Zreštauroval som Specialized z roku 1993 – zmŕtvychvstanie Rockhoppera
Text: James Blackwell; Foto: Georgina Hinton
V roku 1993 som síce ani netušil, čo to mountainbiking je, no stačilo na Instagrame bikeshopu Zetland Cycles zbadať retro prestavbu starého Specializedu Rockhopper a bolo vymaľované. Vedel som, že taký musím mať aj ja. A že si ho chcem sám postaviť.
Volá sa to restomod
„Na čo tam po celý čas pozeráš?“ opýtala sa moja polovička.
„Na nič,“ odvetil som nepresvedčivo.
„Nie, fakt, na čo?“
„Na internet.“
„Ale NA ČO na internete?“
Retrospektívne si myslím, že som mal radšej povedať, že pozerám porno, a nie to slovo na B, ktoré sa v našej domácnosti nevyslovuje. Namiesto toho, aby som hľadal najlacnejšie poistenie pre naše auto, som už niekoľko dní preklikával fóra o retro bicykloch. Priznávam, nepotreboval som to, no môj chtíč po fialovo anodizovaných bikoch z časov minulých bol silnejší.
Všetko sa začalo, keď som sa namotal na rám Specialized Rockhopper z roku 1993, ktorý bol na predaj. Chýbala mu vidlica a staré hlavové zloženie vyzeralo ako privarené k rámu, no aj tak som mal jasne pred očami, ako raz môže vyzerať.
Našťastie – alebo nanešťastie – som mal mať onedlho narodeniny a manželka mi sľúbila, že mi ho kúpi. Samozrejme, dodnes to ľutuje.
Vedel som, že ho nechcem zreštaurovať stopercentne originálne. Obézne sedlá z 90. rokov sa mi fakt nepáčia a napína ma aj z dlhokánskych predstavcov a uzučkých rajdov.
Dnes už je zbytočných aj milión prevodov. Jednoduché hardtaily s tenučkými trubkami však rozhodne majú niečo do seba.
A tie farby. Och, tie farby! Retro puristi ma preto možno budú nenávidieť, no svoj Rockhopper som sa rozhodol zrenovovať a zároveň vylepšiť podľa seba.
Nebránil mi v tom ani fakt, že som o závitových vidliciach, štvorcových stredových oskách a ráfikových brzdách nevedel absolútne nič. Ako raz povedal Mark Twain: „V živote potrebuješ len ignoranciu a sebavedomie. Úspech sa dostaví sám.“
Ružová musí byť
Keď som manželke povedal, že už mám všetky potrebné komponenty na stavbu, nebola to až taká pravda, ako mohla byť. Ani tých pár vecí, čo som už mal, nespĺňalo moje predstavy o tom, ako by mal finálny bike vyzerať.
Ako prvú som začal zháňať vidlicu s hlavovým zložením. Po nociach prebdených pred monitorom som našiel svätý grál – stránku Sheldon Brown. Hlava mi skoro explodovala z kvanta informácií o závitových vidliciach a hlavových zloženiach. ISO sem, TPI tam… a tak celkovo výrazy, ktoré som predtým v živote nepočul.
Po niekoľkých dňoch špekulovania som sa konečne cítil dostatočne sebavedomo na uskutočnenie prvej kúpy. Chyba.
Objednal som si nablýskané nové hlavové zloženie BBB a pevnú vidlicu som našiel v bazári. Pochádzala zo starého biku Diamondback, bola lacná, vyzerala byť v celkom dobrom stave a aj dĺžka krku od oka sedela.
Celý článok si prečítate v aktuálnom vydaní magazínu Biker
Magazín Biker si môžete kúpiť vo vašich novinových stánkoch.
Vaše komentáre