolesá e*thirteen LG1 DH obuté do plášťov Michelin DH 34 nahodených už z výroby bez duší. Nič na biku si tak pred prvými pretekmi nevyžaduje výmenu.
Jazda
Keby radosť z jazdy vyhrávala preteky, s týmto bikom by ste dominovali. Napriek notoricky dlhej geometrii Forward, ktorou sa Mondraker preslávil, ide kombináciou reachu a predstavca o najkratší bike z tohto testu.
Predstavec je dokonca taký krátky, že ho budete musieť odmontovať, ak budete chcieť dofúknuť vidlicu. Práve vďaka priamemu riadeniu krátkeho kokpitu je však Summum mimoriadne agilný v zákrutách a pohotovo mení smer, kam si zmyslíte, a to aj napriek najdlhšej zadnej stavbe z celého testu.
Oceníte to najmä vo viacerých prudkých zákrutách za sebou. Napriek hyperaktívnemu ovládaniu však nikdy nepôsobí nervózne alebo nestabilne. Stopu krásne drží aj pri priamej paľbe cez rockgarden, kde sa väčšina z nás len drží a dúfa.
Perfektne tiež funguje odpruženie – má krásne poddajný začiatok, ktorý absorbuje malé nerovnosti a hlbšie vo zdvihu tuhne a poskytuje dostatočnú oporu na pumpovanie nerovností.
Viacero silných nárazov za sebou zadnú stavbu dokáže trochu rozhodiť, no stále ide o mimoriadne rýchly bike. Na trhu však existujú aj biky, ktoré cez naozaj rozbité sekcie dokážu prejsť s väčšou autoritou.
Specialized nepôsobí tak agilne ako tento Mondraker. Živý charakter zároveň pomáha dobre maskovať vyššiu hmotnosť a valivý odpor hrubých a pomalých gúm. Ani tie však nedokázali ochrániť ráfiky e*thirteen pred množstvom preliačin. Na ich obranu treba povedať, že napriek tomu z nich neunikal vzduch.
Veľký test: Pretekárske zjazďáky
Tieto monoposty sú navrhnuté na čo najrýchlejšie uberanie z výškových metrov. Otestovali sme štyri z najikonickejších mien známych z tratí svetových pohárov v zjazde.
Kedysi boli v podstate len dve disciplíny mountainbikingu – cross country a zjazd. Jedna skupina bikov bola navrhnutá na jazdu do kopca, druhá z kopca. Postupom času však vzniklo množstvo kategórií bikov niekde medzi, ktoré dokážu do kopca stúpať takmer tak dobre ako XC-čka a zjazdovať takmer tak dobre ako zjazďáky. Plnokrvné zjazdové bicykle sa tak stali samostatnou a primárne pretekárskou kategóriou s vysoko špecializovaným zameraním.
Celý článok si prečítate v magazíne Biker, vydanie 7/2021
Magazín Biker si môžete kúpiť vo vašich novinových stánkoch.
Vaše komentáre