Slovák Jakub Sliačan vyhral a vytvoril rekord na 1700 km dlhých pretekoch v Kyrgyzstane: Mal som pocit, že na bicykli zaspím
Jakub Sliačan vyhral šialene náročné cyklistické preteky v Kyrgyzstane PEdALED Silk Road Mountain Race.
Trať mala presne 1708 km a 30-ročnému Slovákovi sa ju podarilo absolvovať za 7 dní, 6 hodín a 46 minút, čím stanovil nový rekord a predbehol doposiaľ najrýchlejšieho Jaya Petervarya o viac ako jeden deň (8 dní 8 hodín a 15 minút).
„Boli to pre mňa jednoznačne najväčšie preteky. Absolvoval som už viac bežeckých ultra pretekov ako napríklad Glen Coe Skyline (50km), ale všetko to boli jednodňové preteky,“ vyjadril sa Jakub Sliačan v rozhovore pre portál bikepacking.com.
Bicyklovať začal kvôli zraneniam z behu
Jakub sa už dlhšie venuje behu a preteky Silk Road Mountain Race sa rozhodol absolvovať pre zranenie z behu. „Často bývam zranený z behania. Keby som nebol stále zranený z behu, asi by som ani nejazdil na bicykli. Ale takto jazdím, pretože som hlúpy a mám veľa zranení. Nedávno som mal iliotibiálny syndróm (pozn. red.: bolesť na vonkajšej strane kolena, jedno z najčastejších zranení bežcov), zápal okostice holennej kosti, niečo s bedrom atď.“
Pôvodne rozmýšľal nad účasťou na pretekoch Transcontinental z Londýna do Istambulu, ale tieto preteky sú na ceste: „Nemám rád jazdenie na cestách, keď som unavený a môžem tak spraviť chyby. Preteky Silk Road Mountain Race ma ma napadli, pretože sa jazdí mimo ciest a na odľahlých miestach. Sú síce aj iné podobné horskocyklitickoidné preteky, ale aj na nich vedú trate po cestách a tomu som sa chcel vyhnúť.“
Spánku vo veľkej nadmorskej výške sa treba vyhýbať
„A okrem toho, jazdiť 4-tisíc metrov vysoké hory je skutočne niečo neuveriteľné. A je tam mnoho ďalších aspektov – musíte si riešiť stravovanie, spanie v nízkych teplotách a vysokej nadmorskej výške, v ktorej si veľmi neoddýchnete a treba sa tomu vyhýbať. Je tam mnoho rôznych prekážok a problémov, ktoré treba riešiť, čo robí preteky zaujímavé,“ vyjadril sa Jakub Sliačan.
„Keby som bol skvelý cyklista, išiel by som vyhrať na Tour de France. Ale nie som. A ak sú na pretekoch rôzne veci, ktoré ich komplikujú, je to pre mňa dobré.“
„Mal som pocit, že zaspím na bicykli“
Jakub tiež opísal, ako vyzeral jeho spánkový režim počas pretekov: „Všeobecne vychádzalo slnko okolo 5.30 ráno, takže som vždy vstával okolo piatej, aby som bol včas na bicykli.“
„Spal som každý deň okrem posledného. Prvý deň som spal päť alebo šesť hodín. Druhý deň nasledoval Beatov, kde som vôbec nespal, pretože som vypil Colu. Tretí deň som sa konečne vyspal, pretože som musel čakať, kým vyjde slnko a pospal som si osem hodín. Po Naryne som spal päť hodín a ďalší deň po kontrolnom bode tri-štyri hodiny. Potom som spal ďalšie štyri hodiny tesne pred Kochkorom.“
„V noci som doposiaľ nikdy nebicykloval, takže poslednú noc, keď som spravil experiment a išiel som ďalej, bolo to pre mňa úplne niečo nové a mal som pocit, že skutočne môžem zaspať aj na bicykli. Už to ale nikdy nespravím.“
V úplnom závere pretekov musel absolvovať veľmi náročné stúpanie: „Záverečné stúpanie aj zjazd boli pre mňa jednoznačne najťažšie. Všetko ostatné bolo viac-menej jazditeľné a ak nie jazditeľné, tak aspoň sa to dalo vytlačiť. Toto bolo však niečo iné a musel som bicykel vyniesť.“
Vaše komentáre