Prečo sa nepreteká na Paríž-Roubaix na gravelových bicykloch?
Mathieu van der Poel na Paríž-Roubaix 2025. Foto: A.S.O./Pauline Ballet
Cyklistické preteky Paríž-Roubaix definujú legendárne úseky na dlažobných kockách, kde jazdci prechádzajú po slávnych nespevnených cestách neuveriteľnou rýchlosťou okolo 50 km/h.
Prečo teda volia klasické cestné bicykle len s miernymi úpravami smerom ku komfortu, keď gravelové bicykle na papieri pôsobia ako ideálne riešenie? Odpoveďou je kompromis.
Prvých približne 100 kilometrov Paríž-Roubaix sa ide výhradne po asfalte, až potom prichádza prvý sektor na kockách. Z celkovej trate dlhej okolo 260 kilometrov tvoria „mačacie hlavy“ necelých 55 kilometrov na trase ročníka 2026.
Hoci by gravelový bicykel mohol byť výhodou na kockách, na zvyšku trate by bol pomalší ako cestný pretekársky bicykel. Strata na asfalte by tak výrazne prevážila potenciálnu výhodu na dlažbe.
Z celkového času pretekov, okolo päť a pol hodiny, strávia pretekári na dlažobných kockách okolo hodiny a desať minút.
Moderné aero bicykle majú aerodynamicky tvarované trubky, ale aj komponenty ako kokpit či kolesá. Oproti gravelovým bicyklom tak na hladkej ceste šetria cenné watty a zároveň energiu, ktoré sú potom potrebné na dlažobných kockách.
V roku 2024 tím Israel-Premier Tech skutočne nasadil na Paríž-Roubaix model Factor Ostro Gravel. Ide o gravelový pretekársky bicykel s aerodynamickými tvarmi rámu vychádzajúcimi z cestných modelov značky Factor. Väčšina jazdcov však zostáva pri aero cestných bicykloch.
V minulosti, keď mali všetky cestné bicykle ráfikové brzdy, niektorí jazdci siahali mimo klasickej cestnej kategórie a volili upravené cyklokrosové bicykle, ktoré z časti možno považovať za predchodcov dnešných gravelových modelov.
Prečítajte si tiež
Dnešné cestné bicykle však bežne pojmú plášte so šírkou aspoň 30 mm a aj aero model Cervélo S5, ktorý jazdí tím Visma-Lease a Bike, zvládne približne 34 mm. Šírka plášťov už teda nepredstavuje zásadné obmedzenie pri nastavení bicykla na kocky.
Bezdušové systémy a vložky do plášťov umožňujú jazdiť s nižším tlakom, ktorý lepšie tlmí nerovnosti a postupne nahradili galusky, ktoré sa používali v minulosti.
Na Roubaix zároveň nie je potrebná extrémna priechodnosť pre široké plášte, akú ponúkajú gravelové bicykle. Podmienky bývajú často suché a prašné a ak zaprší, blato je skôr riedke a odlietava, než aby sa lepilo a upchávalo komponenty.
V minulosti sa však na Paríž–Roubaix objavili aj gravelové prehadzovače či gravelové kolesá, takže tieto technológie si svoje miesto našli. Do budúcna je možné, že viac tímov využije tieto preteky aj na prezentáciu gravelových modelov svojich sponzorov.
Profesionálni jazdci sú však konzervatívni a experimentom sa skôr vyhýbajú. Stačí si spomenúť na rozruch pri zavádzaní kotúčových bŕzd. Preto sa držia toho, čo poznajú, aj keď to nie je vždy ideálne pre kocky.
