Wout van Aert skončil po páde na pódiu Miláno-San Remo, o výsledku rozhodol neskorý nástup
Tadej Pogačar a Wout van Aert na Miláno-San Remo 2026. Foto: LaPresse
Miláno-San Remo opäť ukázalo, prečo patrí medzi najnevyspytateľnejšie klasiky sezóny. Tento rok prinieslo dramatický zvrat už 32 kilometrov pred cieľom, keď pád vyradil z tempa viacerých favoritov.
Medzi nimi boli aj Tadej Pogačar (UAE Emirates-XRG) a Wout van Aert (Visma-Lease a Bike). Obaja sa však dokázali dostať späť do čela pretekov a napokon zasiahli do boja o najvyššie priečky.
Zatiaľ čo Pogačar po páde zdvihol svoj bicykel a pokračoval, Van Aert bol po incidente v zložitejšej pozícii. Musel čakať na výmenu bicykla a stratil kontakt s pelotónom. Napriek tomu sa nevzdal a spolu s pomocou tímu sa postupne prepracoval späť dopredu.
„Nohy som mal veľmi dobré. Bohužiaľ som ich musel využiť už pri stíhaní,“ povedal po pretekoch. Práve táto strata síl mohla rozhodnúť o tom, že nemohol bojovať o víťazstvo.
Rozhodnutie, ktoré mu napokon prinieslo tretie miesto, prišlo spontánne. „V tej skupine by som len tak nezískal tretie miesto v špurte. Keď som videl, že pre Madsa Pedersena pracuje už len Giulio Ciccone, v sekunde som sa rozhodol nastúpiť. Bolo to spontánne rozhodnutie.“
Van Aert priznal, že pôvodne myslel aj na víťazstvo, no okolnosti pretekov jeho plány zmenili. „Ak by prišiel správny moment, plán bol zaútočiť. Žiaľ, nebolo to o víťazstve, ale po páde a výmene bicykla je to maximum, čo sa dalo dosiahnuť.“
Zároveň ocenil prácu svojho tímu. „Ako tím sme sa dokázali vrátiť do hry a verili sme v dobrý výsledok. Z pódiového umiestnenia mám veľkú radosť.“
Prečítajte si tiež
Dráma na Cipresse aj Poggiu
Pád výrazne ovplyvnil priebeh pretekov ešte pred rozhodujúcimi stúpaniami. Tadej Pogačar sa však s pomocou tímových kolegov dokázal vrátiť na čelo ešte pred Cipressou. Práve tam začal udávať tempo a postupne roztrhal pelotón.
Obhajca titulu Mathieu van der Poel (Alpecin-Premier Tech) sa síce po páde tiež vrátil dopredu, no zranenie ruky ho limitovalo. Na Poggiu už nedokázal držať krok s Pogačarom a Pidcockom, a v rozhodujúcich momentoch vypadol z boja o víťazstvo.
Van Aert sa medzičasom s pomocou tímových kolegov postupne prepracoval späť do hlavnej skupiny. Kľúčovú úlohu zohrali Matteo Jorgenson, Edoardo Affini a Owain Doull, ktorí pomohli stiahnuť stratu a udržať nádej na dobrý výsledok.
Prečítajte si tiež
Rozhodujúci moment na Via Roma
Za vedúcou dvojicou Pogačar a Pidcock prišla na cieľovú rovinku menšia skupina jazdcov, medzi ktorými bol aj Mads Pedersen (Lidl-Trek). Ten mal k dispozícii už len jediného tímového kolegu a situácia sa preňho stala komplikovanou.
Van Aert využil moment prekvapenia a zaútočil v záverečnom kilometri. Jeho nástup tesne pred cieľom bol razantný a nikto naň nedokázal reagovať. Vďaka tomu si zabezpečil tretie miesto, zatiaľ čo Pedersen finišoval v šprinte štvrtý.
Pre Van Aerta ide o ďalšie pódiové umiestnenie na tejto klasike a po víťazstve v roku 2020 pridal už tretíkrát tretie miesto.
Aj keď ho výsledok potešil, istá pachuť zostala. „Je škoda, že som nemohol bojovať o víťazstvo, ale také sú preteky. Po páde som pokračoval naplno a dal som do toho všetko. To, že som napokon skončil tretí, je samozrejme veľmi uspokojivé.“
