Keď sa plánuje, kam vyraziť na ďalší výlet, je ľahké prehliadnuť niektoré mestá, ktoré sú pre BMX menej vybavené. Hovorí sa, že svet je malý, ale zároveň sa konštantne vyvíja. Takže nikdy neviete, kde sa môže schovávať ďalšia hubba. Tentokrát sme potrebovali niečo v Európe, ale po prebraní niekoľkých klasických názvov sme sa rozhodli, že tentokrát chceme niečo iné. Hlavné mesto Portugalska, Lisabon, bolo v poslednej dobe často navštevované a dokumentované, preto sme sa rozhodli pre druhé najväčšie mesto – Porto. Po začiatočnom googlení a smskovaní sme zistili, že už tam pár ľudí bolo a miestni nás presvedčili, že je to mesto posiate prvkami k jazdeniu.

Pozrite si tiež video zo zákulisia natáčania videa Lost In Porto:

Prenesme sa o pár týždňov ďalej a už sa rútime po stále strmšej a užšej ceste na palube taxíku, ktorý riadi ten najhorší taxikár v Portugalsku, ktorý nemá tušenia, kam ide. Po niekoľkých ďalších taxikárových pokusoch dostať nás do cieľa vystupujeme a vydáme sa hľadať naše ubytovanie peši. Stretávame otvorené priestranstvo a na ňom nové zrekonštruované podložky posadené na svahu s výhľadom na rieku pretekajúcu mestom. Ideálne podložky pre partiu natešených riderov.

Crew bola pohromade a rozhodne to neboli nejakí začiatočníci. Z velšského údolia priletel tvrdý drič Jordan Godwin, hneď za ním zo Španielska cez Nemecko, alebo tak nejak, jeho Monster Energy parťák, nezbedný Fernando Laczko. Z ČR dorazila partia v zložení Jiří ‘Double The Spin, Double The Cash’ Blabol, TBB-Bike parťák / tichý ničiteľ Jakub Jůza a jeden z najprodukívnejších a zároveň najvychillenejších ľudí, Tomáš Carda so svojou video výbavou.

Prvý deň je vždy buď, alebo. Tentokrát to vyzeralo, že sa nám darí. Našli sme mnoho dobrých prvkov, počasie bolo ideálne , nálada skvelá a nič nebránilo tomu, natočiť pár cool záberov. Na radu prišiel prvý setup s múrikom pozdĺž schodišťa, ktorý sa zapáčil Jordanu Godwinovi. Vedeli sme čo bude nasledovať. Po hladkom smith hard 180 prišiel feeble 540.

Jordan sa roztočil ako na ľade a dopadol takmer dokonale – bohužiaľ ale do kopca, ktorý ho poslal smerom k blízkemu schodišťu, v ktorého polovici svoj let ukončil. Členok sa mu zroloval ako Sushi a vďaka bože za vodiča Uberu, ktorý bol schopný odviesť nášho zraneného parťáka bez znalosti jazyka…. Santiaga vôbec nerozhodil fakt, že vezie nejaký divný bike a pochopiteľne naštvaného Velšana. Päť hviezdičiek pre tohto vodiča.

Pre Jordana boli dni dlhé a nudné a nepomohlo ani to, že sme vyrazili snáď do každého kopca v celom Porte. Slnko pálilo a moja britská koža to nezvládala. Ružový krk a „farmárske opálenie“ boli každým dňom lepšie. Vždy keď som sa vrátil do nášho apartmánu, našiel som tam Jordana, ktorému som nemohol ponúknuť nič iné než, že mu zabehnem do Sparu pre Milku a Coca Colu. Dokážem si živo predstaviť, koľko cigariet bolo ubalených počas tých niekoľkých smutných dní.

Miestni, ktorých sme v Porte stretli, boli naozaj skvelí a pohostinní a niektoré z prvkov, ktoré nám ukázali boli ako z Tony Hawks Pro Skater. Mesto má kľudnú atmosféru, vezme vás pod svoje krídla aj keď si to neuvedomíte, tak vás spomalí a hodí do pohody. Je to taký typ mesta, kde by ste mohli zostarnúť a vôbec by vám to nevadilo. Ale na chilling sme si vybrali zlý týždeň. V polke týždňa začal miestny festival a bolo to fakt šialené. Nonstop ohňostroje, klaksóny áut vo všetkých uliciach, autá páliace pneumatiky, deti visiace zo strešných okien a celkovo to bolo asi najbližšie k riotu, ale bez násilia a agresie. Bolo to skvelé, ale len do momentu, keď ste sa rozhodli spať.

A čo sa týka samotného jazdenia, necháme za seba hovoriť Tomášove video. Chlapci to naozaj zabíjali.