Merckx, Induráin, Froome aj Pogačar. Toto je 10 najlepších jazdcov v histórii Tour de France
Zostaviť rebríček najväčších šampiónov Tour de France nie je jednoduché. Pre cyklistických fanúšikov však existuje len málo príjemnejších činností než debaty o najvýnimočnejších jazdcoch v histórii pretekov.
Zoraďovanie športových velikánov sa v žiadnej disciplíne nezaobíde bez nekonečných diskusií, sporov a dôrazne obhajovaných názorov.
Keď sa k tomu pridá takmer neporovnateľne bohatá história Tour de France, ktorej 113. ročník sa koná tento rok, náročnosť celej úlohy je ešte zreteľnejšia.
Práve v tom však spočíva zábava a tento rok môže byť podobný rebríček navyše mimoriadne aktuálny.
Prvýkrát po takmer desiatich rokoch sa totiž úradujúci víťaz pokúša vyrovnať rekord a získať piate celkové prvenstvo.
Je ním Tadej Pogačar, ktorého už dnes mnohí považujú za najlepšieho cyklistu všetkých čias.
Piatym titulom by sa 27-ročný Slovinec zaradil po bok Jacquesa Anquetila, Eddyho Merckxa, Bernarda Hinaulta a Miguela Induráina. Jedno je isté. Pogačar je na najlepšej ceste.
V tomto rebríčku sme sa zamerali na jazdcov bojujúcich o celkové poradie, teda na tých, ktorí sa uchádzali o vytúžený žltý dres a napokon ho aj získali.
Napriek posadnutosti modernej cyklistiky dátami zostáva hodnotenie najväčších osobností Tour do značnej miery vecou názoru. Toto je desať šampiónov, ktorými môžeme diskusiu začať.
10. Stephen Roche
Vyhrať Tour de France čo i len raz je obrovským úspechom. Tento zoznam však patrí najväčším šampiónom a všetci okrem jedného na nej zvíťazili viackrát.
Tou výnimkou je jazdec s mimoriadnym talentom, ktorého prvenstvo bolo súčasťou ešte výnimočnejšieho výkonu.
Stephen Roche prišiel na Tour de France 1987 po víťazstve na Giro d’Italia, ktoré získal napriek veľkej nevôli oficiálneho lídra svojho tímu Roberta Visentiniho, viacerých tímových kolegov aj talianskej verejnosti.
Jeho úspech na Tour si vyžadoval úplne iný druh hrdinstva. Navždy ho pripomína najmä výkon na La Plagne, ktorým zachránil svoje šance na celkové prvenstvo.
O šesť týždňov neskôr sa Roche stal majstrom sveta a zaradil sa po boku Eddyho Merckxa ako iba druhý držiteľ cyklistickej Trojkoruny.
Až do Pogačarovho úspechu v roku 2024 to boli jediní dvaja jazdci, ktorí v jednom roku vyhrali Giro, Tour aj majstrovstvá sveta.
9. Laurent Fignon
Spomedzi šampiónov Tour de France je Laurent Fignon, víťaz z rokov 1983 a 1984, jediným jazdcom, ktorý zostal fanúšikom v pamäti predovšetkým pre ročník, v ktorom prehral. Išlo o Tour 1989 a jeho súboj s Gregom LeMondom, čo je však voči nemu veľmi nespravodlivé.
Len povrchný pozorovateľ by mohol „Profesora“, parížskeho jazdca s okuliarmi a vlasmi stiahnutými do chvosta, považovať za porazeného. Svoju prvú Tour vyhral už ako 22-ročný nováčik, keď v zostave nahradil zraneného lídra a úradujúceho šampióna Bernarda Hinaulta.
O rok neskôr sa Hinault vrátil vo farbách tímu La Vie Claire, no Fignon ho zdolal o viac než desať minút. K presvedčivému celkovému prvenstvu pridal aj šesť vyhraných etáp.
Ani rok 1989, ktorý sa často označuje za jeho katastrofálnu sezónu, však taký v skutočnosti nebol. Vyhral Giro d’Italia, druhýkrát uspel na Miláno – San Remo a pridal prestížne časovkárske víťazstvá na Trofeo Baracchi, Grand Prix des Nations aj v Baden-Badene.
8. Miguel Induráin
Miguel Induráin patrí vďaka svojim úspechom medzi najväčších jazdcov histórie, napriek tomu sa na jeho éru spomína skôr s obdivom a sympatiami než s bezvýhradným nadšením.
Päť prvenstiev na Tour de France za sebou v rokoch 1991 až 1995 úplne postačuje na jeho zaradenie do tohto rebríčka.
V sezónach 1992 a 1993 navyše vyhral aj Giro d’Italia a dvakrát tak skompletizoval double Giro – Tour. Prečo sa teda na jeho éru spomína skôr s obdivom než s bezvýhradným nadšením?
Možno za to môže jeho drvivá prevaha v časovkách, pre ktorú jeho dominancia nevyvoláva také vášnivé spomienky. Až desať zo svojich dvanástich etapových úspechov na Tour získal v jazde proti chronometru.
„Big Mig“ však dokázal držať krok aj s najlepšími vrchármi, čo ukázal napríklad v pamätnom súboji s Gregom LeMondom na Luz Ardiden počas Tour 1990. Do širšieho povedomia sa pritom prvýkrát dostal ako mimoriadne cenný domestik víťaza ročníka 1988 Pedra Delgada.
7. Jonas Vingegaard
Na Tour de France nikdy neskončil horšie ako druhý, no miesto v tomto rebríčku mu zabezpečili predovšetkým celkové prvenstvá z rokov 2022 a 2023.
Nezabudnuteľné sú najmä jeho výkony, ktorými zdolal Tadeja Pogačara na Col du Granon a Hautacame v roku 2022, ako aj v časovke z Passy do Combloux a na Col de la Loze o rok neskôr.
Jeho posledné dve účasti poznamenal návrat po život ohrozujúcich zraneniach v roku 2024 a otras mozgu v roku 2025. Kým však bude na Tour štartovať, tretie Vingegaardovo celkové prvenstvo nemožno vylúčiť.
6. Chris Froome
Aj s odstupom času pôsobí predstava Chrisa Frooma ako štvornásobného víťaza Tour de France z rokov 2013, 2015, 2016 a 2017 trochu paradoxne.
Mimo bicykla bol zdvorilý, pokojný a nenápadný, no v sedle pôsobil nemotorne a akoby priťahoval pády či nehody. Obraz Frooma bežiaceho pešo na Mont Ventoux zostáva dodnes nezabudnuteľný.
Napriek tomu bol lídrom a kľúčovou súčasťou neúprosného víťazného stroja, ktorý sa vtedy volal Team Sky.
Často mu vyčítali jazdu podľa čísel, no zároveň bol inštinktívnym útočníkom, nebojácnym pretekárom a nekompromisným víťazom.
Všetky tieto vlastnosti predviedol pri výnimočnom zjazde z Col de Peyresourde, po ktorom v roku 2016 vyhral 8. etapu.
Profesionálna cyklistika býva nevyspytateľná, no s pomerne veľkou istotou možno povedať, že Tour už zrejme nezažije šampióna podobného Froomovi.
5. Jacques Anquetil
Len máloktorý jazdec by si pred štartom najväčších cyklistických pretekov sveta trúfol vyhlásiť, že chce nosiť žltý dres od prvého až do posledného dňa.
Jacques Anquetil však nebol obyčajným pretekárom. Ako prvý v histórii vyhral Tour de France päťkrát, a to v rokoch 1957, 1961, 1962, 1963 a 1964. V roku 1961 pritom jazdil v žltom drese od etapy 1b až po 21. etapu.
„Monsieur Chrono“ na seba upozornil už ako 19-ročný víťaz Grand Prix des Nations.
Spôsob, akým na Tour využíval časovky, sa stal vzorom pre ďalšie generácie. Anquetil vynikal nielen elegantným štýlom, ale aj mimoriadnou vyrovnanosťou výkonov.
Počas siedmich rokov nazbieral osem prvenstiev na pretekoch Grand Tour, keď päťkrát vyhral Tour de France, dvakrát Giro d’Italia a raz Vueltu a España.
4. Bernard Hinault
Doteraz posledné francúzske víťazstvo na Tour de France bolo zároveň piatym prvenstvom bojovného Bernarda Hinaulta, prezývaného „Le Blaireau“, teda Jazvec. Na pretekoch uspel v rokoch 1978, 1979, 1981, 1982 a 1985.
Hinault počas kariéry vyhral desať pretekov Grand Tour vrátane dvoch double Giro – Tour, päť Monumentov aj majstrovstvá sveta na trati, ktorá sa považuje za jednu z najťažších v histórii.
Svoju výnimočnosť ukázal pri mnohých príležitostiach, no nikde nepôsobil ako nekompromisný vládca pelotónu výraznejšie než práve na Tour.
Bol vynikajúcim časovkárom a drvivú väčšinu zo svojich 28 etapových víťazstiev získal v jazde proti chronometru. Dokázal však rozhodovať aj vo vysokých horách a dvakrát dokonca vyhral šprint na Champs-Élysées.
Hinault určoval tón jednej z najvýraznejších ér cyklistiky, hoci v roku 1984 nestačil na Laurenta Fignona a o dva roky neskôr na Grega LeMonda.
3. Greg LeMond
Trojnásobný šampión Greg LeMond, ktorý uspel v rokoch 1986, 1989 a 1990, by sa pravdepodobne zaradil do exkluzívneho klubu päťnásobných víťazov, nebyť nehody na poľovačke, ktorá ho pripravila o dve sezóny na vrchole kariéry.
Mal všetky predpoklady na to, aby sa stal veľkým jazdcom. Mimoriadne vysoké VO2 max tvorilo základ jeho fyzických schopností, nechýbala mu odolnosť potrebná na zvládnutie vzdorujúceho tímového kolegu a zároveň patril medzi priekopníkov technických inovácií.
Medzi prvými začal využívať karbónové rámy aj aerodynamické riešenia.
Dva zo svojich troch titulov získal v ročníkoch, ktoré sa považujú za jedny z najlepších v histórii Tour. Jeho súboj s neústupným spolulídrom Bernardom Hinaultom v roku 1986 priniesol viac zvratov než televízny seriál.
O tri roky neskôr zdolal Laurenta Fignona v záverečnej časovke v Paríži a celú Tour vyhral o osem sekúnd. Dodnes ide o najtesnejší rozdiel v histórii pretekov.
2. Tadej Pogačar
Keďže sme si už zvykli, že senzačné výkony sú pre Tadeja Pogačara takmer samozrejmosťou, stojí za to pripomenúť si jeho strhujúce prvé víťazstvo na Tour.
Pri svojom debute v roku 2020 šokoval celý svet aj krajana Primoža Rogliča, keď v časovke predposlednej etapy na La Planche des Belles Filles úplne deklasoval konkurenciu.
Neveriace výrazy Toma Dumoulina a Wouta van Aerta, ktorí v nemom úžase sledovali Slovincov čas na televíznych obrazovkách, vtedy zrejme vystihovali pocity väčšiny fanúšikov.
Dnes nás už neprekvapí takmer nič, čo Pogačar dokáže. Ďalšie tri prvenstvá na Tour v rokoch 2021, 2024 a 2025 sú pritom len časťou jeho príbehu.
Piaty titul sa teraz zdá takmer neodvratný a znamenal by, že sa vyrovná Anquetilovi, Hinaultovi, Induráinovi a Merckxovi. Úspechy na Monumentoch, titul majstra sveta aj Trojkoruna dokazujú, že podobne ako kedysi Merckxovi ani Pogačarovi samotná Tour nestačí.
Napriek tomu je na najvyššom stupni tohto pomyselného pódia ešte jeden jazdec…
1. Eddy Merckx
Päť titulov Eddyho Merckxa na Tour de France z rokov 1969, 1970, 1971, 1972 a 1974 predstavuje len jednu kapitolu jeho neporovnateľnej kariéry, počas ktorej nazbieral ohromujúcich 525 víťazstiev.
Keďže sa však sústreďujeme na Tour, kde vyhral 34 etáp, stačí pripomenúť niekoľko faktov. V roku 1969 Merckx získal celkové prvenstvo aj všetky ostatné klasifikácie.
V sezónach 1970, 1972 a 1974 skompletizoval double Giro – Tour a v roku 1975 smeroval k rekordnému šiestemu titulu, kým ho počas stúpania na Puy de Dôme neudrel divák. Nasledujúci deň na Pra-Loup odpadol, no preteky napriek tomu dokončil na druhom mieste.
Ako raz povedal Mathieu van der Poel, cyklistika je niekedy jednoduchá. Najlepší jazdec v histórii tohto športu patrí na prvé miesto aj medzi šampiónmi Tour de France.
