Ako si predstavujú horské bicykle budúcnosti ChatGPT a Google Gemini?

Ako si umelá inteligencia predstavuje horské bicykle budúcnosti? Tom Marvin z partnerského magazínu MBUK položil túto otázku umelej inteligencii a výsledok nás nadchol.
Už nejaký čas mi vŕtalo v hlave, ako by si umelá inteligencia predstavovala horský bicykel budúcnosti. Tak som jeden deň položil túto otázku ChatGPT a Google Gemini a so zvedavosťou čakal na výsledok.
Niektoré odpovede ma prekvapili. Iné som očakával, keďže vývoj sa naozaj uberá týmto smerom. Objavili sa celkom zaujímavé nápady, ale aj také, ktoré sa mi zdali dosť prestrelené, najmä ak vezmeme do úvahy, že sa pozeráme do blízkej budúcnosti, teda len desať rokov dopredu.
Áno, viem, že AI má svojich odporcov a úplne chápem obavy z toho, kam sa tieto technológie môžu posunúť, ale skúste sa nad to povzniesť. Koniec koncov nejde o vedeckú prácu, skôr o malý myšlienkový experiment.
Treba dodať, že AI v podstate prehľadáva internet a skladá odpovede z existujúcich myšlienok. Takže väčšina týchto konceptov má ľudský pôvod. K jednotlivým bodom som vytvoril charakteristiky a oslovil kolegu Warrena Rossitera. Ten si tieto myšlienky vzal do parády, zapojil vlastnú fantáziu a výsledok nahodil do 3D vizualizácií. A čo z toho vzniklo?
Materiály

Umelá inteligencia: Rámy budú vyrobené z ultraľahkých kompozitov, napríklad z karbónu so štruktúrou obohatenou o grafén, futuristických zliatin alebo karbónových nanotrubiek. Výsledok? Ešte ľahšie, pevnejšie a odolnejšie bicykle, ktoré posunú limity toho, čo sa dnes považuje za „high-end“.
O graféne sa už roky hovorí ako o zázračnom materiáli, takže jeho prítomnosť v budúcom vývoji cyklistiky asi nikoho neprekvapí. Tento materiál tvorí jedna vrstva atómov uhlíka usporiadaných do šesťuholníkovej mriežky.
Ide o najtenší známy materiál vôbec, s hrúbkou len jedného atómu. Aj vďaka tomu je mimoriadne univerzálny. Dá sa využiť v konštrukciách, ale aj pri vedení tepla a elektriny. A práve preto má potenciál posunúť vývoj rámov úplne novým smerom.
Značka Vittoria už grafén zakomponovala do svojich plášťov a keď sa ho raz podarí vyrábať vo veľkom, niet pochýb, že sa jeho využitie ešte výrazne rozšíri. Výrobcovia bicyklov zároveň experimentujú aj s uhlíkovými nanotrubkami.
Ide o drobné rúrky vytvorené z extrémne tenkých vrstiev uhlíkových atómov. Easton ich skúšal už v roku 2004, a to nielen v rámových trubkách, ale aj v ďalších komponentoch. Dokonca ich použili pri stavbe bicykla pre Tour de France, konkrétne pre tím BMC.
Santa Cruz zas od roku 2017 testuje nanotrubky pri výrobe výpletov pre prototypy kolies Reserve. Technológia je teda reálna a nie je vylúčené, že sa čoskoro dočkáme jej širšieho nasadenia v sériovej výrobe.
Evolúcia e-bikov

Umelá inteligencia: Vývoj elektromotorov a batérií smeruje k menším, efektívnejším jednotkám integrovaným priamo do rámu. Zároveň sa objavuje koncept rekuperačného brzdenia, teda dobíjania batérie pri zjazdoch, čo by mohlo výrazne predĺžiť dojazd bez nutnosti nabíjania zo siete.
Pevné (solid-state) batérie, ktoré sa aktuálne vyvíjajú najmä v automobilovom priemysle, by mohli priniesť výrazne dlhší dojazd pri nižšej hmotnosti, a to nielen v autách, ale aj v e-bikoch.
Rekuperačné brzdenie, ktoré premieňa kinetickú energiu na elektrickú počas spomaľovania, je dnes bežnou súčasťou áut s hmotnosťou niekoľko ton.
No bicykel so 100-kilovým jazdcom? Tam by musel byť systém extrémne efektívny, aby sa to reálne prejavilo na stave batérie. Osobne si myslím, že kým to má naozaj dávať zmysel, čaká nás ešte veľmi dlhá cesta.
Ekologický prístup
Umelá inteligencia: Väčšie využívanie udržateľných materiálov, akými sú recyklovateľné kompozity či biologicky odbúrateľné mazivá, by malo pomôcť znížiť negatívny vplyv cyklistiky na životné prostredie.
Toto je podľa mňa bod, za ktorý sa vieme všetci postaviť a našťastie sa už na tom aj pracuje. Karbónové aj oceľové rámy sa dajú pomerne dobre opravovať, oceľ aj hliník sú zasa recyklovateľné (teda tam, kde na to existuje infraštruktúra).
Žiaľ, aj v roku 2025 sa o udržateľnosti v cyklistike stále hovorí málo. Hádam o desať rokov bude bežné odniesť starý bicykel do recyklačného strediska? Spomedzi veľkých výrobcov o svojich ekologických cieľoch hovorí najhlasnejšie Trek.
Značky ako napríklad Green Oil alebo Cyclon už roky vyrábajú mazivá šetrné k prírode. Táto téma má rozhodne potenciál a nastavenie spoločnosti tomu nahráva.
Modulárny dizajn

Umelá inteligencia: Modulárne riešenie umožní rýchlu výmenu komponentov od kolies a pohonu až po odpruženie podľa toho, či sa chystáte na traily, náročnejšie enduro alebo extrémny zjazd. Stačí pár minút a bicykel si prispôsobíte presne podľa terénu alebo štýlu jazdy.
Najbližšie k tejto myšlienke sme sa asi zatiaľ dostali s modelom Orbea Rallon. Stačí pár skrutiek a výmena niekoľkých dielov a máte z neho razom enduro či zjazďák. Modulárne nastavenie však ponúka aj Geometron G1.
Lapierre Spicy zas umožňuje prepínať medzi nízko a vysoko uloženým čapom zadnej stavby. Aj keď veľa AI nápadov smeruje k automatizácii, tento konkrétny koncept si stále vyžaduje manuálnu prácu a zručnosti.
A úprimne? Ja osobne sa asi radšej povozím na jednom univerzálnom biku a náradie budem mať v garáži len pre prípad, že budem potrebovať servis.
Moderné pohony
Umelá inteligencia: Bezúdržbové pohony sa stanú štandardom. Klasické prehadzovače nahradia uzavreté prevodovky a kratšie kľuky. Cieľom je jednoduchšia údržba, vyššia spoľahlivosť a menšie riziko poškodenia v teréne.
Celý článok si prečítate v magazíne Biker, vydanie 2/2025
Magazín Biker si môžete kúpiť aj vo vašich novinových stánkoch.









