Mobily a sociálne siete nám kradnú schopnosť sústrediť sa. Odborníci vysvetľujú, prečo náš mozog potrebuje aj nudu
Foto: Shutterstock
Siahnete po telefóne. Na obrazovke sa objaví upozornenie. Otvoríte ho. O desať minút neskôr máte za sebou prezeranie niekoľkých sociálnych sietí, prepínanie medzi aplikáciami a už si ani nepamätáte, čo ste pôvodne chceli urobiť. Znie vám to povedome?
Vitajte v ére neustáleho rozptyľovania. Žijeme vo svete, v ktorom je naša pozornosť jednou z najcennejších, ale zároveň najviac zneužívaných komodít. Udržať si sústredenie preto nikdy nebolo náročnejšie.
Psychológovia hovoria o kríze koncentrácie, ktorá nenápadne, ale zásadne mení spôsob, akým premýšľame, pracujeme, komunikujeme s ostatnými aj oddychujeme.
Prečítajte si tiež
Príznaky straty schopnosti sústrediť sa
Mnohí z nás sú presvedčení, že dokážu bez problémov zvládať niekoľko činností súčasne. Kontrolovať e-maily počas videohovoru? Odpovedať na správy uprostred pracovného stretnutia?
Alebo neustále preskakovať medzi správami, pracovnými úlohami a sociálnymi sieťami? Pri sledovaní seriálu si potom musíme niektoré scény púšťať opakovane, pretože sme ich jednoducho nevnímali.
Športoví fanúšikovia zase striedajú sledovanie živého prenosu s komentovaním udalostí na sociálnych sieťach. Mnohí pritom majú pocit, že sú mimoriadne produktívni, pretože zvládajú viacero vecí naraz. Neuroveda však ukazuje, že skutočnosť je iná.
Nepríjemnou pravdou je, že postupne strácame schopnosť naplno vnímať prítomný okamih. Neustále nás niečo rozptyľuje, myšlienky nám odbiehajú a nedokážeme sa dlhšie venovať jednej úlohe, rozhovoru či dokonca chvíli oddychu bez nutkania skontrolovať telefón alebo niečo iné. Mnohí to vnímajú ako vlastné zlyhanie, nedostatok disciplíny či slabú vôľu.
Štúdia publikovaná v roku 2022 vo vedeckom časopise Nature Communications zistila, že 47 % ľudí sa cítilo viac rozptýlených ako pred piatimi rokmi.
Ako však upozorňuje spisovateľ Johann Hari vo svojej knihe Ukradnutá pozornosť: Prečo sa nedokážeme sústrediť a ako to napraviť, problém nespočíva iba v jednotlivcoch. Jeho príčiny sú oveľa širšie a súvisia s kultúrou, prostredím, technológiami aj fungovaním celej spoločnosti.
Hari uvádza množstvo pozoruhodných údajov, ktoré ukazujú, ako výrazne sa zhoršila naša schopnosť sústrediť sa. Priemerný človek sa napríklad dotkne svojho telefónu 2 617-krát za 24 hodín a Američania dnes trávia pred obrazovkami viac ako sedem hodín denne. Hoci sme presvedčení, že dokážeme vykonávať viacero činností súčasne, neurovedci považujú takýto multitasking za mýtus.
Americkí vedci upozorňujú, že ľudský mozog dokáže v jednom okamihu vedome spracúvať iba jednu alebo dve myšlienky. Keď máme pocit, že robíme tri, päť či desať vecí naraz, v skutočnosti medzi jednotlivými úlohami iba veľmi rýchlo prepíname.
Pri každom takomto prepnutí sa musí mozog znovu prispôsobiť aktuálnej činnosti. Každá zmena si pritom vyberá svoju daň v podobe nižšej presnosti, slabšieho zapamätania informácií a obmedzenej schopnosti hlbšie premýšľať. Životom sa tak často len povrchne preháňame, preskakujeme od jednej veci k druhej, prijímame čoraz menej informácií a pamätáme si z nich ešte menej.
Prečítajte si tiež
Čo spôsobuje krízu koncentrácie?
Dôsledky v každodennom živote sú obrovské. Väčšina kancelárskych pracovníkov dnes počas pracovného dňa len zriedka zažije celú hodinu, počas ktorej ich nikto a nič nevyruší.
Hari cituje doktora Joela Nigga z Oregonskej univerzity zdravia a vedy, podľa ktorého žijeme v prostredí, ktoré je pre našu pozornosť priamo škodlivé. Ide o spoločnosť, ktorej fungovanie systematicky narúša našu schopnosť dlhodobo sa sústrediť.
Odborníci upozorňujú, že následky sa prejavujú prakticky vo všetkých oblastiach života. Firmy doplácajú na horšie rozhodovanie zamestnancov a rastúci počet chýb.
V rodinách a partnerských vzťahoch ubúda skutočnej pozornosti, empatie aj emocionálneho prepojenia. Trpí tiež kreativita, pretože sa nedokážeme dostať do stavu hlbokého sústredenia, pri ktorom sa naplno ponoríme do určitej činnosti.
Jednotlivci zase zápasia s problémami so spánkom, neustálym mentálnym napätím a vyhorením. Podľa odborníkov sa pod náporom informácií a nepretržitého prepínania medzi úlohami postupne zhoršuje aj naša pamäť.
Doktor Dave Harley, vysokoškolský pedagóg psychológie na Univerzite v Brightone a autor knihy Všímavosť v digitálnom svete (Mindfulness in a Digital World), vysvetľuje, čo sa v našej mysli odohráva:
„Neustále prepínanie medzi úlohami alebo súčasné používanie viacerých médií oslabuje našu schopnosť dlhodobo udržať pozornosť. Mozog si postupne zvyká reagovať na krátke, nesúvislé podnety namiesto toho, aby sa dlhší čas sústredil na jednu vec. Nie všetky digitálne prostredia však fungujú týmto spôsobom, preto je dôležité uvedomovať si, ako sa naša pozornosť využíva, prípadne zneužíva.“
Inými slovami, multitasking vytvára iba ilúziu produktivity. Pri každom prepnutí medzi úlohami spotrebujeme časť mentálnej energie, čo vedie k únave a oslabuje našu schopnosť sústrediť sa. Problém pritom pretrváva aj po návrate k činnosti, ktorej sme sa venovali pôvodne.
Premýšľali ste niekedy nad tým, prečo je také ťažké odložiť telefón, hoci dobre viete, že vás rozptyľuje? Odpoveď súvisí so spôsobom, akým náš mozog reaguje na digitálny svet.
„Čoraz častejšie vnímame svoje skutočné ja prostredníctvom digitálneho prostredia. Práve tam získavame potvrdenie vlastnej existencie, prežívame zmysluplné emocionálne interakcie a cítime, že si nás ostatní vážia,“ vysvetľuje Harley.
„Sociálne siete sa často označujú za prejav narcizmu, no ich význam je oveľa širší. Naša digitálna identita sa stala prostriedkom komunikácie a sebavyjadrenia.“
Svoju úlohu zohrávajú aj neurologické procesy. Keď zverejníme príspevok, dostaneme pozitívne reakcie alebo narazíme na informácie, ktoré nás zaujímajú, aktivuje sa systém odmeňovania v mozgu. Uvoľňuje sa dopamín, podobne ako pri príjemných zážitkoch spojených s jedlom či medziľudskými vzťahmi.
Prečítajte si tiež
Čím viac pozornosti technológiám venujeme, tým viac jej vyžadujú
Doktor Harley však upozorňuje, že takéto správanie by sme nemali automaticky označovať za závislosť v tradičnom zmysle slova.
„Nie je to iba o dopamíne. Naše nutkavé zapájanie sa do digitálnych interakcií súvisí aj s preťažením pozornosti. Keď nás zaplavuje množstvo príspevkov, upozornení a sociálnych kontaktov, ktoré presahujú naše možnosti sústredenia, začíname automaticky reagovať na obsah, ktorý je nový, provokatívny, osobne relevantný alebo spoločensky významný.“
„Tieto reakcie riadia evolučne staršie časti mozgu a mechanizmy spojené s prežitím, ktoré nevyžadujú vedomé rozhodovanie. Usmievajúce sa tváre, sexuálny obsah, nebezpečné hrozby alebo zmienka o našom mene sú podnety, ktoré jednoducho nedokážeme ignorovať.“
Podstata problému je teda pomerne jednoduchá. Náš mozog je prirodzene nastavený na automatické reakcie na určité podnety a digitálne platformy sú navrhnuté tak, aby túto jeho vlastnosť využívali.
Neustále používanie digitálnych technológií pritom neovplyvňuje iba produktivitu. Mení aj naše psychické prežívanie a spôsob, akým fungujeme v spoločnosti.
Harley upozorňuje, že účinky technológií sa u jednotlivých ľudí líšia. Extrovertom môžu sociálne siete vyhovovať a dokážu ich prirodzene začleniť do svojho života. Introverti však môžu začať uprednostňovať digitálne prostredie, pretože skutočný svet a osobné kontakty vnímajú ako príliš stresujúce.
„Digitálne technológie zosilňujú naše psychologické sklony a nálady. Môžu byť prospešné, ale ak sa stanú útočiskom pred skutočným životom, môžu spôsobovať problémy. Spôsob, akým vnímame svet aj samých seba, výrazne ovplyvňuje naše správanie v online prostredí,“ hovorí.
V praxi sa to môže prejaviť na medziľudských vzťahoch, nálade aj sebavedomí. Nekonečné prezeranie sociálnych sietí podporuje nereálne porovnávanie s ostatnými, môže zvyšovať úzkosť a prehlbovať pocit odcudzenia od skutočného sveta. Paradoxne sa tak môžeme cítiť osamelo aj napriek tomu, že sme prostredníctvom technológií neustále s niekým v kontakte.
Prečítajte si tiež
Všímavosť ako spôsob, ako znovu naučiť mozog sústrediť sa
Hoci sa môže zdať, že sme sa stali otrokmi vlastných zariadení a nedokážeme odolať žiadnemu upozorneniu, čoraz viac ľudí sa začína od technológií vedome odpájať. Rastie presvedčenie, že ak si chceme život skutočne užívať, musíme opäť získať kontrolu nad zariadeniami, ktoré používame.
Čoraz populárnejšie je obmedzovanie času stráveného pred obrazovkami, používanie klasických budíkov namiesto telefónov či dokonca aplikácií, ktoré nám, trochu paradoxne, pomáhajú s digitálnym detoxom.
Jedným z výrazných cestovateľských trendov minulého roka sa stalo aj trávenie dovolenky bez neustáleho pripojenia na internet. Správa Hilton Trends Report 2025 ukázala, že 27 % ľudí plánujúcich cestovanie chcelo počas dovolenky obmedziť používanie sociálnych sietí.
Podobný trend zaznamenala aj luxusná platforma na prenájom ubytovania Plum Guide, podľa ktorej vzrástol počet vyhľadávaní pobytov s obmedzeným využívaním technológií o 17 %.
Prečítajte si tiež
Ako si zlepšiť sústredenie v každodennom živote?
Jedným z prekvapivo účinných nástrojov je všímavosť, známa aj pod anglickým pojmom mindfulness. Nejde iba o módny výraz, ale o prístup, ktorý pomáha obnovovať schopnosť mozgu dlhodobo udržať pozornosť.
„Všímavosť znamená, že znovu objavujeme hodnotu vedomého ovládania vlastnej pozornosti,“ vysvetľuje doktor Harley.
„Ľudia, ktorí trávia veľa času v digitálnom prostredí, majú často veľmi nízku toleranciu voči nude. Všímavosť nás učí venovať pozornosť aj chvíľam, keď sa zdanlivo nič nedeje. Učíme sa vnímať vlastné telo, dych a postupne trénujeme myseľ, aby sa dokázala lepšie sústrediť.“
Dôležité je začať postupne. Aj niekoľko minút denne venovaných vedomému dýchaniu alebo vnímaniu vlastného tela môže pomôcť zlepšiť koncentráciu a narušiť začarovaný kruh nutkavého používania digitálnych technológií.
Postupne môžeme tieto návyky využívať vo všetkých oblastiach života, od čítania a pracovných povinností až po komunikáciu a vzťahy s ostatnými ľuďmi.
Ekonomika pozornosti, v ktorej digitálne platformy súperia o každú sekundu nášho času, nikam nezmizne. Ak však pochopíme, ako technológie ovplyvňujú fungovanie mozgu, a začneme vedome pracovať so svojou pozornosťou, môžeme nad ňou opäť získať kontrolu. Harley zároveň zdôrazňuje, že cieľom nie je vykresľovať technológie ako nepriateľa.
„Digitálne platformy môžu byť veľmi užitočnými nástrojmi. Rozhodujúce je uvedomovať si, kam smeruje naša pozornosť, a vytvárať si návyky, ktoré podporujú dlhodobé sústredenie namiesto automatického a bezmyšlienkovitého prezerania obsahu,“ vysvetľuje.
Osvojením jednoduchých návykov, úpravou prostredia a pravidelným tréningom všímavosti môžeme postupne obnoviť schopnosť sústrediť sa. A možno tým získať aj niečo viac, napríklad väčší vnútorný pokoj, jasnejšie myslenie a schopnosť naplno prežívať prítomnosť vo svete, ktorý od nás neustále vyžaduje pozornosť.
Prečítajte si tiež
Osem spôsobov, ako znovu získať schopnosť sústrediť sa
Obnovenie schopnosti sústrediť sa neznamená, že musíme zo dňa na deň úplne prestať používať technológie. Oveľa dôležitejšie je osvojiť si jednoduché návyky podložené vedeckými poznatkami, ktoré pomáhajú mozgu znovu sa naučiť pracovať s pozornosťou. Doktor Harley odporúča týchto osem postupov:
- Vnímajte svoje telo: Pri používaní digitálnych zariadení si všímajte, kde v tele pociťujete napätie, a vedome sa pokúste tieto miesta uvoľniť. Pozornosť nesúvisí iba s mozgom, ale aj s tým, ako vnímame celé svoje telo.
- Sústreďte sa na dýchanie: Sledujte svoj dych a všímajte si, ako sa mení počas používania internetu či sociálnych sietí. Niekoľko hlbokých nádychov vám môže pomôcť upokojiť myseľ a znovu sa sústrediť.
- Robte vždy iba jednu vec: Prestaňte sa snažiť zvládnuť niekoľko činností súčasne. Venujte svoju plnú pozornosť vždy jednej úlohe a až po jej dokončení prejdite na ďalšiu.
- Naplánujte si prestávky od technológií: Odložte telefón počas jedla, cestovania alebo večerného oddychu. Doprajte mozgu pravidelné chvíle bez digitálnych podnetov.
- Upravte si prostredie: Obmedzte vizuálny neporiadok, vypnite zbytočné upozornenia a vytvorte si priestor, v ktorom sa dokážete nerušene sústrediť. Princíp, že na veci, ktoré nemáme na očiach, menej myslíme, funguje lepšie, ako by ste čakali.
- Pravidelne trénujte všímavosť: Každodenné cvičenia, hoci aj veľmi krátke, pomáhajú zlepšovať kontrolu nad pozornosťou a posilňujú psychickú odolnosť voči rozptyľovaniu.
- Naučte sa tolerovať nudu: Prijmite chvíle, počas ktorých sa nič mimoriadne nedeje. Keď stojíte v rade alebo čakáte na vlak, nesiahajte automaticky po telefóne. Dovoľte svojim myšlienkam voľne plynúť a doprajte mozgu priestor bez neustálej stimulácie.
- Starajte sa o zdravie mozgu: Dobrá fyzická kondícia podporuje aj mentálnu výkonnosť. Pravidelný pohyb, dostatok spánku a vyvážená strava pomáhajú zabezpečiť energiu, ktorú nervové bunky potrebujú na správne fungovanie.
