7. etapa Vuelta a España 2026. Foto: A.S.O./Toni Baixauli

Andreas Leknessund (Uno-X Mobility) potreboval na prvé etapové víťazstvo na Grand Tour mimoriadny výkon. Po celodennom úniku rozhodol siedmu etapu Vuelta a España útokom sedem kilometrov pred cieľom, pričom záverečnú časť stúpania absolvoval pri priemernom výkone 401 wattov.

Údaje Andreasa Leknessunda zo Stravy ukazujú, akú výkonnosť si v súčasnosti vyžaduje víťazstvo v horskej etape Grand Tour.

Nór strávil v siedmej etape Vuelta a España na bicykli necelé štyri hodiny, počas ktorých dosiahol priemerný výkon 347 wattov resp. normalizovaný výkon 374 wattov.

Pri jeho oficiálne uvádzanej hmotnosti 72 kilogramov to predstavuje priemer 4,8 W/kg. Leknessund pritom nastúpal na 150-kilometrovej trase cez 3500 výškových metrov.

Výsledný priemer však nemusí zachytávať jeho skutočný výkon úplne presne. Merač výkonu mal počas etapy niekoľko výpadkov a v zázname sa nachádzajú úseky s nulovými hodnotami, ktoré priemer znižujú, hoci Leknessund v daných chvíľach naďalej šliapal. Je preto možné, že jeho reálny priemerný výkon prekročil hranicu 350 wattov.

Ešte pôsobivejšie čísla dosiahol v rozhodujúcej časti etapy. Leknessund zaútočil sedem kilometrov pred cieľom na stúpaní s priemerným sklonom 6,6 percenta a prevýšením 467 metrov. Tento úsek prešiel priemernou rýchlosťou 23 km/h, pričom držal priemer 401 wattov a normalizovaný výkon 411 wattov.

V prepočte na jeho uvádzanú hmotnosť ide o 5,6 W/kg. Takéto tempo dokázal vyprodukovať až po viac ako troch hodinách v úniku a po náročnom dni s veľkým prevýšením.

„Pustil moje koleso a v podstate mi daroval víťazstvo“

Leknessund sa pritom zapojil do útokov už od začiatku etapy. V úniku bol aj Wout van Aert (Visma-Lease a Bike), no rozhodujúcu výhodu získal  Uno-X Mobility vďaka prítomnosti jeho tímového kolegu Tobias Halland Johannessena. Nórsky tím mohol v závere využiť početnú prevahu a Leknessundovi sa po nástupe podarilo vytvoriť náskok, ktorý udržal až do cieľa na Aramón Valdelinares.

„Bol to výnimočný deň. Od začiatku sme išli s Woutom veľmi tvrdo a rýchlo. Keď sa k nám dostal Tobias, dodalo mi to istotu, že môžeme vyhrať. Myslím si, že bol najlepším vrchárom v skupine, ale naším cieľom bolo, aby jeden z nás získal na záverečnom stúpaní náskok. Pustil moje koleso a v podstate mi daroval víťazstvo, za čo som naňho veľmi hrdý a vďačný,“ povedal Leknessund.

Johannessen napokon prišiel do cieľa druhý a zavŕšil tímový triumf Uno-X Mobility. Van Aert obsadil tretie miesto, keď už nedokázal zareagovať na útok víťaza a v poslednom kilometri ho predstihol aj druhý z Nórov.

Leknessund sa prvého etapového triumfu na Grand Tour dočkal po štyroch druhých miestach. Víťazstvo malo pre celý tím ešte väčšiu hodnotu, keďže obaja Nóri súťažili s čiernymi páskami na pamiatku zosnulého kráľa Haralda V.

„Je ťažké opísať, čo cítim. Nečakal som, že to bude také emotívne. Veľmi dlho som o toto víťazstvo bojoval a nesmierne veľa pre mňa znamená,“ dodal Leknessund v cieli.