„Močil som si do nohavíc, aby som cítil nejaké teplo na nohách.“ Peter Sagan spomína na jednu z najkrutejších edícií Miláno-San Remo
Peter Sagan na Miláno-San Remo 2013. Foto: Graham Watson/BettiniPhoto©2013
Peter Sagan sa počas svojej kariéry viackrát vyjadril, že preteky Miláno-San Remo sú síce najľahšie na odjazdenie, ale najťažšie sa na nich vyhráva.
Až dvakrát mal na dosah víťazstvo, avšak tento monument paradoxne zostal jedným z najnešťastnejších pretekov jeho kariéry aj napriek tomu, že profil pretekov mu veľmi vyhovoval.
V rokoch 2013 a 2017 mu chýbal len malý kúsok k zisku titulu z monumentu La Primavera.
Najdlhší monument v cyklistickom kalendári zostal pre slovenskú legendu prekliaty, pričom okrem nešťastných druhých miest bol z celkových 13 štartov až päťkrát štvrtý (2012, 2015, 2019, 2020, 2021), raz skončil desiaty (2014) a raz dvanásty (2016).
V roku 2013 absolvovali pretekári, vrátane vtedy 23-ročného Petra Sagana, jednu z najchladnejších, ale aj najpamätnejších edícií tohto monumentu. Avšak nie pre súboje v legendárnom stúpaní Poggio, ale pre hrozné počasie, v ktorom sa pretekalo.
Vietor, dážď aj sneženie
Monument Miláno-San Remo v roku 2013 pripomínal skôr Vianoce ako teplé jarné preteky na talianskom pobreží.
Hneď po výjazde z Milána zasiahli pelotón nízke teploty, potom sa spustil silný vietor a pridal sa aj dážď, ktorý sa neskôr premenil na sneženie.
Keďže sneženie neprestávalo, organizátori odklonili pelotón od stúpania Passo del Turchino a La Manie v nádeji, že obídu nepriaznivé počasie. To sa však nepodarilo, sneženie pokračovalo, čo spôsobovalo veľmi zlú viditeľnosť a šmykľavé cesty boli pre pretekárov extrémne nebezpečné.
Po odjazdených 118 km, krátko po prejdení Turchina, rozhodcovia vyhlásili, že preteky sa musia prerušiť a organizátori presunuli jazdcov autobusmi do mesta Cogoleto, aby obišli to najhoršie počasie.
Prečítajte si tiež
Močil si do nohavíc, aby si zohrial nohy
„Keď začalo snežiť, všetci boli totálne premrznutí. Bola to situácia o prežití. Išiel som ťahať dopredu, len aby som sa trochu zahrial. Áno, dokonca som si močil do nohavíc, aby som cítil nejaké teplo na nohách,“ priznal Peter Sagan.
„Išli sme do autobusov, dali sme si teplú sprchu, ale veľmi to bolelo, pretože sme boli premrznutí. Ja som bol v sprche počas celého transportu, až 40 minút. Problém bol, že mi opuchli nohy a mal som problém obuť si topánky,“ spomínal Sagan.
Niektorí jazdci ako Tom Boonen však protestovali proti skutočnosti, že jazdci, ktorí už boli mimo pretekov, mohli pokračovať v rámci hlavnej skupiny.
Boonen a ďalších 64 jazdcov v pretekoch už ďalej nepokračovalo, ale Sagan sa nevzdával.
„Čo som mal robiť? Samozrejme, že som išiel pretekať. Bol som mladý, bol som za to platený a povedal som si: preteky sú preteky,“ pokračoval Peter Sagan.
Keď sa preteky opäť rozbehli, bolo zjavné, že zmena trasy a podmienok ovplyvnila aj stratégie tímov. Bez stúpaní Turchino a La Manie bolo menej príležitostí na útoky z pelotónu, čo malo za následok rýchlejšie a menej selektívne preteky.
Napriek týmto prekážkam bola atmosféra v pelotóne veľmi napätá, a keď sa pelotón blížil k stúpaniam Cipressa a neskôr Poggio, začali sa formovať únikové skupiny. Žiadna z nich však nedokázala získať významný náskok a pelotón ich pohltil pred posledným legendárnym stúpaním Poggio di Sanremo.
Prečítajte si tiež
Sagan sa sústredil na Cancellaru, Cioleka podcenil
Na Poggiu sa odohral kľúčový moment pretekov. Sylvain Chavanel a Ian Stannard zaútočili a priviedli so sebou skupinu jazdcov.
Na vrchole Poggia bolo na čele šesť pretekárov spolu s Petrom Saganom boli vo vedení Stannard, Chavanel, Fabian Cancellara, Luca Paolini a Gerald Ciolek.
Sagan, ktorý bol známy svojou schopnosťou zvládať krátke stúpania a technické zjazdy, sa umiestnil do ideálnej pozície na záverečný šprint.
„Keď sme prešli cez Poggio, cítil som sa veľmi dobre. Možno aj preto, že preteky boli skrátené asi o 50 kilometrov a do šprintu som si veril.“
V posledných kilometroch po zjazde z Poggia bola situácia napínavá. Malá skupina jazdcov vrátane Sagana, Cioleka a Cancellaru sa prebojovala do finišu na Via Roma.
Sagan bol síce mladý, ale už v tej dobe mal na konte 41 profesionálnych víťazstiev a bol v dobrej forme, ktorú potvrdil dvomi víťazstvami etáp na Tirreno-Adriatico pred štartom na San Reme.
Súperi teda vedeli, že Sagana musia pozorne sledovať, čo mu znemožnilo ísť do úniku.
Najviac sa sústredil na Cancellaru, ktorý bol preňho najväčším rivalom v šprinte: „Najviac som sa bál jeho a vedel som, že je omnoho nebezpečnejší ako Ciolek. Nerozmýšľal som nad ním [Ciolekom], pretože bol s nami Cancellara, a možno som podcenil situáciu.“
Prečítajte si tiež
Naučil sa, že nemôže rozmýšľať iba nad jedným pretekárom
Sagan síce v dramatickom záverečnom šprinte porazil Fabiana Cancellaru, ale cieľovou čiarou prešiel ako prvý práve outsider z Nemecka Gerald Ciolek, ktorý mal v roku 2013 veľmi dobrú formu a dosiahol svoj najväčší úspech v kariére.
Sagan tak veľmi tesne prišiel o svoje prvé víťazstvo na monumente, aj keď o týždeň neskôr si napravil chuť víťazstvom v klasike Gent-Wevelgem.
„Dnešné preteky boli kvôli počasiu skutočne ťažké. Bolo to ako pretekať v dvoch rozdielnych pretekoch počas jedného dňa. S mojím výkonom som celkom spokojný, aj keď som samozrejme dúfal vo víťazstvo,“ povedal Sagan.
„Naučil som sa, že nemôžete rozmýšľať iba nad jedným pretekárom, ale nad všetkými. Keď sa ma niekto opýta, kto je môj rival, poviem, že každý. Nikdy neviete, ako to nakoniec dopadne.“ dodal Peter Sagan.
VIDEO: Záver pretekov Miláno-San Remo 2013
