Príbehy ľudí, ktorí stoja za podujatím Zvážnica Gravel Ride & Race
Foto: Marek Moravík
Zvážnica Gravel Ride & Race je prvé gravelové podujatie svojho druhu na Slovensku. Nie je to klasický pretek, ale oslava gravel cyklistiky so všetkým, čo k tomu patrí.
Ide o spojenie športového výkonu, lesnej pohody a spoznávania miest, kam sa bežne nejazdí. Tento rok sa Zvážnica presúva do lesov Bielych Karpát a uskutoční sa vo štvrtok 1. mája 2025. Organizátori pripravili viacero noviniek vrátane novej bežeckej trasy Zvážnica RUN.
O tom, čo pre rôznych ľudí znamenajú zvážnice, sme sa porozprávali s Emilkom Gulánom, Jurajom Moškom, Branislavom Križanom a Samuelom Paučinom.
Emilko Gulán
Emilko je bývalý technológ štátnych lesov, dnes deväťdesiatštyriročný aktívny senior, ktorý celý svoj život zasvätil horám. V sedemdesiatych až deväťdesiatych rokoch projektoval a zameriaval stovky kilometrov lesných ciest v regiónoch stredného Považia. Jeho práca dnes žije v trasách, po ktorých sa jazdí aj počas Zvážnice.
Ako si sa dostal do lesov Považia?
V roku 1958 som pracoval na lesnom závode v rajeckých Tepliciach,avšak po niekoľkých mesiacoch som prevzal polesie Selca, bližšie k môjmu domovu . Tu na mňa čakala vyznačená ťažba v strmých svahoch Inovca, prakticky bez jestvujúcich odvozných ciest.
K dispozícii som mal 2 páry ťažných koní a lesnícky robotníci museli dochádzať na pracovisko viac ako hodinu. V tomto období mal LZ Trenčín na odvoz dreva iba lesnú železničku z Ľuborče na Antonstál a lesné odvozné cesty v dĺžke asi 12 km.
Po dvoch ťažkých rokoch som bol preložený na LZ TN do funkcie technológia a tu som sa začal naplno venovať výstavbe lesných ciest a zvážnic. Pridelené mi boli zo závodu 2 buldozéry, 1 autogréder a 2-3 nákladné autá na dopravu kameňa. Všetky trasy som vytyčoval sám v súlade s platnými normami.
Popíš nám podrobnejšie čo je to vlastne tá zvážnica?
Potreba sprístupnenia lesných porastov a zhospodárnenia dopravy dreva, či prepravu robotníkov na pracoviská, ale aj dôležitosť protipožiarnej funkcie rezonovala najma v druhej polovici minulého storočia.
Vtedajšia norma uvádzala 3 druhy ciest: odvozné cesty, zvážnice a približovacie cesty, ako aj parametre na ich výstavbu.
Zvážnice podobne ako odvozné cesty sú určované: šírkou spevnenej vozovky a krajníc, veľkosťou výhybní a toční, paramtrami oblúkov, odvodnením ciest a maximálnymi stúpaniami a klesaniami. Pri zvážniciach sa však rátalo hlavne so sezónnym využitím v obdobiach sucha a mrazov.
V traktorových terénoch (do sklonu 30%) je reč o približovacích cestách. V strmších terénoch len výnimočne uprednostňujúc použitie lanoviek na približovanie dreva.
O nasadzovanie lanoviek v exponovaných terénoch a šetrenie porastov som sa presadzoval aj ja počas celého môjho pôsobenia u lesov .
Kedy, koľko kilometrov a v akých oblastiach si zvážnice zameriaval?
Od môjho preloženia na LZ Trenčín do funkcie technológa v roku 1961 až do odchodu do dôchodku v roku 1990 som zameriaval trasy odvozných ciest a zvážnic v celkovej dĺžke približne 220 kilometrov, ktoré sa aj vybudovali.
Išlo predovšetkým o oblasti v okrese Trenčín ako Omšenie, Opatová, Kubrá, Mníchova Lehota, Selec, Sŕnie, Ľuborča, Súča, Zlatovce, Drietoma , Chocholná, Melčice.
Mojím cieľom bolo čo najviac zabrániť poškodzovaniu porastnej pôdy aj stromov či podrastu, spôsobeným približovaním vyťaženého dreva. Znížiť eróziu a zvýšiť vodozádržnú schopnosť prastov.
Čo pre teba znamená zvážnica ? Máš nejakú obľúbenú?
Každá vybudovaná zvážnica priniesla pre lesné hospodárstvo, človeka aj prírodu pomoc. Zvážnice zachraňovali ľudské životy pri pracovných úrazoch alebo zachraňovali hodnotu stromov pri živelných pohromách a kalamitách. Uľahčovali prácu ľuďom pracujúcim v lese. Dôležitosť lesných ciest sa ani nedá v krátkosti vysvetliť.
Dnes sú moje obľúbené tie, na ktorých sa koná cyklopodujatie ZVÁŽNICA, Lebo tu môžu súťažiaci aj organizátori spoznať krásne miesta v našich lesoch a ohodnotiť prácu generácií lesníkov pri pestovaní lesa.
Čo si myslíš o mimoprodukčnej schopnosti lesa a zvážnic?
Lesy majú popri produkcii dreva aj inú dôležitú funkciu. Vysoká lesnatosť našej krajiny, ktorá sa udržala vďaka práci mnohých generácií lesníkov, tvorí najvzácnejšiu schopnosť udržiavať priaznivú hydrologickú úlohu lesa. Les má aj veľký klimatický liečebný a rekreačný význam.
Juraj Moško
Juraj je bývalý profesionálny cestný cyklista, ktorý pretekal v zahraničných tímoch. Dnes je to aktívny gravelista, otec dvoch detí a vnuk Emila Gulána. Prostredníctvom gravelu sa vracia do lesov, ktoré pred desaťročiami pomáhal budovať jeho dedko. Na zvážnicu chodí najradšej v letných mesiacoch po daždi a s horúcou kávou v termoske.
Čo ty a zvážnica, čím bola pre teba v minulosti a čím je dnes
Spomínam rád, najmä ako ma po nej dedko ťahával za embéčkou v zime na lyžiach, ale aj na svoju prvú tmavovlásku z tábora na konci doliny, či na útek pred medvedicou v Roháčoch.
Ale tiež pamätám, ako ma počas dospievania neskutočne otravovalo chodiť každý víkend na povinnú rodinnú prechádzku po Opatovskej odvoznej ceste.
Dnes je to pre mňa miesto hlbokých nádychov a výdychov lesného vzduchu, dobíjacia stanica energie pri malých deťoch a tiež útek od hluku áut za divočinou a dobrodružstvom, z ktorého sa môžem vrátiť po zotmení, dnes, zajtra alebo kludne aj o mesiac.
Akú trasu by si si vybral keby máš možnosť zúčastniť sa Zvážnice 2025?
Za mňa určite RIDE! Pretože spojenie športového výkonu s dobrodružstvom a objavovaním sú pre mňa tie podstatné gravel esencie.
Samuel Paučin
Samo je dvojnásobný majster Slovenska v zjazde a endure a dva krát tiež vyhral Zvážnicu v kategórii RACE. V lesoch trávi všetok voľný čas. Popri trailbuildingu a otužovaní rád naháňa kondičný základ na gravel biku.
Miluje rýchlosť z kopca, ale nepohŕda ani strmými výšľapmi. Zvážnicu má najradšej technickú a blatistú.
Ako sa bude pripravovať dvojnásobný víťaz kategórie RACE na tento ročník?
Aj keď som minuloročný víťaz zvážnice, tak či tak som stále plne zameraný na enduro disciplínu. Popri pretekoch a tréningoch na enduro preteky moc času na osobitnú prípravu nemám, takže pôjdem tak ako minulý rok, iba s mojou aktuálnou enduro prípravou. Žiadne špeciálne tréningy na Zvážnicu neplánujem.
Budeš sa vôbec špeciálne venovať gravelu pred podujatím alebo to prídeš okoreniť rovno z endura?
Už teraz som gravel bicykel dosť dávno nevidel, a to sa ešte len začala enduro príprava, čiže vyzerá to tak, že tam vletím rovno z enduro biku a pekne si to vyžeriem.
Pre teba RACE alebo RIDE?
Bez váhania RACE
Branislav Križan
Branislav je aktívny cyklista so športovou DNA, mnohonásobný účastník amatérskych pretekov v rôznych cyklistických disciplínach, zdatný manager, pôžitkár a otec dvoch detí.
Po dlhoročnom vedení firmy sa nechal zlákať bikepackingom po zvážniciach ako spoluzakladateľ projektu Zvážnica gravel race & ride. Zvážnicu má najradšej s prachovým boquetom.
Počas svojej kariéry si sa zúčastnil viacerých pretekov v rôznych cyklo disciplínach, V čom považujes Zvážnicu za inú príp. jedinečnú?
Podobný koncept ako je Zvážnica, v našich končinách nieje. Sme prvý a jedinečný event v rámci regiónu. Jedná sa o kombináciu endura v kategórii RACE a ultra v kategórii RIDE v minimalistickom poňatí určenom pre gravelové bicykle.
Kto si netrúfa na bike, môže tento rok premiérovo vyskúšať aj bežeckú kategóriu RUN.
Prečo ste sa rozhodli ročník 2025 presunúť naspäť do lesov Bielych Karpát?
Prostredie Bielych Karpát ponúka hustú sieť zvážnic a lesných ciest rôznorodej povahy. V Kombinácii s jarným dátumom čaká na účastníkov svetový unikát.
Okolie zázemia Kamennej školy, to sú druhovo najbohatšie lúčne biotopy na svete. Navštívime aj legendárnu Bošácku dolinu so svojimi všade kvitnúcimi ovocnými stromami.
Proste super mix gravel jazdenia, dobrého gastra a vidieckej atmosféry.
Na podujatie Zvážnica Gravel Race & Ride sa môžete do 25. 4. 2025 o 23:59 alebo do naplnenia účastníckeho limitu prihlasovať tu .
