Cyklistická sezóna je pomaly na konci, mnoho cyklistov na jeseň odloží svoje bicykle a vytiahne ich až na jar. Kto má kvalitné vetruvzdorné a zateplené oblečenie, zvládne ešte niekoľko jesenných výjazdov.

Kto má doma priestor a bez cyklistiky celú zimu nevydrží, bude krútiť ďalej doma na cyklistickom trenažéri alebo na stacionárnom bicykli. No a väčšina bikerov prejde na iný druh športu, aby sa aj cez zimu udržali v dobrej kondícii a vytvorili si perfektný základ do novej sezóny.

Športová aktivita má veľký vplyv na svalový tonus, architektoniku kostí, silu šľachy a samozrejme na správne fungovanie kardiovaskulárneho systému. Ak sa pohyb nevykonáva pravidelne alebo sa vykonáva zle, telo je náchylné na zranenie a rozvoj ochorení pohybového aparátu.

Preto je veľmi dôležité celé telo celoročne zaťažovať vhodnou športovou aktivitou. K športom, ktoré rovnomerne zaťažujú celú svalovú sústavu a rovnako aj celý organizmus, patria beh, chôdza, turistika, bežky, skialpy a plávanie – tieto športy sú vhodné na budovanie kondície a vytrvalosti počas zimnej prípravy.

Dôležité je prispôsobiť tréning v zime tak, aby ste mali z neho čo najväčší úžitok a aby bol pre vás efektívny. Nemá zmysel ísť do vysokých tepov, keď vieme, že v nižšej intenzite sa viac buduje dlhodobá vytrvalosť. Navyše, pri nižších tepoch sa efektívnejšie spaľujú tuky.

Organizmus dokáže z tukov využiť aj viac energie, ako zo sacharidov alebo bielkovín. Preto by mal každý učiť svoje telo využívať ako hlavný zdroj energie práve tuky. Ale ako zistíte, kde sú vaše hranice? Ktoré zóny srdcovej frekvencie sú pre vás ideálne aj mimo bicykla? Kedy spaľujete tuky a kedy vaše telo potrebuje ako zdroj energie aj cukry?

Nastavenie tréningových zón na bicykli je už pre mnohých samozrejmosť. Ale rozmýšľali ste niekedy nad tým, či správne trénujete aj počas zimných mesiacov mimo bicykla? Beh, bežky, či skialpy sú najčastejšie doplnkové športy cyklistov a srdcová frekvencia je pri nich odlišná ako pri cyklistike – spravidla vyššia. Pre zefektívnenie tréningu je vhodné nastaviť si správne tepové zóny aj pre tieto športy.

Beh je bližšie k bežkám alebo skialpom ako bicykel, tepové zóny sú pri týchto športoch podobné. Napriek tomu, že ste cyklisti, má význam vykonať záťažovú spiroergometrickú diagnostiku na bežiacom páse. Ideálne na jeseň alebo začiatkom zimy. Potom na jar už samozrejme na cyklistickom ergometri.

Čo to vlastne tá záťažová spiroergometrická diagnostika je? Je to funkčné vyšetrenie s ergometrickou záťažou, ktoré sa vykonáva na bežiacom páse alebo na bicyklovom ergometri. Výber odporúčame na základe preferovaného športu. Meranie sa robí s maskou na tvári, ktorá analyzuje vdýchnuté a vydýchnuté plyny. Počas aktivity sa meria srdcová frekvencia a záťaž sa pravidelne postupne zvyšuje – až do vášho maxima.

Výsledky záťažového testu poskytnú veľmi zaujímavé informácie, ako napr.: úroveň anaeróbneho prahu, VO2max, spotrebu kyslíka, frekvenciu dýchania a pulzu, reakciu na záťaž, zotavenie po záťaži, určenie efektivity vášho metabolizmu a aký zdroj (tuky, sacharidy) využíva vaše telo pri záťaži. Všetky tieto údaje pomôžu k hodnoteniu telesnej výkonnosti a pre určenie tréningových zón na základe srdcovej frekvencie a výkonu.

Získaním týchto informácií je možné nastaviť vhodné tréningové zaťaženie a využívanie aeróbnych a anaeróbnych prahov v závislosti od športovej aktivity a účelu aktivity. Vďaka presným číslam si budete vedieť presne zefektívniť svoj tréning počas zimnej prípravy.

Napr. v zimných mesiacoch si cyklisti môžu nastaviť tréningy na chôdzu či bežky, a vďaka výsledkom zo spiroergometrickej diagnostiky budú presne vedieť, v akých tréningových zónach a tepových frekvenciách sa majú držať, keď chcú budovať vytrvalosť, či efektívne spaľovať tuky – efektívne aj mimo bicykla.