Foto: UEC - Union Européenne de Cyclisme

O jeho víťazstve rozhodla až cieľová fotografia, no význam úspechu Remca Evenepoela siaha ďaleko za tesný šprint s Giuliom Cicconem.

Na európskom šampionáte v Slovinsku získal posledný titul, ktorý mu chýbal do kompletnej zbierky najvýznamnejších individuálnych šampionátov cestnej cyklistiky.

Majstrom Belgicka, Európy aj sveta a olympijským víťazom sa už predtým stal v časovke. V cestných pretekoch mal domáci titul, dúhový dres majstra sveta aj olympijské zlato z Paríža. Chýbal tak už len európsky šampionát v cestných pretekoch.

Po triumfe v Slovinsku vo veku 26 rokov dosiahol kombináciu ôsmich titulov v elitnej kategórii, akú pred ním nezískal žiadny jazdec.

Evenepoelova kompletná zbierka titulov

Posledný titul získal po páde aj dramatickom šprinte

Blízko k európskemu titulu v cestných pretekoch bol už v roku 2021 v talianskom Trente, kde útokom 22 kilometrov pred cieľom výrazne preriedil skupinu favoritov.

V závere zostal vpredu so Sonnym Colbrellim, ktorého sa napriek opakovaným pokusom nedokázal zbaviť a väčšinu práce v úniku odviedol sám. Talian si šetril sily na šprint, v ktorom využil svoju rýchlosť a Evenepoelovi zostalo striebro.

Evenepoelova cesta k zavŕšeniu tejto zbierky mala ďaleko od pokojného priebehu aj v Slovinsku. Pri útoku približne 37 kilometrov pred cieľom sa v zákrute pošmykol a skončil na zemi. Musel sa vrátiť do boja, znovu dostihnúť súperov a hľadať ďalšiu príležitosť.

S Cicconem sa krátko po páde odpútali od ostatných favoritov a o titul napokon bojovali medzi sebou. Talian bol v záverečnom šprinte dlho vo výhodnejšej pozícii, no Evenepoel ho na posledných metroch dokázal dostihnúť a predbehol o 2,8 tisíciny sekundy.

Po strieborných medailách z rokov 2021 a 2025 sa tak konečne dočkal aj európskeho zlata v cestných pretekoch.

„Som veľmi hrdý, že som získal titul pre Belgicko a skompletizoval svoju zbierku majstrovských dresov,“ povedal po víťazstve.

Začal už ako devätnásťročný

Prvý titul z tejto zbierky získal v roku 2019, počas svojej premiérovej profesionálnej sezóny. Ako devätnásťročný vyhral časovku na majstrovstvách Európy a naznačil, že aj po priamom prechode z juniorskej kategórie dokáže súperiť s najlepšími.

Na ďalšie diely svojej zbierky si počkal do roku 2022, keď sa prvýkrát stal belgickým šampiónom v časovke a na jeseň získal svetový titul v cestných pretekoch vo Wollongongu.

O rok neskôr pridal belgický titul v cestných pretekoch a v škótskom Stirlingu sa prvýkrát stal majstrom sveta v individuálnej časovke. Už v tom čase mal svetové aj národné tituly z oboch disciplín.

Práve schopnosť vyhrávať v časovke aj v cestných pretekoch dáva jeho zbierke osobitnú hodnotu. V jednej disciplíne rozhoduje najmä schopnosť rozložiť sily a udržať maximálny výkon. V druhej musí jazdec zvládnuť aj taktiku, útoky súperov, meniacu sa situáciu a často nepredvídateľný záver.

Evenepoel dokázal opakovane uspieť v oboch podmienkach. A kým niektoré tituly získal dominantným sólovým výkonom, ten posledný si vybojoval až na cieľovej čiare.

Paríž mu priniesol dve zlaté medaily

Výrazný posun prišiel na olympijských hrách v Paríži v roku 2024. Evenepoel najskôr ovládol individuálnu časovku a o týždeň neskôr triumfoval aj v cestných pretekoch.

Stal sa prvým mužom, ktorý vyhral obe disciplíny na jedných olympijských hrách. Jeho výkon bol o to cennejší, že v závere cestných pretekov musel riešiť defekt a výmenu bicykla. Ani táto komplikácia ho však o zlato nepripravila.

Po Paríži mu do kompletnej zbierky chýbal už iba európsky titul v cestných pretekoch. V roku 2025 naň ešte nedosiahol, hoci z európskeho šampionátu odišiel s druhým časovkárskym zlatom kariéry. Posledný krok urobil až tento rok v Slovinsku.

Tour de France zostáva veľkou výzvou

Evenepoelova zbierka šampionátových titulov je kompletná, jeho športové ambície však majú stále kam rásť. Už v roku 2022 vyhral Vueltu a ukázal, že dokáže zvládnuť aj boj o celkové prvenstvo počas troch týždňov.

Na konte však stále nemá celkové víťazstvo na Tour de France ani na Gire d’Italia. Na Tour sa prvýkrát postavil na konečné pódium v roku 2024, keď skončil tretí a tento rok finišoval na druhom mieste za Tadejom Pogačarom, no žltý dres v Paríži mu zostáva veľkým nesplneným cieľom.

Ďalšie výzvy mu zostávajú aj na monumentoch. Z piatich najprestížnejších jednodňových klasík zatiaľ vyhral iba Liège-Bastogne-Liège, kde triumfoval v rokoch 2022 a 2023. Najbližšie chce do svojej zbierky pridať Okolo Lombardie, na ktorom v posledných dvoch ročníkoch skončil druhý za Pogačarom a teraz naň sústredí záver sezóny.

Tento rok navyše ukázal, že dokáže bojovať o víťazstvo aj na dláždených klasikách. Pri premiére na Okolo Flámska obsadil tretie miesto za Pogačarom a Mathieu van der Poelom a po pretekoch potvrdil, že sa chce vrátiť. Aj medzi monumentmi tak má stále priestor rozšíriť svoju už teraz výnimočnú bilanciu.