Slovenských fanúšik cestnej cyklistiky sa iba zriedkavo dostane priamo na niektoré z najzaujímavejších pretekov série Grand Tour. Je to drahé, náročné na cestovanie a reálne uvidíte iba pár sekúnd, keď okolo vás prefrčí balík cyklistov. A tak nezostáva nič iné, iba sledovať preteky z pohodlia domova, či už v televízii, alebo na internete.

V redakcii sme dostali ponuku od spoločnosti COFIDIS Slovensko, ktorá má na Grand Tour rovnomenný profesionálny tím, na účasť v jednej etape na jedných z najprestížnejších cestných pretekov Vuelta a España – Okolo Španielska.

Dostali sme teda nielen klasický prístup, ktorí majú na pretekoch novinári, ale jeden z našich redaktorov nahliadol aj do hlbšieho zákulisia pretekov a ôsmu etapu Vuelty 2019 som absolvoval priamo v tímovom aute COFIDISu.

Pred začiatkom etapy som sa prechádzal medzi tímovými autobusmi. Jazdci sa rozjazďovali, chystali a s mechanikmi dolaďovali posledné detaily na svojich bicykloch. Okolo mňa zatiaľ prechádzali známe tváre ako súčasný majster sveta Alejandro Valverde, Nairo Quintana, Primož Roglič, Philippe Gilbert či Saganovi spolujazdci Rafal Majka a Sam Bennett.

Traja v aute

So športovým riaditeľom tímu COFIDIS Christianom Guibertauom som sa dohodol, že sa stretneme pri aute desať minút pred štartom etapy. V tímovom aute som sa viezol ja, Christian a mechanik.

Na streche sme mali náhradné bicykle, kolesá a ďalšie kolesá na zadných sedadlách. Okrem toho sme mali naložené aj jedlo a desiatky fliaš pre pretekárov. Zo spätného zrkadla visela vysielačka, ktorou sa komunikuje s traťovými komisármi.

Okrem nej používal Christian ešte jednu vysielačku, ktorou komunikoval priamo s jazdcami. V odkladacom priestore vo dverách mal uložené všetky potrebné dokumenty k etape – detailný profil s popismi či zoznam pretekárov s aktuálnym poradím a časmi.

Jazdci z COFIDIS-u v úniku

Etapa odštartovala v horúcom počasí krátko po 13. hodine. Jazdci sa rozbehli a prešli ohradeným koridorom cez Valls, pričom ostrý štart etapy bol 10 km za mestom. Úvodných 30 km bolo pokojných a nič zásadné sa nedialo.

Traťoví komisári hlásili cez vysielačku zopár technických problémov, ale čo sa neskôr ukázalo ako zásadný zlom pretekov, bolo, keď tesne po 30 km ohlásili, že na stúpaní druhej kategórie sa vpredu vytvoril únik, ktorý sa týmto chcel zbaviť šprintérov. Vymenovali jazdcov, ktorí sú v úniku, aby zvyšok tímu v autách mohol jazdcom pomôcť v prípade problémov.

Únik začal práve jeden z jazdcov tímu COFIDIS Jesús Herrada, ktorý vyhral šiestu etapu, a s ním sa dal do úniku Dylan Teuns. Postupne sa pridávali ďalší a napokon sa sformoval 20-členný únik, v ktorom bol aj ďalší jazdec COFIDISu Nicolas Edet.

Komunikácia počas etapy

Christian komunikoval s pretekármi zväčša po francúzsky, ale keďže nie všetci jazdci vedia plynule po francúzsky, hovoril aj po anglicky a niekedy aj po španielsky. Akékoľvek stúpanie, dlhšiu rovinu či dôležitejšie informácie o trati hlásil Christian pretekárom cez vysielačku. Počas etapy viackrát z vysielačky zaznelo, že jazdci si pýtajú jedlo alebo vodu.

Znamenalo to, že sme sa museli prepracovať cez dlhú kolónu všetkých tímových áut na jej začiatok až na chvost pelotónu. V ôsmej etape plnil úlohu nosiča vody a jedla pre COFIDIS francúzsky jazdec Stéphane Rossetto. Rossetto vždy trochu spomalil a prišiel k autu.

Mechanik zozadu podával Christianovi jednu fľašku za druhou a ten ju posúval štýlom „sticky bottle“ Rossettovi. Sicky bottle znamená, že jazdec sa na pár sekúnd drží fľašky a človek v aute ho pri tom drží, čím šetria pretekári aspoň trochu energie. Neveril som, koľko fliaš môže jeden pretekár odniesť – dve si dal do držiakov, štyri do zadných vreciek dresu a myslím, že pod dres si za chrbát vopchal ešte ďalšie tri.

Vodu aj elektrolytové drinky ďalej posunul svojim tímovým kolegom. Únik sa postupne vzďaľoval od pelotónu a vytvoril si až 6-minútový náskok. Tímy Astana a Jumbo-Visma sa síce pokúsili stiahnuť tento náskok, ale nikto iný sa k nim nepridal, a tak si únik pohodlne udržiaval odstup.

Libertad Catalunya

Prechádzali sme rôznymi menšími mestečkami, kde bolo vidno, ako sa dokážu lokáli tešiť z týchto pretekov. Vidno bolo, samozrejme, najmä španielske vlajky a keď prechádzal Valverde, spustil sa vždy poriadny hukot. Mnoho fanúšikov držalo v rukách aj vlajky podporujúce osamostatnenie Katalánska od Španielska s nápismi „Libertad Catalunya“.

Zaujímavosťou bolo vidieť aj to, čo vám väčšinou na televíznych obrazovkách neukážu – ako vykonávajú jazdci malú potrebu za jazdy. Dokážem si predstaviť, že to chce skutočne dostatok šikovnosti, ale aj praxe, aby to neskončilo na vašich vlastných nohách. V tom horšom prípade na inom jazdcovi.

Na sú určené presné miesta, kde si môžu vykonať potrebu všetci jazdci a vidieť „cikať“ toľko jazdcov pokope bolo skutočne úsmevné. V prenosnej chladničke, ktorú mal vzadu mechanik, bolo jedla viac než dosť nielen pre jazdcov, ale aj pre nás v aute, takže sme si spoločne za jazdy dali trochu oneskorený obed.

Šoférovanie s adrenalínom

Ten, kto šoféruje tímové auto takto na pretekoch, musí byť skutočne veľmi dobrý vodič. Tak ako pretekári spomaľovali a zrýchľovali, museli sme spomaľovať a zrýchľovať aj my. Cesty boli, samozrejme, uzavreté, takže sme išli často v zákrutách v protismere, čo bol pre mňa z nejakého dôvodu adrenalín, aj keď som vedel, že auto oproti ísť nemôže.

Okrem tímových áut a auta riaditeľov pretekov bolo na ceste aj množstvo motorkárov – policajtov, kameramanov, fotografov a traťových komisárov, pričom nad hlavami nám počas celej etapy lietali dve helikoptéry.

Často sme sa dostávali do situácií, keď sme museli rýchlo predbiehať viacero áut s tým, že vľavo boli motorky. Pri predbiehaní sme mali priestor z jednej aj druhej strany asi pol metra, čo mi spočiatku vyvolávalo klaustrofobické stavy, ale po niekoľkých podobných situáciách som si už jednoducho zvykol.

Únik sa dostáva do finále

Bolo presne 33 km pred cieľom, keď z vysielačky zaznelo, že únik sa dostal na začiatok stúpania na Montserrat, pričom jazdci mali stále rovnaký 6-minútový náskok pred pelotónom. V tomto čase však prišla aj nepríjemnosť najprv v podobe slabej prehánky, ktorá sa však premenila na silný dážď, ktorý pretrval až do konca etapy.

V úniku sa v stúpaní odtrhlo viacero pretekárov, ktorých nasledoval aj Herrada z COFIDISu. Pri zjazde sa spustil poriadny lejak, takže zjazd nebol tentokrát odmenou, ale skôr trestom. Napriek tomu však únik dokázal získať pred pelotónom ďalšiu minútu náskok.

Bolo už iba 15 km pred cieľom, keď som si pozrel v telefóne momentálne poradie pretekárov. Zistil som, že momentálny líder celkového poradia a teda držiteľ červeného dresu, kolumbijský pretekár tímu Astana Miguel Ángel López bol v pelotóne.

Jediný pretekár z úniku, ktorý by pri udržaní 7-minútového náskoku mohol získať vedúcu pozíciu v celkovom hodnotení, bol francúzsky cyklista z COFIDISu Nicolas Edet. Pre istotu som sa Christiana opýtal, či je to skutočne tak a či má skutočne Edet šancu získať červený dres. Odpovedal mi s úsmevom na tvári, ale veľmi opatrne, že to radšej nemám zakríknuť a do cieľa ešte stále zostáva 15 km.

Otázne je, či si tím Astany nevšimol ohrozenie zo strany Edeta alebo jednoducho v zlom počasí neboli schopní dohnať potrebný čas, pretože ak by zrýchlili, López mohol byť oblečený v červenom aj v ďalšej etape.

Červený dres pre Nicolasa Edeta z COFIDISu

Útok prišiel 10 km pred cieľom zo strany Ludvigssona, Štybara a nasledoval ich aj Edet. Záver bol však vo veľkej rýchlosti veľmi nebezpečný pre silný dážď a cieľu etapy predchádzalo viacero zákrut a kruhových objazdov, na ktorých sa môžu jazdci veľmi jednoducho šmyknúť. Presne toto sa, nanešťastie, stalo Holanďanovi Martijnovi Tusveldovi a v zákrute spadla dokonca aj jedna motorka televízneho štábu.

Etapové víťazstvo sa napokon v upršanom chaose podarilo získať nemeckému jazdcovi tímu Sunweb Nikiasovi Arndtovi, ktorého nasledovali Alexander Aranburu Deba a Tosh Van Der Sande. Spolu s víťazom prešiel cieľom vo vedúcej skupine Nicolas Edet na 11. mieste. Jeho zisk červeného dresu však stále podmieňovalo to, že pelotón nesmie dohnať náskok úniku.

Na Christianovi bolo vidno, že je veľmi nervózny, no začal byť pokojný, keď sa z vysielačky dozvedel, že pelotón ešte dokonca spomalil. Tím COFIDIS sa napokon tešil a Edet si obliekol po ôsmej etape Vuelty červený dres. Christian sa v aute začal tešiť a ďakoval mi, že som im priniesol šťastie, takže som sa tešil spolu s ním.

Sedieť v tímovom aute bol skutočne veľký zážitok, ale poviem vám, nie je to nič jednoduché. Aj keď si poviete, že sa predsa iba zopár hodín veziete v aute, je to omnoho náročnejšie. Neustále musíte dávať pozor. Či už na hlásenia z vysielačiek od jazdcov a traťových komisárov a rovnako musíte sledovať, čo sa deje okolo vás, aby neprišlo ku kolízii s iným autom či motorkou.

Z pohľadu fotografa nebolo miesto spolujazdca v aute tým najlepším, ale snažil som sa z toho vyťažiť čo najviac. Nahliadnuť takýmto spôsobom do zákulisia profi cestnej cyklistiky bol skvelý zážitok i skúsenosť.

„S cyklistikou sa spájame už vyše 20 rokov“

– hovorí Pavel Jonáš, generálny riaditeľ COFIDISu Slovensko

Spoločnosť COFIDIS začiatkom septembra 2019 predĺžila zmluvu s pretekmi Vuelta až do roku 2022, na základe čoho sa stáva jedným z hlavných partnerov týchto pretekov. Čo znamená pre COFIDIS toto sponzorstvo pretekov Grand Tour?

Sponzoring je pre COFIDIS veľmi dôležitým nástrojom na prezentovanie spoločnosti ako takej. Nielen tým, že vytvárame pozitívny vzťah medzi našimi klientmi či potenciálnymi klientmi a nami, ale zároveň podporujeme rozvoj športu, ktorý máme tak radi. COFIDIS sa spája s cyklistikou od roku 1997, čiže viac ako 20 rokov, čo je vo svete biznisu veľkou raritou. Dôverujeme nášmu tímu a oni dôverujú nám. A takúto istú dôveru ponúkame aj našim partnerom, klientom a aj zamestnancom.

Ako hodnotí COFIDIS sezónu 2019 z hľadiska športových výkonov vo svetovom cyklistickom pelotóne? Vládne spokojnosť s výsledkami po príchode generálneho manažéra Cédrica Vasseura do tímu?

Cédric sa pripojil k nášmu tímu v novembri 2017 a dnes môžeme potvrdiť, že to bola dobrá akvizícia. Vniesol do tímu ducha opäť víťaziť. Jeho skúsenosti a láska k tomuto športu priniesli v sezóne 2018 hneď niekoľko úspechov. Aj sezóna 2019 (umiestnenia LaPorta, Herradu či Bouhanniho) sa začala výborne a úspechy na Vuelte len potvrdzujú dobre zvolený smer. Stále však čakáme na etapové víťazstvo na najobľúbenejších pretekoch Tour de France. Veríme, že aktuálny majster Európy Elia Viviani, ktorý bude obliekať v ďalšej sezóne náš dres, k tomuto víťazstvu dopomôže. Držíme chlapcom palce!

Prečo je práve cyklistika pre COFIDIS taká zaujímavá a podporovaná?

Cyklistika je ako šport absolútny fenomén. Šport, ktorý môžete robiť od útleho detstva až do veku, keď dokážete točiť pedálmi. Bicykel máme všetci alebo skoro všetci. A ďalej vám už stačí iba cesta, les či sídliskový offroad. To je však iba jeden z rozmerov. Tour de France je po majstrovstvách svete vo futbale a olympiáde tretia najsledovanejšia športová udalosť roka. Milióny fanúšikov popri trati, miliardy pri televíznych obrazovkách. A to je celkom slušná báza potenciálnych klientov. Marketingová návratnosť vykazuje dobré čísla, preto v tejto aktivite budeme pokračovať.

Spoločnosť COFIDIS pôsobí ako súčasť medzinárodnej skupiny Groupe Cofidis Participation na Slovensku od roku 2005. Ako vnímate toto obdobie a aké sú plány spoločnosti na najbližšie obdobie?

Od roku 2005 prešla spoločnosť COFIDIS rôznymi transformačnými procesmi. Za ten čas sme sa snažili naše aktivity hlavne zastabilizovať. V súčasnosti pôsobíme na Slovensku ako pobočka zahraničnej banky a teší nás, že naši obchodní partneri nás vnímajú ako seriózneho partnera – špecialistu na poskytovanie úverov – najmä v oblasti financovania áut. To je to, čomu rozumieme a čo nás baví. Okrem financovania áut nás klienti nájdu aj u partnerov, ktorí svoj tovar ponúkajú na splátky. Dobrý bicykel predsa niečo stojí, s jeho financovaním radi pomôžeme. Od novembra 2018 poskytujeme klientom bezúčelové úvery, ktoré si môžu vybaviť aj online na našom webe. Aktivity postupne rozvíjame, aby sme klientom ponúkli to, čo potrebujú – seriózneho partnera pre svoje finančné plány.