Airbagy by mohli zlepšiť bezpečnosť v cyklistike, hovorí Stefan Küng
Bezpečnosť v cyklistike sa stáva čoraz častejšou témou diskusií. Stefan Küng (Groupama-FDJ), ktorý sám už viackrát utrpel ťažké pády, sa zamýšľa nad možnými riešeniami.
Švajčiarsky špecialista na časovky v rozhovore pre belgický portál Sporza porovnáva dnešnú cyklistiku s inými rizikovými športmi a pripomína, že jeho matka mu ako dieťaťu zakázala byť profesionálnym lyžiarom, pretože to považovala za príliš nebezpečné. „S cyklistikou však nemala problém,“ dodáva Küng.
Dnes je však cyklistika považovaná za mimoriadne rizikovú: „Jazdíme stále rýchlejšie a často ideme za hranice možností.“ Problém vidí aj v tom, že napríklad na rozdiel od Formuly 1 nemá cyklistika špeciálne trate navrhnuté pre bezpečné zvládanie vysokých rýchlostí.
Bezpečnosť by mohli zvýšiť špeciálne airbagy
Jednou z inovácií, ktorá by mohla zlepšiť bezpečnosť, sú airbagy vyvinuté na Univerzite v Gente. Küng ich hodnotí ako sľubný nástroj, no pripomína aj riziká.
„Medzinárodná lyžiarska federácia FIS chcela v určitom momente všetkých lyžiarov prinútiť používať airbagy. Mnoho z nich však požiadalo o výnimky, pretože sa báli zranení na krku pri aktivácii systému.“
Napriek tomu vidí airbagy ako riešenie, ak budú dobre navrhnuté: „Ak by airbag naozaj fungoval a stal sa povinným, mohol by byť riešením.“
„Samozrejme, bude to stáť peniaze, ale čo je 500 eur oproti tomu, ak by sme tým mohli zabrániť vážnym zraneniam alebo úmrtiam?“
Hodnotenie bezpečnosti by nemala vykonávať UCI
Küng hodnotí pozitívne zavedenie Boplan zábran, ktoré už dnes používajú organizátori flámskych klasík. Tieto zábrany sú bezpečnejšou alternatívou ku kovovým bariéram, ktoré môžu byť pri pádoch mimoriadne nebezpečné.
„V šprinte je lepšie naraziť do Boplan zábran než do kovových. Bola by to dobrá vec, ak by Boplan bol povinný na všetkých pretekoch.“
Ďalším návrhom je dôkladnejšia kontrola tratí. Küng sa si myslí, že hodnotenie bezpečnosti by nemala vykonávať UCI ani iné organizácie spojené s pretekmi, ale nezávislá strana. Tá by mohla objektívne posúdiť rizikové úseky a navrhnúť dodatočné ochranné opatrenia.
Nebezpečné úseky flámskych klasík
Küng upozorňuje na niektoré rizikové miesta vo flámskych klasikách, najmä na Kanarieberg, ktorý už roky vzbudzoval obavy.
Uplynulú sezónu došlo na tomto úseku k vážnemu hromadnému pádu, pri ktorom sa zranil aj Wout van Aert. Vyradenie tohto úseku z pretekov Dwars door Vlaanderen hodnotí Küng ako správne rozhodnutie.
Podobný problém vidí na nábehu na Oude Kwaremont, ktorý je jedným z rozhodujúcich stúpaní na pretekoch Okolo Flámska a býva súčasťou ďalších veľkých klasík ako E3 Saxo, Omloop Het Nieuwsblad, Kuurne-Brussel-Kuurne či Dwars door Vlaanderen.
„Letíme tam dole širokou cestou rýchlosťou okolo 80–90 km/h. Ak sa tam dvaja jazdci dotknú kolesami, 30 jazdcov skončí na zemi,“ upozorňuje Küng. Riziko hrozí aj v zjazde smerom na Ronse, kde by organizátori mali zvážiť možné alternatívy.
Küng si uvedomuje, že v oblasti Flámskych Arden sú možnosti na zmenu trás obmedzené, pretože jednotlivé stúpania sú veľmi blízko pri sebe. „Musíme sa pýtať, či existujú iné možné trasy. Ale je to ťažká téma, pretože alternatívy sú limitované.“
Küng uzatvára svoje zamyslenie s tým, že bezpečnosť v cyklistike si vyžaduje nielen inovácie, ale aj spoluprácu medzi organizátormi, tímami a nezávislými expertmi.
Verí, že každý krok smerom k bezpečnejšiemu športu stojí za to, aj keď niektoré riešenia budú finančne či organizačne náročné.
