6 prekvapivých MTB inovácií od brilantných nápadov po rozporuplné experimenty
Foto: BIkeradar
Značky horských bicyklov zvyknú svoje modely vybavovať najnovšími technologickými prvkami, čo sa často premieta aj do päťciferných cenoviek. No čo tie riešenia, o ktoré sa jazdci nikdy nehlásili?
Technologický pokrok je dnes v segmente MTB samozrejmosťou. Elektronické radenie, počítačom riadené odpruženie či materiály ako karbón alebo titán, ktoré boli kedysi považované za exotiku, sa stali takmer bežným štandardom.
Mnohé z týchto inovácií zásadne zlepšili jazdné vlastnosti a posunuli horské bicykle na vyššiu úroveň. Popri nich sa však na nových modeloch objavili aj prvky, ktoré pôsobia prinajmenšom rozporuplne a ktoré si väčšina jazdcov nikdy nepýtala.
Prinášame výber momentov, keď výrobcovia horských bicyklov zariskovali a vsadili na odvážne riešenie.
Výsledky sa pohybujú od brilantných nápadov cez ťažko pochopiteľné experimenty až po riešenia, ktoré dokážu poriadne podráždiť.
Vedenie káblov cez hlavové zloženie
Vedenie kabeláže cez hlavové zloženie je pre mnohých mechanikov aj majiteľov bicyklov zdrojom frustrácie, a to celkom oprávnene.
Sotva si odvetvie zvyklo na interné vedenie káblov v ráme, ktoré už samo o sebe komplikovalo výmenu zadnej brzdy a v niektorých prípadoch spôsobovalo opotrebovanie krku vidlice, výrobcovia prišli s ďalšou inováciou.
V tomto prípade káble vstupujú do hornej časti hlavového zloženia a následne prechádzajú stredom horného ložiska, áno, skutočne cez ložisko, aby sa dostali do rámu.
Jediným výrazným plusom je čistý vzhľad. V porovnaní s otvormi po klasickom internom vedení, ktoré ostávajú nevyužité pri bezdrôtovom radení či teleskopickej sedlovke, pôsobí toto riešenie kompaktnejšie a uhladenejšie.
Servis pritom nemusí byť vždy nočnou morou. Niektoré premyslene navrhnuté systémy využívajú rozoberateľné podložky pod predstavcom, ktoré umožňujú relatívne jednoduchú manipuláciu. Problém je, že nie všetci výrobcovia to zvládli rovnako dobre.
Ani najlepší systém však nezmení základný fakt, že ak je potrebné vymeniť zadnú brzdu, radenie, káble elektrobicykla, teleskopickú sedlovku alebo diaľkové ovládanie uzamykania tlmiča, všetko treba rozobrať a pretiahnuť cez ložisko hlavového zloženia.
Najhorší scenár nastáva pri výmene samotného ložiska. Vtedy sa musí celý systém rozobrať, káble vytiahnuť cez staré ložisko, následne prevliecť cez nové a celé znovu poskladať. Servisný zásah, ktorý bol kedysi rutinnou operáciou, sa tak mení na zdĺhavý proces.
Úložný priestor v spodnej rámovej trubke
S úložným priestorom v spodnej rámovej trubke prišiel približne pred desiatimi rokmi ako jeden z prvých Specialized, ktorý na niektorých karbónových modeloch predstavil systém SWAT.
Ostatní výrobcovia rýchlo zareagovali vlastnými riešeniami a úložný priestor v ráme sa postupne stal takmer povinnou výbavou, neskôr aj na hliníkových modeloch.
Otázka však znie, čo v ňom vlastne nosiť. Niektoré riešenia sú náchylné na zatekanie vody a aj v prípade, že tesnenie funguje spoľahlivo, obsah bez odvetrania môže časom zvlhnúť, začať plesnivieť alebo hrdzavieť.
Väčším problémom je však samotná konštrukcia rámu. Výrobcovia často zdôrazňujú optimalizáciu tuhosti a pevnosti, no veľký otvor v spodnej trubke k týmto vlastnostiam prirodzene neprispieva.
Zvyšuje sa tým aj výrobná náročnosť. Dodatočný vývoj, konštrukčné úpravy a zložitejšia výroba niečo stoja a tieto náklady sa spravidla premietnu do koncovej ceny bicykla.
Na druhej strane, ak chcete jazdiť bez plných vreciek a dokážete si z duše a multikľúča vytvoriť kompaktný balíček, ktorý v ráme nehrká, úložný priestor v spodnej trubke môže byť praktickým riešením.
Flip chipy
Každý dobrý horský bicykel musí mať geometriu zodpovedajúcu svojmu účelu. Práve geometria má zásadný vplyv na to, ako sa bicykel správa v teréne, často viac než samotné komponenty.
Jazdci majú rozdielne preferencie, preto je logické, že výrobcovia sa snažia ponúknuť určitú mieru variability. Jedným z najjednoduchších a zároveň konštrukčne pomerne spoľahlivých riešení sú takzvané flip chipy.
Ide o vložky umiestnené v ráme, ktoré možno otočiť alebo vymeniť a tým upraviť uhly či dĺžku zadnej stavby v rámci jedného rámu.
Otázkou však je, či takáto dodatočná nastaviteľnosť naozaj dáva zmysel. Nemali by výrobcovia jednoducho navrhnúť optimálnu geometriu na základe vlastného vývoja a testovania?
Moderátor magazínu MBUK Tom Marvin priznáva, že bicykel aj tak nastavuje vždy do najnižšej a najpoloženejšej polohy. Podľa neho môže byť rozumnejšie vytvoriť bicykel, ktorý je od začiatku jasne definovaný, či už ako krátky a hravý model, alebo dlhý a stabilný stroj do náročného terénu.
Samotná výroba čipov a príslušných otvorov v ráme nemusí byť pre skúsených inžinierov zložitá, no vývoj, testovanie a produkcia ďalších dielov niečo stoja. Tieto náklady sa napokon premietnu do ceny, ktorú zaplatí zákazník.
Existuje aj ďalší argument. Ak výrobca ponúkne dostatočne široký rozsah nastavenia, ktorý má reálny vplyv na ovládanie, zároveň tým dáva jazdcovi možnosť zvoliť si konfiguráciu, ktorá môže jazdné vlastnosti zhoršiť.
32-palcové kolesá
Na scéne je ďalší nový štandard, tentoraz väčší než kedykoľvek predtým. Tridsaťdva palcové kolesá vznikli primárne pre XC preteky, kde zohráva minimalizovanie valivého odporu kľúčovú úlohu a väčší priemer môže priniesť merateľnú výhodu.
Otázkou však je, či mimo pretekárskeho prostredia prinesie ďalší, ešte väčší rozmer kolies reálny prínos aj bežným jazdcom.
Pre výrobcov to znamená nové testovanie, vývoj a úpravy rámov tak, aby boli kompatibilné s týmto štandardom. Predajcovia zas budú musieť držať skladom ďalšie špecifické komponenty, od ráfikov cez plášte až po vidlice.
Bez ohľadu na to, či si väčšie kolesá pýtame alebo nie, 32-palcový rozmer tu je, pretože na XC tratiach dokáže byť rýchlejší. A výrobcovia chcú byť medzi prvými, ktorí nový štandard ponúknu zákazníkom.
Výhody sa nájdu. Pre vyšších jazdcov môžu pozitíva prevážiť nad nevýhodami, akými sú vyššia hmotnosť alebo menší priestor nad zadným kolesom.
Väčší priemer lepšie prechádza cez nerovnosti a väčšia kontaktná plocha môže priniesť aj lepšiu trakciu.
Zostáva však otázne, či 32-palcové kolesá ostanú len okrajovou záležitosťou v rámci MTB, alebo sa stanú plnohodnotnou alternatívou k 29-palcovým modelom pre vyšších XC jazdcov.
MTB aplikácie
Sú aplikácie, ktoré „komunikujú“ s bicyklom, skutočne prínosom, alebo len pridávajú ďalšiu obrazovku medzi jazdca a samotnú jazdu?
Svoje aplikácie už dnes ponúkajú SRAM, Shimano aj viacerí výrobcovia elektrobicyklov. Slúžia na nastavenie radenia, úpravu charakteristiky motora či doladenie ďalších parametrov.
Ich funkčnosť je nepopierateľná a vďaka priebežným aktualizáciám sa neustále zlepšujú. Softvér dnes dokáže optimalizovať chod pohonu či prispôsobiť asistenciu konkrétnym podmienkam.
Ak však patríte medzi jazdcov, ktorí vnímajú bicykel ako jednoduchý mechanický stroj, môže byť nutnosť stiahnuť si aplikáciu ešte predtým, než získate plnú funkcionalitu produktu, skôr zdrojom frustrácie.
Príkladom je model Amflow s motorom Avinox od spoločnosti DJI. Ak chce jazdec využívať bicykel naplno a prejsť viac ako 100 kilometrov, musí si stiahnuť aplikáciu a synchronizovať ju so systémom.
Technicky nejde o zložitý úkon a smartfón dnes vlastní takmer každý. Otázkou však zostáva, či má aplikácia stáť medzi jazdcom a jeho novým bicyklom.
Automatické radenie a systém proti blokovaniu bŕzd
Automatické radenie a systém proti blokovaniu bŕzd na bicykli by ešte pred pár desaťročiami pôsobili ako sci fi. Dnes sú však rozšírenejšie, než by sa mohlo zdať.
Funkcie auto shift a coast shift ponúkajú niektoré elektrobicykle vybavené systémami ako SRAM Eagle Powertrain, motor Shimano EP8, systém Bosch eShift či jednotka Pinion MGU.
Nastavenie prebieha jednoducho stlačením tlačidla a vďaka senzorom a riadiacemu softvéru systém funguje spoľahlivo.
Automatika odbúrava časť rozhodovania a umožňuje sústrediť sa výlučne na jazdu. V praxi sa automatické radenie osvedčilo najmä v blatistých a technických stúpaniach, kde dochádza k častým chybám a prešmykovaniu.
Bicykel je v takýchto situáciách prakticky neustále v správnom prevode.
Nie všetci však tento posun vítajú. Časť jazdcov vníma rastúcu mieru automatizácie ako oslabovanie jazdeckej zručnosti.
Tom Marvin upozorňuje, že elektrobicykle už dnes disponujú množstvom funkcií, displejov a ovládačov a ďalšie vrstvy technológií nemusia byť nevyhnutné.
Ešte kontroverznejšie sú systémy proti blokovaniu bŕzd pre horské bicykle, ktoré už ponúkajú napríklad Bosch a Blubrake. Senzory sledujú rýchlosť kolesa a ak softvér vyhodnotí jeho zablokovanie, elektronicky zníži brzdný účinok.
Teoreticky môže ABS zvýšiť bezpečnosť elektrobicyklov znížením rizika zablokovania predného kolesa. Niektorí jazdci však považujú zásahy systému do brzdenia za príliš rušivé a obmedzujúce.
