Trojnásobný majster sveta Jason Osborne vyzýva na celoročné antidopingové kontroly vo virtuálnej cyklistike
Jason Osborne po zisku svojho prvého titulu majstra sveta vo virtuálnej cyklistike v roku 2020. Foto: Lezyne
Jason Osborne, trojnásobný majster sveta vo virtuálnej cyklistike, hneď po zisku svojho tretieho titulu otvorene hovorí o najväčšom probléme tohto rýchlo rastúceho športu.
Podľa neho sa táto disciplína nemôže posunúť na úroveň tradičných cyklistických disciplín, pokiaľ zostane pri súčasnom antidopingovom systéme, ktorý testuje jazdcov len krátko pred majstrovstvami sveta a krátko po nich.
Ak má virtuálna cyklistika budovať dôveryhodnosť, potrebuje rovnaké pravidlá ako cestná cyklistika či olympijské športy, kde sú elitní jazdci kontrolovaní počas celého roka.
Prečítajte si tiež
31-ročný Nemec a olympijský strieborný medailista z Tokia vo veslovaní je najúspešnejším mužským jazdcom v krátkej histórii virtuálnej cyklistiky.
Tituly získal v rokoch 2020, 2024 a 2025, na pódiu stál aj v rokoch 2022 a 2023. Práve jeho výsledky mu otvorili cestu do WorldTour. Po prvom dúhovom drese sa v roku 2021 stal stážistom v tíme Deceuninck Quick-Step.
O rok neskôr prestúpil do vývojového tímu Alpecin-Deceuninck a v sezóne 2023 si vyslúžil miesto v hlavnom tíme, s ktorým absolvoval Vuelta a España. Vo WorldTour pokračoval až do septembra 2024, keď tím opustil.
Práve vďaka skúsenosti z reálneho aj virtuálneho pelotónu hovorí o tom, kde je virtuálna cyklistika silná a kde zaostáva. A najväčším problémom sú podľa neho antidopingové kontroly.
„Virtuálna cyklistika má obrovský potenciál, ale ak ju svet má brať vážne, najlepší jazdci musia byť v testovaní počas celého roka,“ vysvetľuje Osborne v rozhovore pre portál Domestique. „Dnešné krátke testovacie obdobie jednoducho nestačí.“
Osborne oceňuje, že v športe sa objavili nové opatrenia ako kontroly hydratácie či overovanie trenažérov. Ukazujú, že zdravie jazdcov a technické štandardy sa berú vážne, no pripomína, že férovosť nie je len o vybavení a zdravotnom dohľade.
„Je dobré, že sa chránia športovci a transparentnosť je výrazne lepšia,“ hovorí. „Ale férovosť stojí aj na antidopingových kontrolách. Virtuálna cyklistika nemôže mať kratšie kontrolné obdobie ako disciplíny, pri ktorých chce stáť.“
Súčasná prax podľa neho neobstojí. Jazdci sú pod kontrolou len krátko pred svetovým šampionátom a krátko po ňom, čo je zásadne iné ako na ceste alebo v olympijských športoch.
„Tento krátky rámec je úplne nedostatočný,“ hovorí. „Virtuálna cyklistika má otvorené kvalifikácie, čo je skvelé pre dostupnosť, ale zároveň to znamená, že väčšina jazdcov sa dostane do kontaktu s antidopingom až priamo na finále. To je nerovnováha, ktorá nemôže zostať.“
Téma hmotnosti, ktorá tento rok vyvolala kontroverzie, je podľa neho často zle pochopená.
„Vo virtuálnej cyklistike sa váži v rovnaký deň, niekedy päťdesiat minút pred pretekmi,“ vysvetľuje.
Prečítajte si tiež
„Ak by niekto zhadzoval viac ako jeden až dva kilogramy, len by si uškodil. Porovnania s UFC sú mimo realitu. V roku 2024 bola desaťhodinová váhová tolerancia, takže jazdci hľadali aj namenšie výhody, podobne ako pri výbere najľahšieho bicykla na horský finiš.“
Osborne však priznáva, že určitá nedôvera má svoje dôvody. V športe sa občas objavia jazdci, ktorí bez pretekárskej minulosti dokážu na krátky čas súperiť s najlepšími na svete, získať odmeny a následne zmiznúť.
„V iných športoch je to mimoriadne zriedkavé,“ hovorí. „A práve preto sú silnejšie antidopingové kontroly také dôležité. Poctiví jazdci by nemali prichádzať o výsledky len preto, že systém nie je dostatočne pevný.“
Napriek kritike zostáva Osborne optimistický: „Virtuálna cyklistika sa každým rokom posúva. Overovanie výkonu je kvalitnejšie, zdravie jazdcov je lepšie chránené a tento šport otvára dvere mnohým ľuďom. Teraz už len potrebujeme, aby UCI dala rovnakú prioritu antidopingu, akú venovala kontrolám vybavenia. Ak má tento šport rásť, férovosť musí byť absolútnym základom.“
