Adam Rojček

Mesiac mi hlavou nešlo nič iné, iba to, že sa v jednom momente všetko zosypalo ako domček z kariet.

Niekoľkonásobný majster Slovenska v zjazde, darí sa mu aj v európskych a svetových pohároch, no jeho kariéra je plná zranení. Jedno veľmi vážne ho „stretlo“ aj začiatkom tejto sezóny, a tak sme sa ho opýtali, ako sa s ním dokázal vyrovnať.

Rozmýšľajú jazdci vo svete profesionálnej horskej cyklistiky, ku ktorým patríš aj ty, tak ako „bežní bikeri“  – Nebudem hrotiť, čo ak sa mi niečo stane? Ako sa dá vyrovnať sa s tým, že robíš šport, pri ktorom sa môžeš na totálku dolámať?

Určite nad tým premýšľame rovnako ako „bežný biker“. Rozdiel je jedine v tom, že hranica hrotenia profesionálneho jazdca je posunutá o niečo ďalej. Ak by som sa do všetkého púšťal bez rozmyslu, tak by som bol asi zranený oveľa častejšie ako obyčajne. Ja osobne si všetky dôležité a náročné sekcie trate prechádzam pomaly po centimetroch, analyzujem, aký je tam povrch, aký pohyb musím spraviť, kedy brzdiť… Rýchle jazdenie teda môže vyzerať niekedy ako samovražda, ale popravde presne vieme, čo robíme, pretože nik z nás sa nechce zraniť. Čo sa týka vyrovnania sa s tým, že robíme nebezpečný šport, tak túto vec som úplne vytesnil. Každý šport má svoje riziká a treba počítať s tým, že nejaké zranenia prídu. Ale práve preto sa treba oveľa viac sústrediť na to, ako prechádzať sekcie trate čo najlepšie, a tým pádom aj najbezpečnejšie.

Martin Knapec

Každý má vo vyššom veku také telo, aké si zaslúži.

Okrem fotiek z tréningov a jazdenia dáva na Instagram spomedzi slovenských bikerov asi najviac príspevkov s tematikou prípravy jedla. Akú úlohu v jeho živote poloprofesionálneho športovca zohráva strava počas sezóny aj mimo nej?

Čo pre teba v živote športovca znamená pojem životospráva? Pozoruješ, že sa tvoj pohľad na význam toho, ako sa správaš k svojmu telu, v priebehu rokov zmenil?

Životospráva je pre mňa hnací motor, ktorý sa skladá z malých, ale veľmi podstatných častí potrebných na dosahovanie maximálneho výkonu a maximálnej sústredenosti. Kým som jazdil downhill, bol som mladý, stravu som príliš neriešil, jedol som jednoducho to, čo mi chutilo a stačilo to, aby som bol najlepší. Nezamýšľal som sa nad tým, čo mi jedlo dá alebo vezme. Časom však človeka prirodzene začnú zaujímať okrem technickej stánky bicykla alebo tréningu aj iné veci, ktoré ho ženú vpred. A strava je jednou z nich.

Rasťo Baránek

Naposledy som sa ponáhľal a podcenil som trať, čo s odstupom času ľutujem.

Minulý rok sa pri natáčaní videa pomerne vážne zranil. Pri páde si narazil brucho o sedlo a v nemocnici ho po zistení vnútorného krvácania okamžite operovali. Aj keď sa nepríjemným pádom nedá úplne vyhnúť, spýtali sme sa Rasťa na tipy ohľadom prevencie. Čo odporúča?

Najprv nám, prosím ťa, povedz, čo presne sa ti stalo. A najmä, prečo sa ti to – z tvojho pohľadu – stalo?

V nedeľu ráno som pri skoku na Mýte pod Ďumbierom spadol a narazil som si brucho o sedlo trochu viac, ako je normálne a hneď som vedel, že je zle. Previezli ma do nemocnice, kde zistili, že som mal roztrhnutú cievu v bruchu, z ktorej tiekla krv, ale, našťastie, všetky vnútorné orgány boli v poriadku. Stalo sa. Na pamiatku mám veľkú jazvu a už som na tom dobre. Tento úraz ma naučil, že aj na modrom traile sa dokáže niekto, kto jazdí svetový pohár v zjazde ako ja, totálne rozbiť a pokaziť si tak koniec sezóny. Stalo sa to iba preto, že som si prekážku dobre nepozrel a podcenil som ju. Povedal som si, že stačí, keď viem, ako vyzerá na pohľad len z diaľky. Každý sa učí na svojich chybách, ja som sa poučil, ale myslite na to aj vy.

Čo je by si teda odporúčal bikerom, aby rozhodne pri jazdení nepodceňovali?

Ak idete skákať nejaký skok a nechce sa vám ísť sa naň pozrieť, alebo si ho pozriete len z diaľky, nemusí sa to skončiť dobre. Eliminovať pády je pomerne ťažké, ale ako som povedal, minimálne keď idete niečo prvýkrát, choďte si pozrieť všetky jednotlivé úseky trate a jazdite pomaly. Je to veľmi dôležité a treba si uvedomiť, že tá jedna pomalá jazda vás nezabije.