Viktória Chladoňová získala európsky bronz krátko po chorobe: Nevedela som, čo očakávať. Bolo to veľmi tesné
Fotogaléria (13) Viktória Chladoňová na Majstrovstvách Európy v cestnej cyklistike žien do 23 rokov, Ľubľana 2026. Foto: Soňa Niková /SZC
Viktória Chladoňová prichádzala na majstrovstvá Európy v Slovinsku so svetovým titulom z Montrealu, no aj s neistotou, ako sa jej pôjde po nedávnej chorobe.
Na krátkej, ale náročnej 88-kiloemtrovej trati napokon patrila medzi štyri najsilnejšie pretekárky a v záverečnom šprinte vybojovala bronz v kategórii do 23 rokov.
Po dojazde sa prihovorila aj slovenským fanúšikom a prezradila, že jej pocity na bicykli boli lepšie, ako mohla pred štartom očakávať.
„Chcela by som pozdraviť všetkých fanúšikov na Slovensko. Išlo sa mi veľmi dobre, hoci som sa len nedávno vyliečila z takej ľahkej nádchy a nevedela som, čo od tohto očakávať,“ povedala 19-ročná Slovenka.
Len týždeň po triumfe na majstrovstvách sveta tak pridala do zbierky ďalšiu medailu. Zároveň si polepšila oproti minuloročnému európskemu šampionátu, na ktorom obsadila štvrté miesto.
Jedenásta medaila zo svetových a európskych šampionátov

Chladoňová má vo veku 19 rokov už osem medailí z majstrovstiev sveta v štyroch disciplínach. Dve získala v časovke, tri v cestných pretekoch s hromadným štartom, dve v cyklokrose a jednu v horskej cyklistike, v ktorej sa v roku 2024 stala juniorskou majsterkou sveta.
Úspechy zbierala už medzi juniorkami a od roku 2025 ich pridáva aj v kategórii do 23 rokov.
Európsky bronz zo Slovinska je jej jedenástou medailou zo svetových a európskych šampionátov. Na majstrovstvách Európy totiž predtým získala aj juniorský bronz v cyklokrose v roku 2023 a v časovke v roku 2024.
Cesta k bronzu viedla cez štyri okruhy na 88,4-kilometrovej trati s prevýšením 1 616 metrov. Rozhodujúce bolo strmé stúpanie Možjanca s dĺžkou 2,1 kilometra a priemerným sklonom 10,1 percenta, kde pri poslednom výjazde zareagovala na nástup Nienke Vinke.
Holanďanka mala vpredu krajanku Megan Arens, ktorá jazdila so Švajčiarkou Marou Winter. Chladoňová sa spolu s Vinke dotiahla k vedúcej dvojici 14 kilometrov pred cieľom a vznikla skupina, ktorá napokon bojovala o medaily. Slovenka po pretekoch vyzdvihla spôsob, akým Holanďanky využili svoju početnú prevahu.
„Preteky sa vyvíjali veľmi dobre. Holanďanky mali veľmi dobrú taktiku, keď vyslali dopredu Megan Arens a v poslednom stúpaní nastúpila Nienke Vinke. Snažila som sa ju nasledovať a potom sme boli už iba štyri,“ opísala Chladoňová.
Ani po poslednom stúpaní však vedúca štvorica nemala medaily isté. Zo skupiny za ňou sa sformovalo šesť prenasledovateliek, ktoré postupne znižovali stratu. Tri kilometre pred cieľom ich od čela delilo menej ako desať sekúnd.
Spolupráca vpredu napriek tomu vydržala a do posledného kilometra vstupovali Chladoňová a jej súperky s náskokom jedenástich sekúnd. O titule rozhodoval šprint, ktorý rozbehla Mara Winter hneď po výjazde zo záverečnej zákruty. Švajčiarka si udržala prvé miesto pred Nienke Vinke a slovenskou reprezentantkou.
„Bolo to veľmi tesné, lebo skupinka za nami nás dorážala, ale som šťastná, že sa mi podarilo zašprintovať a získať tretie miesto. Veľmi som si preteky užila v dúhovom drese a dúfam, že sa vám na to dobre pozeralo a že sa vám to páčilo,“ dodala Chladoňová.
Úspešné vystúpenie slovenskej reprezentácie doplnili aj Sofia Ungerová a Nina Andacká. Obe finišovali v najlepšej dvadsiatke so stratou 1:42 minúty na víťazku, Ungerová na 14. a Andacká na 18. mieste.









