Foto: A.S.O./Thomas Maheux

Tadej Pogačar (UAE Emirates-XRG) ukončil pretekársky rok skôr, ako plánoval, avšak jeho postavenie na vrchole cyklistického platového rebríčka sa nezmenilo.

Základný ročný plat Slovinca sa podľa dostupných odhadov pohybuje okolo ôsmich miliónov eur. Už samotná odmena od tímu ho radí pred ostatné najväčšie hviezdy pelotónu.

Po pripočítaní bonusov, osobných sponzorov a merchandisingu môže jeho celkový ročný príjem dosiahnuť podľa La Gazzetta dello Sport približne 13 miliónov eur.

Ani táto suma však neprekonáva zárobky Lancea Armstronga, ktorému Forbes v roku 2005 odhadol ročné príjmy na 28 miliónov dolárov.

Osem miliónov od tímu a zmluva už do roku 2032

Základom Pogačarových príjmov je ročný plat približne osem miliónov eur od tímu UAE Emirates-XRG. Niektoré zdroje ho odhadujú až na 8,4 milióna, no aj nižšia suma mu s výrazným náskokom zabezpečuje pozíciu najlepšie plateného cyklistu sveta.

Slovinec navyše spojil svoju budúcnosť s tímom na ďalšie roky. Začiatkom septembra predĺžil zmluvu do konca sezóny 2032, teda o dva roky oproti pôvodnému kontraktu. V čase jej vypršania bude mať 34 rokov.

UAE tak zostáva tímom, v ktorom môže stráviť prakticky celú profesionálnu kariéru. Prišiel doňho v roku 2019 a postupne sa z talentovaného mladíka stal jeho najväčšou hviezdou aj ústrednou postavou svetovej cyklistiky.

Miliónový bonus za piate víťazstvo na Tour

Pogačarov plat dopĺňajú odmeny za najväčšie úspechy. Víťazstvo na Tour de France mu prináša milión eur navyše, celkový triumf na Gire alebo Vuelte pol milióna a titul majstra sveta štvrť milióna eur.

Piatym triumfom na Tour si tak tento rok zabezpečil aj najvyšší z týchto bonusov. Ďalších 500-tisíc eur môže získať za prvé miesto vo svetovom rebríčku na konci roka.

Zaujímavosťou zostáva, že za víťazstvá na klasikách ani monumentoch osobitné tímové bonusy nedostáva. Ich hodnota sa však môže prejaviť inde. Každý veľký úspech posilňuje jeho meno a zvyšuje atraktivitu pre sponzorov.

Pád na Vuelte ho pripravil o šancu na ďalších 750-tisíc eur

V druhej polovici sezóny mal Pogačar pred sebou dva veľké ciele, ktoré mohli jeho príjmy ešte zvýšiť. Prvé celkové víťazstvo na Vuelte by mu prinieslo 500-tisíc eur a tretí svetový titul ďalších 250-tisíc.

Plány však zmaril pád v ôsmej etape španielskej Grand Tour. Po zlomenine kľúčnej kosti, poranení krčného stavca a otrase mozgu sa jeho sezóna predčasne skončila.

Vynechal majstrovstvá sveta v Montreale aj domáci európsky šampionát a namiesto ďalších trofejí sa sústredil na zotavenie.

Ďalšie milióny od sponzorov

Pogačar už dávno nezarába iba pretekaním. Jeho osobné partnerstvá majú podľa La Gazzetta dello Sport v roku 2026 hodnotu približne 2,5 milióna eur, oproti približne dvom miliónom v predchádzajúcej sezóne.

Pod vedením agentúry A&J All Sports bratov Alexa a Johnnyho Carerovcov spolupracuje s desiatimi hlavnými partnermi.

Patria medzi nich Colnago, DMT, MET, Continental, Enervit, Slovinská turistická organizácia, MyWhoosh, KuCoin, Richard Mille a Whoop.

Novým partnerom sa tento rok stala aj kontroverzná kryptomenová platforma KuCoin, ktorá spoluprácu predstavila koncom januára.

Vlastná značka zarába, časť peňazí smeruje na charitu

Približne ďalší milión eur prináša predaj produktov spojených s Pogačarovým menom. Merchandising sa stal samostatnou súčasťou jeho podnikania, hoci tržby z predaja nemožno zamieňať s čistým ziskom.

Časť výnosov zároveň podporuje jeho nadáciu a mládežnícku cyklistiku. Carera odhaduje, že Pogačar na dobročinné projekty a svoj mládežnícky program venuje najmenej milión eur ročne.

„Hovoríme o celkovej sume najmenej milión eur ročne. To nie je bežné,“ povedal Carera o jeho podpore charity a mladých cyklistov.

Ako sa jeho príjmy dostávajú na 13 miliónov eur

Plat, osobní partneri, merchandising a bonus za Tour spolu predstavujú približne 12,5 milióna eur. S polmiliónovou odmenou za koncoročné prvenstvo vo svetovom rebríčku sa suma dostáva na 13 miliónov. Ide o odhad celkových ročných príjmov, nie o čistý zárobok po odpočítaní všetkých nákladov.

Pol milióna od organizátorov Tour nepatrí iba jemu

Okrem zmluvných bonusov sa na pretekoch rozdeľujú aj finančné ceny od organizátorov. Za žltý dres v Paríži je odmena 500-tisíc eur, pričom ďalšie peniaze prinášajú etapové víťazstvá a ostatné výsledky.

Tím UAE Emirates-XRG si z Tour de France 2026 odniesol spolu 832 750 eur, teda viac ako tretinu celého balíka odmien. Veľkú časť zabezpečil Pogačar, prispeli však aj výsledky Isaaca del Tora.

Tieto peniaze sa však tradične delia v rámci celého tímu a nezostávajú jednotlivým jazdcom.

Evenepoel aj Vingegaard s platom zostávajú

Najbližšie k Pogačarovi má v platovom rebríčku Remco Evenepoel (Red Bull-Bora-Hansgrohe), ktorého ročná odmena sa odhaduje približne na šesť až 6,6 milióna eur. Jonas Vingegaard (Visma-Lease a Bike) sa pohybuje približne medzi 4,5 a piatimi miliónmi.

Mathieu van der Poel (Alpecin-Premier Tech), Wout van Aert (Visma-Lease a Bike) a Primož Roglič (Red Bull-Bora-Hansgrohe) patria do skupiny jazdcov s odhadovaným platom okolo štyroch miliónov eur ročne. Aj pri nich ide o tímovú odmenu, ku ktorej pribúdajú bonusy a osobné komerčné spolupráce.

Armstrongove zárobky zatiaľ neprekonal

Spolu s platom, bonusmi, sponzormi a predajom merchandisingu sa Pogačar stal prvým skutočne globálnym cyklistickým športovcom od čias Lancea Armstronga.

Keď bol Armstrong na vrchole svojej kariéry, v roku 2005 zarábal približne 28 miliónov dolárov. Z toho približne 5 miliónov tvoril jeho plat od tímu US Postal/Discovery Channel, zatiaľ čo väčšina pochádzala z mimoriadne výnosnej spolupráce so značkou Nike.

Pogačarov odhadovaný zárobok tak zostáva nižší aj bez zohľadnenia inflácie.

O dve desaťročia neskôr kráča Pogačar po podobnej ceste. Je jazdcom, ktorého vplyv už presahuje hranice samotného športu.

Podobnou ikonou cyklistiky bol vo svojej ére Peter Sagan, ktorý bol niekoľko rokov najlepšie plateným cyklistom v pelotóne s platom 6 miliónov eur ročne, s ktorým by bol aj v súčasnosti na špičke rebríčka.

22 víťazstiev za 45 súťažných dní

Aj napriek predčasnému koncu stihol Pogačar počas sezóny 2026 vyhrať 22-krát. Stačilo mu na to iba 45 súťažných dní a celkový počet jeho profesionálnych víťazstiev sa zvýšil na 130.

Najväčšími míľnikmi boli piaty celkový triumf na Tour de France a prvé víťazstvo na monumente Miláno-San Remo. Na Tour sa zaradil k Jacquesovi Anquetilovi, Eddymu Merckxovi, Bernardovi Hinaultovi a Miguelovi Indurainovi, s ktorými sa delí o rekord v počte celkových prvenstiev. K žltému dresu navyše pridal päť etapových víťazstiev.

Výbornú sezónu odštartoval triumfom na Strade Bianche a počas jari ovládol aj monumenty Okolo Flámska a Liège-Bastogne-Liège. Spolu s premiérovým úspechom na Miláno-San Remo tak vyhral tri z piatich monumentov v jednom roku.

Dominanciu následne preniesol aj do švajčiarskych etapových pretekov. Pri debute na Okolo Romandie získal celkové prvenstvo a vyhral štyri etapy. Rovnako úspešná bola jeho prvá účasť na Okolo Švajčiarska, kde ovládol celkovú klasifikáciu a pridal tri etapové triumfy.

Víťazné tempo si udržal aj po Tour. Na Vuelte vyhral tri z úvodných šiestich etáp a upevnil si vedenie v červenom drese. Útok na poslednú chýbajúcu Grand Tour v jeho zbierke však zastavil pád v ôsmej etape, ktorý predčasne uzavrel jeho sezónu.