Fotogaléria (25)

Kim Cadzow (EF Education-Oatly) oznámila nečakaný odchod z profesionálnej cyklistiky. Dvojnásobná majsterka Nového Zélandu v časovke sa rozhodla ukončiť kariéru vo veku, keď sa väčšina jazdkýň ešte len približuje k svojmu výkonnostnému vrcholu.

Cadzow pritom začala s cyklistikou až ako 19 ročná po prechode z triatlonu. Počas niekoľkých sezón sa dokázala dostať do WorldTour a reprezentovala Nový Zéland na olympijských hrách v Paríži. Napriek rýchlemu vzostupu však postupne stratila radosť, ktorú jej bicykel pôvodne prinášal.

+ 22

Prečítajte si tiež

• „Nemala som menštruáciu od roku 2014. Telo som si ničila príliš dlho.“ Veronica Ewers si dáva pauzu od profesionálnej cyklistiky

„Rozhodla som sa ukončiť svoju profesionálnu cyklistickú kariéru. Necítim sa ešte dosť stará na to, aby som povedala, že som odišla do športového dôchodku, no môžem potvrdiť, že sa už nevrátim,“ napísala na Instagrame.

Pred konečným rozhodnutím premýšľala aj nad menej náročnými spôsobmi pokračovania. Zvažovala špecializáciu na časovky a krátko si vyskúšala aj pôsobenie v novozélandskom dráhovom programe. Ani jedna z možností však nedokázala zmeniť jej pocity.

„V hlave som si prehrávala množstvo rôznych scenárov vrátane toho, že by som jazdila iba časovky. Mala som tiež veľké šťastie, že som mohla na krátky čas pôsobiť v novozélandskom dráhovom tíme. Bicykel však už pre mňa nebol miestom, kde som sa cítila šťastná, a každý deň som ho čoraz viac vnímala ako trest. Šport milujem a je mojím životom, preto som od neho nikdy nechcela odísť s nenávisťou.“

Rýchly postup sprevádzalo hľadanie správneho prostredia

Cadzow získala svoju prvú zmluvu vo WorldTour pred sezónou 2023, keď sa pripojila k tímu Jumbo-Visma. Hoci dlho obdivovala svoju tímovú kolegyňu Marianne Vos, už po jedinom roku sa rozhodla odísť.

V podcaste Domestique Hotseat neskôr vysvetlila, že jej nevyhovoval prísne kontrolovaný systém fungovania tímu. Potrebovala prostredie, ktoré by bolo z dlhodobého hľadiska udržateľnejšie aj po psychickej stránke.

„Bol to veľmi vypočítaný, takmer robotický spôsob práce,“ opísala svoju prvú skúsenosť vo WorldTour.

„Mnohým jazdcom takéto prostredie vyhovuje, no ja medzi nich nepatrím. Keď som prišla k cyklistike, stále som bola v podstate dieťa. Veľmi presne stanovený režim tréningu a stravovania síce patrí k nášmu životu, ale ak takto fungujete každý jeden deň, skôr či neskôr vybuchnete.“

Prestup do EF jej priniesol voľnejšie a príjemnejšie prostredie. Sama svoj nový kolektív s náklonnosťou označovala za „skupinu ľudí, ktorí nikam úplne nezapadajú“. Práve tam však dosiahla najlepšie výsledky svojej krátkej kariéry.

Na etapových pretekoch Trofeo Ponente in Rosa vyhrala jednu etapu aj celkovú klasifikáciu, na monumente Liège-Bastogne-Liège obsadila šieste miesto a obhájila titul novozélandskej majsterky v časovke.

Jeden z najvýraznejších výkonov predviedla na olympijských hrách v Paríži, kde skončila siedma v individuálnej časovke.

Len pár dní pred oznámením konca kariéry pretekala na belgických pretekoch Zottegem-Strijpen, kde skončila na siedmom mieste.

Mladým jazdcom pripomenula význam najbližších ľudí

Odchod Cadzow ukazuje, aké náročné môže byť hľadanie rovnováhy medzi špičkovým výkonom a osobnou pohodou. Pri rozlúčke poďakovala všetkým, ktorí ju počas kariéry podporovali.

„Ďakujem každému, kto pri mne stál a bol súčasťou mojej cesty. Trénerom, tímovým kolegom, rodine, priateľom, sponzorom aj celému Novému Zélandu,“ uviedla.

Osobitný význam pre ňu mala možnosť reprezentovať svoju krajinu. Mladým cyklistom zároveň odkázala, aby pri budovaní kariéry nezabúdali na ľudí, ktorí pri nich zostanú aj po jej skončení.

„Nič sa nevyrovnalo pocitu, keď som mala na chrbte novozélandskú papraď. Všetkým mladým jazdcom by som chcela odkázať, aby si držali priateľov blízko a rodinu ešte bližšie. Vytvorte si okolo seba kruh ľudí, ktorí vás budú podporovať, a nebojte sa o nich oprieť, pretože keď sa vaša kariéra skončí, práve oni budú stáť po vašom boku.“