Peter Sagan v dúhovom drese s bielymi šortkami po výhre Majstrovstiev sveta v roku 2015. Foto: Roberto Bettini/BettiniPhoto©2015

Keď Peter Sagan v rokoch 2015, 2016 a 2017 trikrát za sebou vyhral majstrovstvá sveta, dúhový dres sa stal aj pre slovenských fanúšikov jedným z najznámejších symbolov profesionálnej cyklistiky.

Žiadny jazdec pred ním nedokázal získať tri tituly majstra sveta v cestných pretekoch bez prerušenia. A keďže víťaz posledných dvoch šampionátov, Tadej Pogačar, je zranený, Saganov rekord zostane ešte dlho nedotknutý.

Dúhové pruhy nosil Sagan nepretržite tri sezóny a výrazne prispel k tomu, že sa dúhový dres dostal do povedomia aj u ľudí, ktorí cyklistiku pravidelne nesledovali.

História dúhového dresu sa však začala písať takmer o celé storočie skôr.

Prvý majster sveta dostal iba stuhu

Úvodný svetový šampionát v cestnej cyklistike sa uskutočnil v roku 1921, no o titul vtedy bojovali výhradne amatéri. Víťazom sa stal Švéd Gunnar Sköld, ktorý ešte neprebral dres v podobe, v akej ho poznáme dnes. Jeho prvenstvo označovala fialová stuha nosená cez hruď.

Už nasledujúci rok tento jednoduchý symbol nahradil biely dres s farebnými pásmi. Spočiatku bol určený iba amatérskemu šampiónovi, pretože profesionáli dostali vlastné preteky až v roku 1927. Na nemeckom Nürburgringu sa ich historicky prvým majstrom sveta stal Alfredo Binda.

Taliansky velikán neskôr vybojoval ďalšie dva tituly a zaradil sa medzi najúspešnejších jazdcov histórie šampionátu. Zároveň bol prvým profesionálom, ktorý mohol dúhové farby nosiť počas celej nasledujúcej sezóny.

Päť farieb s odkazom na olympijské hnutie

Podoba majstrovského dresu sa napriek neustálemu vývoju cyklistického oblečenia zásadne nezmenila. Jeho základ tvorí biela farba, cez hruď vedú modrý, červený, čierny, žltý a zelený pruh. Rovnaké pásy sa nachádzajú aj na rukávoch.

Farebná kombinácia vychádza z olympijskej vlajky, ktorú v roku 1913 navrhol zakladateľ moderných olympijských hier Pierre de Coubertin.

Päť kruhov a ich farby sa spájali s piatimi kontinentmi a mali vyjadrovať medzinárodný charakter športu. Cyklistika následne prevzala rovnakú paletu pre svojich svetových šampiónov.

Dúhový dres dnes nezískavajú iba cestní cyklisti. Udeľuje sa aj v dráhovej cyklistike, horskej cyklistike, cyklokrose, BMX a ďalších disciplínach zastrešených Medzinárodnou cyklistickou úniou (UCI). Majster sveta ho však môže používať iba v disciplíne, v ktorej titul vybojoval.

Aktuálny šampión nosí dúhový dres počas nasledujúcich dvanástich mesiacov. V cestnej cyklistike v ňom nastupuje na jednodňové preteky aj jednotlivé etapy, pokiaľ práve nemá oblečený dres lídra niektorej zo súťaží.

Trojnásobný šampión Óscar Freire opisoval dúhový dres ako jasný znak toho, že jeho nositeľ je v daných pretekoch odlišný od všetkých ostatných. Bernard Hinault zase po víťazstve v Sallanches v roku 1980 cítil povinnosť vydať zo seba ešte viac, aby titul majstra sveta náležite reprezentoval.

Právo nosiť kompletný dres sa končí korunováciou nového šampióna. Víťazstvo však zostáva viditeľné až do konca kariéry. Bývalí majstri sveta môžu používať dúhové pásy na golieri a koncoch rukávov svojho tímového oblečenia.

Prečítajte si tiež

• Kompletný program majstrovstiev sveta v cestnej cyklistike, Montreal 2026. Kto bude reprezentovať Slovensko?

Kliatba dúhového dresu?

S dúhovými pruhmi sa postupne spojila aj povera o údajnej kliatbe. Objavuje sa najmä v prípadoch, keď úradujúceho šampióna postihnú zranenia, pády alebo výsledkovo slabšia sezóna.

Téma sa stala natoľko rozšírenou, že sa ňou v roku 2015 zaoberala aj štúdia publikovaná v odbornom časopise British Medical Journal. Presvedčivý dôkaz o existencii kliatby však nepriniesla.

Oveľa jednoduchším vysvetlením je pozornosť, ktorú dúhový dres priťahuje.

Philippe Gilbert po zisku titulu upozorňoval, že problémom nie je samotné oblečenie, ale skutočnosť, že jeho nositeľovi venujú všetci v pelotóne zvýšenú pozornosť. Julian Alaphilippe zase otvorene hovoril o tlaku, ktorý cítil, kým v dúhových farbách nedosiahol prvé víťazstvo.

História zároveň ponúka dostatok príkladov šampiónov, ktorým dres úspech nebral. Eddy Merckx, Bernard Hinault aj Greg LeMond dokázali ako úradujúci majstri sveta vyhrať Tour de France.

Peter Sagan počas troch sezón v dúhových farbách získal množstvo významných víťazstiev vrátane monumentu Okolo Flámska, Paríž-Roubaix či etapových triumfov na Tour de France.

Počas troch rokov vyhral Sagan v dúhovom drese 32-krát a v počte víťazstiev roku ho prekonali len Tadej Pogačar, ktorý zaznamenal ako svetový šampión 43 triumfov a Eddy Merckx, ktorý sa stal majstrom sveta v rokoch 1967, 1971 a 1974 a ako majster sveta dosiahol obdivuhodných 64 výhier.

Výsledky majstrovstiev sveta v cestnej cyklistike od roku 1927