Päť monumentov za päť dní: Dvojica cyklistov prešla viac ako 1 300 kilometrov a nastúpala takmer 15-tisíc metrov
Keď sa spočítajú víťazné časy všetkých piatich monumentov v roku 2026, výsledok je 29 hodín, 52 minút a 44 sekúnd.
Tadej Pogačar vyhral Miláno-San Remo, Okolo Flámska a Liège-Bastogne-Liège, Wout van Aert ovládol Paríž-Roubaix a Paul Seixas triumfoval na Okolo Lombardie.
Lorenzo Bosco a Gustav Thuesen si rovnakú päticu klasík zvolili za základ vlastného projektu. Ich program sa však zmestil do jediného pracovného týždňa. V pondelok 26. októbra začali jazdou do San Rema a v piatok 30. októbra uzavreli výzvu v Lombardii.
Thuesenovi pribudlo na Strave za päť dní 1 361 kilometrov, 14 816 výškových metrov a 47 hodín aktívnej jazdy. Oproti súčtu časov profesionálnych víťazov je to o 17 hodín viac.
Na úvod vyše 300 kilometrov do San Rema
Najdlhšia jazda prišla hneď v pondelok. Na trasu Miláno-San Remo vyrazili Bosco a Thuesen z Pavie a prešli 306 kilometrov. Samotnou jazdou strávili 9 hodín a 22 minút, pričom dosiahli priemernú rýchlosť 32,7 km/h.
Bol to najrýchlejší deň celého projektu a zároveň jediný, keď vzdialenosť prekročila hranicu 300 kilometrov. Aj so zastávkami im cesta zabrala vyše jedenásť hodín.
Potom sa presunuli do Belgicka, kde ich čakal úplne iný charakter ciest. V utorok absolvovali Okolo Flámska, ďalších 281 kilometrov s prevýšením 2 340 metrov. V sedle strávili takmer 9 hodín a 48 minút.
Thuesen svoj vzťah k druhému monumentu vystihol stručným komentárom: „Flámsko milujem aj nenávidím.“
Roubaix prirovnal k držaniu elektrického ohradníka
Po prvých dvoch dňoch mali obaja v nohách už vyše 588 kilometrov. V stredu prišlo na rad Paríž-Roubaix, ktorého dláždené úseky zaťažujú popri nohách aj ruky a celý trup.
Z Compiègne sa vydali na trasu dlhú 264 kilometrov s prevýšením 1 545 metrov. Hoci v ten deň nastúpali najmenej výškových metrov z celého projektu, Thuesenov komentár naznačuje, že o oddych rozhodne nešlo.
„Ako držať elektrický ohradník,“ opísal jazdu po dlažbe.
Na bicykloch strávili 9 hodín a 9 minút, najmenej zo všetkých piatich dní. Celkovo však už prešli vyše 852 kilometrov a stále ich čakali dva dni s najväčším prevýšením.
Takmer 9-tisíc výškových metrov na záver
Vo štvrtok na trase Liège-Bastogne-Liège pribudli k dlhej vzdialenosti aj výrazne náročnejšie stúpania. Na 265 kilometroch nastúpali 4 364 metrov, takmer toľko ako počas prvých dvoch dní dohromady.
Samotná jazda im zabrala 9 hodín a 24 minút. Thuesen pritom dosiahol svoj najvyšší priemerný výkon celého projektu, 228 wattov, hoci už išlo o štvrtý dlhý deň bez voľna.
Posledný monument ich čakal opäť v Taliansku. Piatkové Okolo Lombardie bolo najkratšou jazdou výzvy, no stále meralo 243 kilometrov. Zároveň na nich čakalo najväčšie prevýšenie 4 495 metrov.
V sedle strávili ďalších 9 hodín a 46 minút a dosiahli priemernú rýchlosť 24,9 km/h, najnižšiu z celého týždňa. Len počas posledných dvoch dní tak prešli 509 kilometrov a nastúpali 8 859 metrov.
Po dokončení Thuesen napísal: „Päť monumentov. Päť dní. Hotovo.“
Každý deň priemerne 272 kilometrov
Ani jeden deň nejazdili menej ako deväť hodín a zakaždým prešli viac ako 240 kilometrov, pričom ich denný priemer dosiahol 272 kilometrov a deväť a pol hodiny v sedle.
Aj so zastávkami im päť jázd zabralo spolu 56 hodín, 22 minút a 40 sekúnd.
Pre Thuesena nie sú podobné vytrvalostné projekty novinkou. Dánsky fotograf a filmár už absolvoval približne 2 000 kilometrov z Kodane do Nice za sedem dní, pričom cesta sa stala základom dokumentu How to Eat an Elephant.
Vo svojom športovom aj osobnom živote sa zároveň vyrovnáva s následkami incidentu počas vojenskej služby, po ktorom mu zostala čiastočne ochrnutá ľavá ruka.
