Text: Viktor Novák Foto: Klaudia Neupauerová

Na začiatku cesty za svojím snom som strávil hodiny hľadaním toho správneho miesta v Google mapách. Keďže na Slovensku a ani v Európe na to veľa možností nemáme, vždy mi padla do oka len nejaká exotická destinácia.

Veľmi dlho mi však v hlave vŕtal Island, najmä po zhliadnutí filmu Ashes to Agassiz, v ktorom bol jazdecký segment práve z tejto krajiny. Tento rok sa mi tam vďaka Klaudii Neupauerovej podarilo dostať sa na desaťdňový biketrip a nakoniec sa z toho vykľul jeden z najúžasnejších zážikov v mojom živote.

Pred odletom som si o Islande čo-to prečítal a pripravil sa na hnusné, veterné a daždivé počasie. Trochu mi to aj padlo vhod, pretože som chcel otestovať nové nepremokavé oblečenie, ktoré som dostal od nemeckej značky Maloja clothing.

Deň, keď som priletel do Rejkjaviku, bol však prvý aposledný, kedy som ho využil. Neviem, či sme vychytili nejakú anomáliu, ale každý ďalší deň výletu sme mali slnečno, takmer bez jediného oblaku. Nad tým počasím krútili hlavami aj ľudia, ktorí žijú na Islande roky.

1. Deň

V Rejkjaviku ma vyzdvihla Klaudia, ktorá na Islande pracuje ako Glacier guide a zároveň jazdí na biku a lyžuje. Vybalil som z krabice svoj Cannondale Habit, ktorý som dostal od obchodu Kolovna a spolu so všetkými vecami sme ho naložili do starého amerického Fordu Espace, v ktorom sme plánovali absolvovať celý trip v rôznych kempoch.

V Európe by sme ho považovali za terénne auto, no oproti obrovským autám, ktoré jazdia na Islande, som si v ňom pripadal ako v malom mestskom autíčku. Na Islande totiž nemajú veľa asfaltových ciest. Jedna vedie okolo celého ostrova, no ak sa chcete pozrieť do vnútrozemia, potrebujete skutočný offroad, pretože tam sú len štrkové cesty. Mimochodom, skvelé pre gravel bicykle.