Legendárne stúpanie Angliru sa vracia na Vueltu. Príbeh najbrutálnejšieho kopca cyklistiky
Primož Roglič a Jonas Vingegaard v stúpaní Angliru na Vuelte v roku 2023. Foto: Unipublic / Sprint Cycling Agency
V hmlistých horách Astúrie sa úzka cesta dvíha tak strmo, že jej svahy nezvládli v minulosti ani sprievodné autá. Fanúšikovia vytvárajú hlučný koridor a povzbudzujú pretekárov, ktorí sa šplhajú po úsekoch so sklonom až 23 percent.
Toto je Alto de l’Angliru, stúpanie zahalené v hmle a legendách, kde sa rodia aj padajú šampióni.
Keď sa Vuelta a España v roku 2025 opäť vracia na jeho obávané svahy, jeho aura je rovnako silná ako pred štvrťstoročím.
Práve na týchto svahoch pred dvomi rokmi Primož Roglič a Jonas Vingegaard kontroverzne odtrhli svojho tímového kolegu Seppa Kussa a prinútili ho tvrdo bojovať o udržanie červeného dresu.
Zrod legendy
Prvýkrát sa kopec Angliru objavil na Vuelte v roku 1999 počas daždivého dňa, keď organizátori predstavili kopec, ktorý mal byť odpoveďou na Alpe d’Huez či Mortirolo.
V hmle sa vtedy zrodil mýtus, keď Španiel José María „Chava“ Jiménez dobehol Pavla Tonkova a vybojoval pamätné víťazstvo.
Denník El País vtedy napísal: „keď sa El Chava vynoril z hmly na Angliru, vznikol mýtus Vuelty“.
Organizátori legendu upevnili hneď nasledujúci rok. V roku 2000 vyhral etapu Gilberto Simoni, ktorý neskôr kopec opísal jedným slovom – peklo.
Za ním stanovil Roberto Heras neuveriteľný rekord 41 minút a 55 sekúnd, ktorý dodnes vzbudzuje rešpekt.
V roku 2002 prišiel najtvrdší verdikt. David Millar vyhlásil: „Nie sme zvieratá a toto je neľudské.“
V ten deň nezlyhávali len jazdci, ale aj sprievodné vozidlá. Autá šmýkajúce sa po nápisoch na ceste, spálené spojky na 23-percentných rampách. Stúpanie Angliru ukázalo, že je súperom pre každého, kto sa naň odváži.
„El Infierno“ v číslach
Čísla pôsobia hrozivo. Vrchol leží vo výške približne 1 560 metrov a z dedinky La Vega čaká na jazdcov 12,4 kilometra s priemerným sklonom okolo desiatich percent.
Tento priemer však klame. Prvých päť kilometrov sa ide relatívne znesiteľne na sedem až osem percent a nasleduje krátka rovina.
Potom prichádza náročnejšia pasáž a posledných šesť kilometrov má priemer pätnásť percent.
Najobávanejší je úsek Cueña les Cabres, prezývaný „kozí chodník“, kde sa sklon šplhá na 23 až 24 percent. Celý jeden kilometer sa drží okolo devätnástich percent a láme telo, myseľ aj ducha aj tým najlepším vrchárom.
Na takých svahoch sa jazdci dostávajú do režimu prežitia.
Mnohí kľučkujú zo strany na stranu, aby si sklon aspoň trochu uľahčili. Stačí však spomaliť a hrozí pád.
Zo sedla sa jazdí ťažko, pretože zadné koleso často stráca trakciu na vlhkom asfalte porastenom machom.
Tímy už dávno pochopili, že bez špeciálneho prevodu sa Angliru nedá zvládnuť. V minulosti montovali aj horské kazety a trojité prevodníky, aby skrotili „El Infierno“, teda peklo.
Slávne bitky na Angliru
Za 25 rokov sa Angliru stal dejiskom niektorých z najpamätnejších momentov Vuelty.
V roku 2002, počas chaosu v daždi, Roberto Heras zaútočil a vyhral etapu, pričom prevzal červený dres od vyčerpaného Oscara Sevillu. Zdalo sa, že získa celkové víťazstvo, no týždeň pred Madridom mu ho uchmatol Aitor González.
V roku 2008 tu Alberto Contador, vtedy 25-ročný, ušiel konkurencii na najstrmších rampách, obliekol sa do červeného a nakoniec vyhral celú Vueltu.
Bol to triumf, ktorý Contadorovi priniesol „Grand Tour“ triple a večnú priazeň španielskych fanúšikov.
Angliru prial v minulosti aj outsiderom. V roku 2011 tu Juan José Cobo prekonal Bradleya Wigginsa aj Chrisa Frooma, získal červený dres a senzačne aj celkové víťazstvo.
Neskôr však Cobovi výsledky zobrali pre doping, no spomienky na jeho výkon ostali. Etapové víťazstvo bolo spätne pridelené Woutovi Poelsovi.
V roku 2013 tu Chris Horner vo veku 41 rokov odolal Vincenzovi Nibalimu a prakticky si zabezpečil červený dres. Stal sa tak najstarším víťazom Grand Tour v histórii.
Najemotívnejšia kapitola prišla v roku 2017. Na predposledný deň svojej kariéry Alberto Contador zaútočil sám a vyhral etapu.
Fanúšikovia zaplnili svahy a oslavovali svojho hrdinu. „Nemohol som si priať lepší koniec,“ povedal dojatý Contador, keď sa lúčil s cyklistikou práve na Angliru.
V roku 2020 sa presadil Hugh Carthy, ktorý si tu pripísal svoje prvé etapové víťazstvo na Grand Tour a neskôr skončil tretí celkovo.
V roku 2023 sa Angliru stal dejiskom dramatického vnútrotímového súboja Jumbo-Visma.
Primož Roglič vyhral etapu pred Jonasom Vingegaardom, zatiaľ čo líder Sepp Kuss stratil len pár sekúnd a udržal si červený dres. Napätie medzi tímovými kolegami dodalo legende ďalšiu kapitolu.
Vingegaard: Je to vzťah lásky a nenávisti
Dnes je to práve Jonas Vingegaard z tímu Visma-Lease a Bike, kto vedie preteky, no s tak tesným rozdielom v celkovom poradí môže Angliru všetko zvrátiť.
Dán síce nemá k tomuto kopcu pozitívne spomienky, no priznáva, že práve tu sa prvýkrát ukázal ako vrchár svetovej triedy, keď ešte ako nováčik podporoval Rogliča.
„Je to vzťah lásky a nenávisti,“ povedal pre Eurosport po dvanástej etape. „Myslím, že práve tu som sa prvýkrát ukázal, ale stále je to tak brutálny kopec, že sa tu nedá nikde skryť. Je taký strmý, že sa nedá využiť ani draft, vyhrá len najsilnejší jazdec.“
Jeho súper Jay Vine z UAE Team Emirates-XRG to zhrnul jednoducho: „Strmé. Tvrdé.“
Pohľady bývalých profesionálov
Bývalí profesionálni cyklist Matt Stephens a Adam Blythe sa netajili odporom k Angliru.
„Je mi z toho zle. Mám pocit, že len keď sa naň pozriem, vracia sa mi trauma,“ povedal Blythe.
„Nedá sa to slovami opísať, aké je to strmé. Nie je tam žiadna úľava. Ak na chvíľu prestanete tlačiť do pedálov, zastavíte priamo na ceste.“
Blythe upozornil aj na kuriózny problém: „Jedným z veľkých problémov budú zajtra kamerové motorky. Rýchlosti sú také nízke, že je ťažké ich vôbec udržať vzpriamené. To je jasný ukazovateľ, aký je ten kopec.“
Matt Stephens doplnil: „Je to mýtický kopec. Mať pri sebe tímových kolegov je pekné, ale fyzicky vám nepomôžu. Je to len súboj vy proti gravitácii.“
„Vzhľadom na jeho dĺžku a sklon vás už len jazda po ňom dostane na hranicu červených čísel.“
„Je veľmi jednoduché pokaziť si tempo a stratiť veľa času. Je to absolútne hrozné. Udržať sa len vpred je náročné, nieto ešte pretekať. Dúfam, že to opisujeme dosť živo,“ dodal Stephens.
Pidcock pred životnou skúškou
Pre Toma Pidcocka z tímu Q36.5 Pro Cycling to môže byť etapa, ktorá rozhodne o jeho kariére v celkovej klasifikácii.
Pidcock je aktuálne tretí, iba 56 sekúnd za Vingegaardom a šesť sekúnd za Joaom Almeidom z UAE.
Ak prežije Angliru so stratou v normách, jeho postavenie medzi favoritmi na celkové poradie môže byť definitívne potvrdené.
Angliru tak opäť ponúka divadlo bolesti a slávy. Kto vydrží, získa viac než len etapu.
Na hmlistých svahoch Astúrie sa rozhodne, kto si udrží nádej na červený dres a kto zostane zlomený na ceste.
Detaily 13. etapy Vuelta a España 2025, najväčší favoriti
- Profil: horská
- Dĺžka: 202,7 km
- Prevýšenie: 3958 m
- Štart: 11:50 hod
- Očakávaný koniec: 17:14 hod
Trinásta etapa Vuelty je druhá najdlhšia v programe a zároveň má najprudší cieľ.
Pretekárov čaká 202,7 kilometra s takmer 4000 nastúpanými metrami a záverečným brutálnym výstupom na Angliru.
Hoci je etapa dlhá, úvodné kilometre veľa drámy neprinesú. Pelotón sa presunie po rovinatých cestách z Kantabrie do Astúrie.
Skutočné výzvy prídu až po 150 kilometroch, keď sa začne stúpať na Alto de Mozqueta. Tento kopec má 6,3 km pri 8,4 %, pričom najtvrdšie úseky čakajú hneď v úvode.
Približne 25 kilometrov pred cieľom sa začne finále na úpätí Alto de Cordal. Stúpanie dlhé 5,5 km so sklonom 8,8 % je ideálnym rozohriatím pred Angliru. Polovica kopca sa šplhá v dvojciferných číslach, takže ide o náročný test sám o sebe.
Zo zjazdu do La Vegy už vedie cesta k hlavnému bodu dňa – Alto de El Angliru. Tento kopec má 12,4 km, no v skutočnosti sa dá rozdeliť na tri časti.
Prvých 5 km stúpa v priemere na úrovni 8 %, potom príde relatívne ľahší kilometer.
Druhá polovica je čisté peklo s priemerom 15 %.
Najprudší sektor Cueña les Cabres, prezývaný „kozí chodník“, dosahuje sklony až 23,5 % a nachádza sa tri kilometre pred cieľom.
Naposledy sa na Angliru finišovalo v roku 2023. Bola to etapa, kde Primož Roglič nedokázal pripraviť o červený dres svojho tímového kolegu Seppa Kussa. Slovinec však vyhral etapu pred Jonasom Vingegaardom, tretí finišoval samotný Kuss. Pre Jumbo-Visma to bol jeden z vrcholov sezóny.
Medzi ďalších víťazov na Angliru patria Hugh Carthy (2020), Alberto Contador (2017 a 2008), Kenny Elissonde (2013), Wout Poels (2011 po diskvalifikácii Juana José Coba), Roberto Heras (2002), Gilberto Simoni (2000) a José María Jiménez (1999).
Najväčší favoriti 13. etapy Vuelta a España 2025
*** Jonas Vingegaard, João Almeida
** Juan Ayuso, Mikel Landa, Jay Vine, Sepp Kuss
* Tom Pidcock, Giulio Ciccone, Giulio Pellizzari, Lorenzo Fortunato
