Fotogaléria (33)

Viktória Chladoňová na Majstrovstvách Európy v cestnej cyklistike žien do 23 rokov, Ľubľana 2026. Foto: Soňa Niková /SZC

Viktória Chladoňová má vo veku 19 rokov už jedenásť medailí z majstrovstiev sveta a Európy. Dve z nich sú zlaté.

V roku 2024 sa v Andorre stala juniorskou majsterkou sveta v horskej cyklistike a minulý týždeň v Montreale dosiahla najväčší úspech svojej doterajšej kariéry v cestnej cyklistike, keď vyhrala preteky žien do 23 rokov.

Zo svetových šampionátov má osem medailí v štyroch disciplínach. Dve získala v individuálnej časovke, tri v cestných pretekoch s hromadným štartom, dve v cyklokrose a jednu v olympijskom cross country na horskom bicykli.

Medaily zo svetových a európskych šampionátov začala zbierať už ako 16-ročná medzi juniorkami a od roku 2025 ich pridáva aj v kategórii do 23 rokov.

Posledný cenný kov, bronz z európskeho šampionátu v Slovinsku, rozšíril jej zbierku na jedenásť medailí.

Na majstrovstvách Európy totiž predtým získala aj juniorský bronz v cyklokrose v roku 2023 a v časovke v roku 2024. Celkovo tak má zo svetových a európskych šampionátov dve zlaté, štyri strieborné a päť bronzových medailí.

V počte medailí prekonala dokonca aj Petra Sagana

V celkovom počte medailí z majstrovstiev sveta a Európy naprieč spomínanými disciplínami a vekovými kategóriami už dokonca Chladoňová prekonala Petra Sagana, ktorý ich získal deväť.

Sagan má tri svetové tituly na ceste (2015, 2016, 2017), európsky titul na ceste (2016), juniorské zlato z majstrovstiev sveta aj Európy v horskej cyklistike (2008), juniorské striebro z MS v cyklokrose (2008) a dva juniorské bronzy z ME v horskej cyklistike a cyklokrose (2007).

Štyri zo svojich šiestich zlatých medailí však Sagan vybojoval v elitnej kategórii.

Všetky medaily Viktórie Chladoňovej z majstrovstiev sveta a Európy

Prvú medailu získala ako 16-ročná aj napriek pádu

Medailový príbeh Chladoňovej sa začal v novembri 2023 na majstrovstvách Európy v cyklokrose vo francúzskom Pont-Château. Do sedemnástych narodenín jej zostávalo desať dní, keď medzi juniorkami vybojovala bronz za domácou Céliou Gery a Britkou Cat Ferguson.

K striebru pritom nemala ďaleko. Na Ferguson stratila iba štyri sekundy a jej preteky skomplikoval aj pád, pri ktorom si poškodila bicykel. Našťastie sa to stalo blízko depa, takže mohla problém vyriešiť a pokračovať v boji o pódium.

Už prvá medaila tak ukázala nielen jej rýchlosť, ale aj schopnosť zvládnuť komplikácie počas pretekov.

O tri mesiace neskôr, vo februári 2024, preniesla formu aj na svetový šampionát v Tábore. Na blatistej trati bojovala o titul s rovnakými súperkami a počas pretekov sa dostala aj na čelo.

Rozhodujúci útok však v závere predviedla Gery. Ferguson získala striebro a sedemnásťročná Slovenka bronz. Slovensko tak malo medailu z cyklokrosových majstrovstiev sveta prvýkrát od roku 2008, keď bol medzi juniormi druhý Peter Sagan.

Z piateho radu až k prvému dúhovému dresu

Sezóna 2024 sa pre Chladoňovú stala prelomovou. Po cyklokrosovom bronze prišiel v auguste jej prvý svetový titul, ktorý získala na horskom bicykli v olympijskom cross country v Andorre.

Do pretekov pritom vyrážala až z piateho štartového radu. Úvodné stúpanie však využila na posun dopredu a už v prvom kole sa dostala do vedenia. V druhom okruhu mala pred prenasledovateľkami náskok 34 sekúnd a na čele zostala až do cieľa.

Vtedy 17-ročná Slovenka si tak prvýkrát obliekla dúhový dres majsterky sveta. Kým cyklokrosové medaily získala po vyrovnaných súbojoch, na horskom bicykli rozhodla o titule dominantným výkonom.

Krátko nato prišla aj významná správa pre jej ďalšiu kariéru. V septembri oznámila trojročnú zmluvu s profesionálnym tímom Visma-Lease a Bike, do ktorého mala nastúpiť od januára 2025. Ešte pred vstupom do WorldTour však stihla pridať ďalšie tri medaily.

V Zürichu ju od ďalšieho striebra delili centimetre

Na majstrovstvách Európy v belgickom Limburgu získala Chladoňová bronz v juniorskej časovke. Na 13,3-kilometrovej trati stratila desať sekúnd na víťaznú Španielku Paulu Ostiz, druhá skončila Holanďanka Fee Knaven.

Na svetovom šampionáte v Zürichu sa potom posunula ešte o priečku vyššie. Po dojazde časovky sa usadila do kresla priebežnej líderky a postupne sledovala, ako jej čas odoláva ďalším favoritkám.

Predstihla ju až posledná štartujúca pretekárka, Cat Ferguson. Chladoňová získala striebro a v tesnom súboji o druhú priečku zdolala ďalšiu Britku Imogen Wolff.

O dva dni neskôr pridala bronz v cestných pretekoch. Približne dvadsať kilometrov pred cieľom sa na čele vytvorila trojica Chladoňová, Ferguson a Ostiz, ktorá sa spoločne dostala až do záverečného šprintu.

Ferguson bola najrýchlejšia a súboj o striebro rozhodli centimetre. Ostiz v posledných metroch tesne predbehla slovenskú reprezentantku, ktorá tak uzavrela rok so štyrmi medailami z majstrovstiev sveta a jednou z majstrovstiev Európy. Všetky získala ešte ako sedemnásťročná.

Medzi profesionálkami pokračovala dvoma striebrami

Od januára 2025 začala Chladoňová pretekať za Vismu a zároveň prešla z juniorskej kategórie medzi ženy do 23 rokov. Na svetovom šampionáte v Kigali však už v prvom roku potvrdila, že dokáže bojovať o medaily aj proti starším súperkám.

V individuálnej časovke bola vo veku 18 rokov najmladšou štartujúcou pretekárkou svojej kategórie. Na kopcovitej trati ju zdolala iba Britka Zoe Bäckstedt a Slovenka si druhý rok po sebe odniesla svetové striebro z časovky.

Ešte dramatickejší priebeh mali cestné preteky. Chladoňová spadla 46 kilometrov pred cieľom, no pokračovala a opakovane sama sťahovala náskok unikajúcich súperiek.

V závere reagovala na útok svojej tímovej kolegyne Marion Bunel, ktorá na šampionáte pracovala pre francúzsku reprezentáciu a Céliu Gery. Práve Gery napokon Slovenku zdolala v boji o zlato.

Chladoňová si napriek pádu vybojovala druhé striebro z Kigali. Zároveň sa stala medailistkou prvých samostatných cestných pretekov žien do 23 rokov na majstrovstvách sveta, keďže dovtedy táto kategória štartovala spoločne s elitou.

Na európskom šampionáte ju súperka vytlačila k bariére

Na európskom šampionáte vo Francúzsku v roku 2025 bola Chladoňová opäť blízko k pódiu. V stúpaniach patrila medzi najaktívnejšie pretekárky a dostala sa do skupiny bojujúcej o medaily.

Po sólovom útoku Pauly Blasi zostali pre prenasledovateľky striebro a bronz. Chladoňová si do šprintu verila, ale Eleonora Ciabocco vybočila smerom k jej dráhe a zatlačila ju k bariére. Slovenka nemohla záverečné metre absolvovať naplno a skončila štvrtá.

Z Francúzska tak odchádzala bez medaily napriek výkonu, ktorým počas pretekov opakovane rozdeľovala skupinu favoritiek.

V Hulste bojovala o zlato až do posledného kola

Rok 2026 otvorila ďalším svetovým striebrom, tentoraz v cyklokrose. V holandskom Hulste sa už ako 19-ročná dostala na čelo pretekov žien do 23 rokov a vytvorila si malý náskok.

Domáca Leonie Bentveld ju však dostihla a do posledného okruhu vstupovali spoločne. O titule rozhodli technické pasáže, v ktorých bola Holanďanka lepšia. Po zjazde a následnej chybe Chladoňovej si vytvorila rozhodujúci odstup.

Slovenka finišovala druhá so stratou jedenástich sekúnd. Po juniorskom bronze z Tábora tak získala svoju druhú svetovú medailu v cyklokrose, tentoraz už v kategórii do 23 rokov.

Od sklamania o 0,89 sekundy k najväčšiemu triumfu

Svetový šampionát v Montreale sa pre Chladoňovú začal tesným neúspechom. V individuálnej časovke obsadila štvrté miesto a od bronzu ju delilo iba 0,89 sekundy.

O tri dni neskôr však prišla najväčšia radosť jej kariéry. Na 134-kilometrovej trati cestných pretekov opakovane útočila v stúpaniach a v poslednom kole zostala vpredu už iba s domácou favoritkou Isabellou Holmgren.

Kanaďanka sa jej snažila vzdialiť, ale Chladoňová zachytila oba jej nástupy. V záverečnom šprinte potom počkala na zrýchlenie súperky, zareagovala a približne 150 metrov pred cieľom sa dostala pred ňu. Po juniorskom titule na horskom bicykli získala druhé svetové zlato, tentoraz na ceste medzi ženami do 23 rokov.

Za triumfom bola aj cielená príprava. Pred šampionátom dva mesiace nepretekala a sústredila sa na tréning, pričom motiváciu jej dodávali aj dve striebra z predchádzajúceho roka.

„Po minulom roku som naozaj veľmi túžila vyhrať. Posledné dva mesiace som na to tvrdo trénovala,“ povedala po víťazstve.

Jedenásta medaila prišla v dúhovom drese

Do Slovinska na majstrovstvá Európy už prichádzala ako úradujúca svetová šampiónka. Po nedávnej ľahkej nádche síce nevedela, čo od pretekov očakávať, no na trati opäť patrila medzi najsilnejšie.

Pri poslednom výjazde na strmú Možjancu nasledovala Nienke Vinke a spolu sa dotiahli k dvojici Megan Arens a Mara Winter. Vedúca štvorica odolala prenasledovateľkám a o medailách rozhodoval šprint.

Winter získala zlato pred Vinke a Chladoňová vybojovala bronz. Oproti minuloročnému štvrtému miestu si polepšila o jednu priečku a pri svojom prvom štarte v cestnom dúhovom drese pridala jedenástu medailu zo svetových a európskych šampionátov.

Od prvého bronzu v Pont-Château pritom neuplynuli ani tri roky a dvadsiate narodeniny oslávi v novembri.

Dúhový dres však Chladoňová v budúcej sezóne na bežných pretekoch za tím Visma-Lease a Bike nosiť nebude, keďže mimo reprezentačných podujatí preteká v elitnej kategórii.

Podľa pravidiel UCI ho môže obliekať iba v cestných pretekoch s hromadným štartom v kategórii do 23 rokov, v ktorej získala svetový titul. Práve preto bol jej štart na majstrovstvách Európy v Slovinsku vzácnou príležitosťou predstaviť sa v drese svetovej šampiónky.