„Mal som šťastie, že som vôbec zišiel dole.“ Tri bicykle Steva Peata, ktoré písali históriu
Päťdesiatjedenročný Angličan Steve Peat dosiahol vo svete horskej cyklistiky mimoriadne výsledky. Získal trikrát celkové víťazstvo v seriáli svetového pohára v downhille, raz titul majstra sveta a na konte má aj 17 víťazstiev v pretekoch svetového pohára.
K tomu pridal osem národných titulov a niekoľko európskych prvenstiev. Lenže to nie je všetko.
Steve Peat zohral zásadnú úlohu pri približovaní horskej cyklistiky širokej verejnosti, výrazne sa podieľal na etablovaní tohto športu vo Veľkej Británii a pomohol formovať jeho imidž aj na globálnej úrovni.
Nebolo preto žiadnym prekvapením, že v roku 2025 získal ocenenie Jazdec roka za celoživotný prínos.
Rodák z Chapeltownu v súčasnosti rozdeľuje v Sheffielde svoj čas medzi pozíciu hlavného trénera pretekárskeho tímu Santa Cruz Syndicate a vedenie vlastnej značky Peaty’s, zameranej na cyklistické príslušenstvo, údržbu a čistiace produkty s dôrazom na ekológiu.
Rozhovor s touto legendou sa sústreďuje na obdobie, v ktorom patril k jej najvýraznejším postavám v zjazde.
Steve, známy svojím vtipom a bezprostrednosťou, hovorí o pretekárskych úspechoch aj skúsenostiach, ktoré nazbieral počas rokov na svetovej scéne. Osobitná pozornosť patrí trom pretekárskym bicyklom, s ktorými prepisoval históriu tohto športu.
Zberateľský raj
Peatyho „garáž“ je priestor, ktorý okamžite upúta rozsahom aj vybavením. Slúži ako plne funkčná dielňa, kuchyňa, kancelária aj oddychová zóna a dopĺňa ju množstvo bicyklov, prilieb a ďalších pamätných predmetov nazbieraných počas rokov na vrcholovej scéne.
Ide o miesto, ktoré v sebe spája pracovné zázemie aj osobný archív a pre mnohých jazdcov by predstavovalo splnený sen.
Hoci Steve už nesúťaží vo svetovom pohári, ako hlavný tréner jedného z najúspešnejších tímov zostáva s pretekaním úzko spätý a naďalej ním doslova žije.
Jeho úspechy neboli náhodné a skúsenosti, ktoré nazbieral počas desaťročí, dnes odovzdáva ďalšej generácii jazdcov.
Jeho uvoľnený prístup k životu a pokojné vystupovanie však môžu pôsobiť klamlivo. Aj dnes je zjavné, že nestratil súťažného ducha ani cit pre detail, potrebný na víťazstvo na najvyššej úrovni
Zaujímavý je aj jeho pohľad na dianie v uplynulej sezóne, rovnako ako zmienka o niekoľkých národných pretekoch, ktoré absolvoval v roku 2025 s veľmi dobrými výsledkami.
Sám však dodáva, že vrcholové pretekanie mu nechýba a s radosťou súťaží so svojimi rovesníkmi aj so svojím najmladším synom Georgeom, ktorý ho, ako Steve s úsmevom poznamenáva, zatiaľ ešte neporazil.
Pohľad do dielne odhaľuje bicykle, ktoré sa zapísali do histórie, aj množstvo osobných drobností z Peatyho kariéry. Medzi nimi nechýba ani pozvánka z roku 2002 na návštevu Downing Street, kde sa Steve stretol s vtedajším britským premiérom Tonym Blairom.
Práve takéto detaily pripomínajú, aký výrazný vplyv mal Steve na rozvoj horskej cyklistiky vo Veľkej Británii.
Okrem veľkých ocenení má Steve vystavené aj rôzne kuriózne kúsky. Pamätáte si prilbu Troy Lee Designs D2 s prezývkou „Thirsty Work“, na ktorej boli pripevnené dve plechovky piva Stella Artois s hadičkami, aby zostal jazdec „hydratovaný“?
Steve v nej pretekal v talianskom Livigne v roku 2004 s vedomím, že celkové víťazstvo v seriáli má už isté. Nechýba ani ocenenie z Mountain Bike
Hall of Fame z roku 2018, množstvo medailí a trofejí či pozvánka na anketu BBC Sports Personality of the Year z roku 2003. Najväčšiu pozornosť však aj tak priťahujú bicykle.
Steve ich len nedávno zavesil na stenu a hoci ich zvesenie znamená trochu námahy, ochotne to urobí, aby si ich bolo možné prezrieť zblízka.
Na rozhovor vybral len tri kusy, čo nie je jednoduchá úloha, keďže si ponechal aspoň jeden bicykel z každého roku, v ktorom aktívne pretekal. Expozícia v jeho súkromnom „múzeu“ je teda viac než bohatá.
Vzrušenie
Ako prvý prichádza na rad Bumblebee, teda Čmeliak, ako tento bicykel Steve s obľubou nazýva. Prototyp Orange 224 bol strojom, na ktorom Steve v roku 2005 vybojoval svoje prvé a zároveň jediné víťazstvo vo Svetovom pohári na domácej pôde vo Fort William.
Pri spomienke na tento moment, keď po prejazde cieľom zdvihol bicykel nad hlavu, aj dnes naskakuje husia koža. Vidieť tento bicykel zblízka je silný zážitok.
Pri rozhovore o geometrii a rozmeroch vychádza najavo, že každý rám značky Orange, ktorý Steve používal, bol ručne vyrábaný v Halifaxe, a teda aj vtedy šitý na mieru.
Ako spolupráca pokračovala, výrobca postupne predlžoval predný aj zadný rámový trojuholník, no napriek tomu je bicykel na dnešné pomery stále veľmi krátky, hoci v danom období patril k tým väčším.
Pre znalcov značky je okamžite zrejmé, že nejde o sériový model. Charakteristický jednočapový systém je umiestnený výrazne nižšie než na vtedajšom sériovom modeli 223 a posunutý tesne pred prevodník.
Ako jeden z mála jazdcov zapojených do programu RockShox BlackBox, ktorý bol určený len pre absolútnu špičku, dostával Steve komponenty, ktoré sa často ani nedostali do sériovej výroby.
„Myslím, že sme začínali s brzdami, potom možno s riadidlami a neskôr prišlo na rad odpruženie a podobné veci,“ vysvetľuje Steve.
Na prednej časti Bumblebee je osadená jedna z prvých vidlíc RockShox BoXXer so vzduchovou pružinou, keďže dovtedy boli tieto modely postavené výhradne s výrazne ťažšími oceľovými pružinami.
„Vždy bolo príjemné dostať niečo, čo veľa iných jazdcov nemalo. Hneď ste sa cítili o trochu lepšie. A bolo super vidieť, s čím sa vrátili po vašej spätnej väzbe a testovaní,“ dodáva Peaty.
Zaujímavé je aj porovnanie subtílnych 32 mm vnútorných nôh tejto vidlice s masívnymi nohami súčasnej vidlice Fox 40, ktorú Steve používa dnes.
Pri odpružení zostávame aj vzadu. Steve patril medzi hŕstku jazdcov, ktorí používali tlmič Progressive 5th Element, individuálne naladený Timom Flooksom, technikom RockShoxu a zakladateľom značky TF Tuned.
Bicykel je plný detailov, ktoré by ste vtedy v depe nenašli nikde inde. Ako jazdec podporovaný značkou Race Face musel používať dostupné komponenty, a keďže v tom čase neexistoval direct mount predstavec, používal klasický.
Aby sa nepretáčal, mechanik zaskrutkoval do hornej korunky vidlice skrátené skrutky bez hlavičiek, ktoré predstavec fixovali.
Mazivo v nábojoch Hadley bolo nahradené redším olejom, aby sa točili čo najľahšie. Medzi ďalšie drobnosti patria laserom gravírované viečka nádržiek na brzdách Hope, pričom jedno z nich nesie dátum narodenia jeho najstaršieho syna Jakea, čo robí tento bicykel ešte osobnejším.
Ak existuje nejaký komponent, ktorý okamžite prezradí vyšší vek bicykla, tak okrem 26-palcových kolies je to dvojplatňový, dvojvalčekový vodič reťaze MRP.
Kým dnes berieme spoľahlivé vedenie reťaze ako samozrejmosť, v tom čase patril MRP medzi jediné skutočne funkčné riešenia. A ako ukázala pamätná jazda vo Fort William v roku 2005, fungoval dokonale, lebo Steve tesne porazil Grega Minnaara a siahol po víťazstve.
Naháňanie dúhy
Ak ste sledovali kariéru Steva Peata, určte viete, akú smolu mal na pretekoch, kde išlo o titul majstra sveta.
Do roku 2009 mal na konte štyri strieborné medaily a málokto zabudne na rok 2004 v Les Gets, keď po najrýchlejšom medzičase v závere spadol a dúhový dres tak pripadol Fabienovi Barelovi.
Rok 2009 znamenal pre Steva už jeho sedemnástu účasť na majstrovstvách sveta. Napriek víťazstvám vo Svetovom pohári v Andorre a vo Francúzsku pred vrcholným podujatím v Canberre mal pocit, že tentoraz to opäť nebude jeho rok.
Niekoľko týždňov pred pretekmi ho trápil chrbát a sám priznával, že do Austrálie cestoval s pocitom, že tam bude skôr do počtu.
„Pár týždňov predtým ma trápil chrbát, necítil som sa dobre a do Austrálie som odchádzal skôr s pocitom, že tam idem len do počtu,“ hovorí.
Ako dnes vieme, realita bola úplne iná. Bicykel, na ktorom Steve v ten víkend pretekal, vychádzal zo špecifikácie používanej počas celej sezóny 2009.
Keďže trať v Canberre bola rýchla s pomerne malým prevýšením, Steve spolu so svojím mechanikom Rickym Bobbym pristúpili k viacerým úpravám s cieľom maximalizovať rýchlosť.
Stevov pretekársky bicykel upravený na mieru vychádzal z modelu Santa Cruz V10 Mk3. Hliníkový rám mal horné vahadlo z karbónu a až 254 mm zdvihu zadnej stavby.
Ako Steve spomína, rám bol oproti predchádzajúcim generáciám o niečo väčší a konečne lepšie zodpovedal jeho postave.
Tím Santa Cruz Syndicate bol v tom čase stále podporovaný značkami SRAM a RockShox, pričom Steve zostával kľúčovou súčasťou vývojového programu BlackBox.
To vysvetľuje množstvo drobných detailov, ktoré sa nikdy nedostali do sériovej výroby. Hoci Steve zvyčajne jazdil počas celej sezóny s rovnakým nastavením odpruženia, pre tieto konkrétne preteky ho trochu pritvrdil, aby pomohlo biku udržať čo najvyššiu rýchlosť.
Veľkú pozornosť venovali aj plášťom. Vzadu použili poloslicky a na prednej pneumatike Maxxis High Roller zámerne zrezali dezén s cieľom minimalizovať valivý odpor.
Zaujímavé je aj riešenie bŕzd. Na rozdiel od dnešných downhillových bicyklov bol V10 z roku 2009 osadený malými kotúčmi, ktoré by dnes pôsobili skôr ako z cross country.
Vpredu mal kotúč s priemerom 160 mm, vzadu dokonca len 140 mm, čo jasne naznačuje, že efektívne brzdenie nebolo prioritou.
„Vedel som, že nie som až taký fit, takže som hornú časť trate išiel naplno a dal som tam všetkým asi 1,25 sekundy. Našťastie sa mi podarilo udržať vedenie až do cieľa,“ spomína Peaty.
Práve v hornej časti dokázal získať približne 1,25 sekundy, čo mu umožnilo udržať si náskok až do cieľa.
V minulosti zohrávala dôležitú úlohu aj hmotnosť bicykla, čo vysvetľuje použitie troch skrutiek na kotúč namiesto šiestich, riešenie, ktoré dnes pôsobí takmer desivo.
Za zmienku stojí aj vlastenecký lak rámu a ručne leštené ráfiky DT Swiss, pričom zadný nesie výrazné stopy po súbojoch s traťou.
„Mal som šťastie, že som vôbec zišiel dole,“ priznáva Steve.
Našťastie sa mu to podarilo a výsledkom bolo víťazstvo, opäť pred Gregom Minnaarom, no tentoraz o neuveriteľných 0,05 sekundy. Takto tesne získal titul majstra sveta.
Hra s menami
Posledným kúskom Peatyho histórie je bicykel Stella, pomenovaný s nadhľadom podľa jedného zo Stevových obľúbených nápojov.
Ide o aktuálnu, teda ôsmu generáciu modelu V10, ktorá ponúka 208 mm zdvih zadnej stavby, 29-palcové kolesá, veľkosť rámu XL a výrazne dlhšiu a položenejšiu geometriu než všetci jej predchodcovia.
Keď sa naň Steve pozerá, neskrýva nadšenie. Priznáva, že ide o bicykel, ktorý mu konečne sadol naozaj dobre.
Všetko je jemne doladené a výsledkom je stroj, ktorý je väčší, lepší a rýchlejší než čokoľvek, na čom vo svojom živote jazdil predtým.
Zároveň ide o prvý z trojice predstavených bicyklov, ktorý už nesie aktuálnych tímových partnerov, teda odpruženie Fox a komponenty Shimano.
Masívna vidlica Fox 40 s hrubými nohami tvorí výrazný kontrast k subtílnejším vidliciam RockShox BoXXer na starších bicykloch a bezpochyby ponúka aj vyššiu tuhosť.
Podľa Steva nejde vo vývoji odpruženia o zásadné a veľké zmeny, ale o neustály proces drobných zlepšení, ktoré sa rok čo rok kumulujú a prinášajú výsledky.
Na biku je pohon Shimano Saint, no brzdy tohto modelového radu Steve nepoužíva.
„Vždy som mal radšej brzdy XTR,“ hovorí.
„Súvisí to s tým, ako brzdím. Do zákruty prichádzam, brzdím veľmi neskoro a do bŕzd idem poriadne tvrdo. Saint vpredu je pre mňa trochu príliš agresívny.“
V minulosti ich síce jazdil, no musel ich výrazne utlmiť, aby dosiahol želaný pocit pri stláčaní páčok.
Stevovu predstavu o lakovaní pretavil do reality Ali zo štúdia Fat Creations a výsledok pôsobí veľmi presvedčivo. Pozornosť si zaslúžia aj farebne zladené gripy vlastnej značky Peaty’s.
Steve oceňuje, že po nasadnutí okamžite cíti istotu v rukách a dodáva, že vývoj produktov v rámci značky prebieha dovtedy, kým nie je s výsledkom úplne spokojný.
Na záver prichádza vysvetlenie názvu Stella. Steve je známy tým, že po pretekoch si rád dopraje pivo, pričom Stella Artois patrila medzi jeho obľúbené.
Spomína, že pri návratoch z Európy sa pravidelne zastavovali u veľkoobchodníka EastEnders a dodávku naplnili prepravkami piva, ktoré sa v tom čase varilo priamo v Belgicku.
Podľa Steva chutilo lepšie a zanechávalo aj miernejšie následky než verzia varená v Spojenom kráľovstve.
Čas na jazdu
Ešte pred ukončením rozhovoru Steve ukazuje traily Steel City v lokalite Grenoside Woods.
Presnejšie povedané, na zjazdovke Steel City DH vedie tempo jeho najmladší syn George, ktorý je rovnako ako Steve vysoký jazdec.
Pri sledovaní jeho prejavu, práce s terénom a využívania dlhých končatín na udržiavanie rýchlosti je až zarážajúce, ako veľmi sa jeho štýl podobá na ten otcov.
A skoky mu idú naozaj výborne. Pri fotení, prejazdoch skokov a rýchlych zákrutách si človek uvedomí, koľko toho Steve Peat počas kariéry dosiahol a akú dôležitú úlohu zohráva horská cyklistika v jeho živote aj v živote celej jeho rodiny.
Najpôsobivejšie je však sledovať, s akou radosťou Steve a George naháňajú jeden druhého po traile. Lepšiu bodku za výnimočným dňom si len ťažko predstaviť.
