„Musíte sa riadiť inštinktom.“ Mathieu van der Poel po majstrovstvách sveta vyzdvihol pretekanie bez vysielačiek
Majstrovstvá sveta v cestnej cyklistike, Montreal 2026 - muži elite. Foto: UCI / SWpix
Majstrovstvá sveta sú jediným pretekmi v kalendári UCI, u ktorých je zakázané používanie vysielačiek.
Rozhodnutie, či zaútočiť, pridať sa k súperovi alebo si ešte počkať, musí na majstrovstvách sveta urobiť každý pretekár sám. Bez pokynov športového riaditeľa vo vysielačke majú väčšiu váhu vlastný odhad, čítanie situácie a ochota riskovať.
Práve takýto štýl pretekania vyhovuje Mathieu van der Poelovi, ktorý po pretekoch v Montreale opäť podporil jazdenie bez rádiovej komunikácie.
„To je na cyklistike to najkrajšie, aj keď sa preteká bez vysielačiek. Myslím si, že z toho vždy vznikajú veľmi pekné preteky. Už som to niekoľkokrát povedal, som fanúšikom takéhoto pretekania. Človek sa musí naozaj riadiť inštinktom a práve takto pretekám najradšej,“ povedal Holanďan.
Montrealský šampionát ponúkol presne tú neistotu, ktorú má rád. Útoky opakovane menili zloženie skupín a ani v závere nebolo jasné, kto získa dúhový dres.
Najlepšie sa v tejto situácii zorientoval Brandon McNulty. Američan sa vzdialil súperom 33 kilometrov pred cieľom, využil váhanie prenasledovateľov za sebou a vybudoval si náskok, ktorý mu napokon stačil na zisk titulu.
Van der Poel skončil tretí, keď ho v šprinte o striebro zdolal Austrálčan Michael Matthews. Druhý titul majstra sveta síce nezískal, no svojmu výkonu nemal veľa čo vyčítať.
„Samozrejme, radšej by som bol majstrom sveta, ale pretekal som tak, ako som chcel. Myslím si, že som podal mimoriadne silný výkon,“ zhodnotil pre NOS.
Prečítajte si tiež
„Chcel som preteky spraviť čo najťažšími“
Jeho plán na 273 kilometrov dlhé preteky nestál na jedinom útoku v závere. Do ofenzívy sa pustil už približne 90 kilometrov pred cieľom a opakovane sa snažil vytvoriť situáciu, ktorá by prinútila ostatných favoritov reagovať. Nechcel čakať v hlavnej skupine na chvíľu, keď na stúpaní zrýchlia najsilnejší súperi.
„Cítil som sa dobre a chcel som preteky spraviť čo najťažšími. Predovšetkým som však chcel byť vpredu, keď na tom stúpaní zaútočia najväčší favoriti, pretože som vedel, že to bude náročné,“ vysvetlil.
Takýto prístup mu umožňoval dostať sa do výhodnej pozície ešte pred nástupmi zozadu. Viackrát bol súčasťou nebezpečných skupín a podľa vlastného hodnotenia nemal ďaleko k tomu, aby mu táto taktika priniesla aj víťazstvo.
„V podstate som bol vpredu ešte pred všetkými útokmi, ktoré prichádzali zozadu, a približne takto som si to aj predstavoval. Myslím si, že nechýbalo veľa, aby to vyšlo, ale napokon sa to, žiaľ, nepodarilo.“
Van der Poel zároveň počítal s tým, že o úspechu môže rozhodnúť aj krátka neochota súperov spolupracovať.
„Nikdy neviete, ako to dopadne. Ak by za nami trochu zaváhali a dopriali nám o niečo väčší náskok, určite by sme mali šancu. Napokon nás dostihli, hoci nechýbalo veľa, aby to vyšlo. Potom som už musel zariskovať,“ dodal Van der Poel.
Snažil sa ešte aj v posledných kilometroch, keď napriek predchádzajúcim útokom našiel sily na ďalšie zrýchlenie. McNultyho však už nedokázal zastaviť a z Montrealu si odniesol bronz.
