Novinky

Jeho kariéru sprevádzali časté súboje s Petrom Saganom. Elia Viviani ukončí kariéru ako majster sveta

Viviani končí kariéru po 16 rokoch v profesionálnom pelotóne. Celkovo dosiahol 90 víťazstiev v cestnej cyklistike a s kariérou sa rozlúčil ziskom dúhového dresu na dráhe.

Martin Sarvaš27. októbra 2025 14:12 Pridajte si Biker medzi obľúbené zdroje na Googli

Jeho kariéru sprevádzali časté súboje s Petrom Saganom. Elia Viviani ukončí kariéru ako majster sveta

Elia Viviani sa rozlúčil s profesionálnou cyklistikou spôsobom, ktorý sa podarí len málokomu.

Tridsaťšesťročný Talian zakončil šestnásť rokov trvajúcu kariéru titulom majstra sveta v eliminačných pretekoch na dráhovom šampionáte v čilskom Santiagu.

Vo finále porazil Novozélanďana Campbella Stewarta a potvrdil, že napriek koncu kariéry si dokázal udržať výkonnosť na svetovej úrovni.

Rozhodnutie o ukončení kariéry oznámil dva týždne pred šampionátom, pričom jeho posledné cestné preteky sa odohrali v rodnom regióne Veneto na Giro del Veneto vo Verone.

Rozlúčka v dúhovom drese však predstavuje vzácny moment, ktorý výrazne umocňuje jeho celkový príbeh cyklistu balansujúceho medzi cestnou a dráhovou špecializáciou.

Nervozita ako počas prvých pretekov

Hoci išlo o posledný štart kariéry, Viviani priznal, že jeho emócie boli podobné ako v začiatkoch: „Bol som neuveriteľne nervózny, akoby to boli moje prvé preteky,“ povedal.

„Po úvodných šliapnutiach som sa však cítil dobre a mohol som sa sústrediť už len na preteky.“

Po triumfe absolvoval symbolické ďakovné kolo a dodal: „Je to nádherný spôsob, ako ukončiť kariéru, s dúhovým dresom. Presne toto som chcel a musím poďakovať talianskej federácii. Dali mi ešte jednu šancu. A ďakujem aj fanúšikom. Čile zostane v mojom srdci veľmi dlho.“

Olympijské Rio ako vrchol kariéry

Aj keď získal tri tituly majstra sveta na dráhe a vyhral etapy na všetkých pretekoch Grand Tour, Viviani považuje za svoj osobný vrchol olympijské zlato v omniu v Riu 2016.

„Ak mám vybrať jeden moment, je to olympijská medaila v Riu. Dostať sa na túto úroveň je niečo neuveriteľné. To sa už nedalo zopakovať.“

Okrem zlata pridal bronz v omniu v Tokiu 2021 a striebro v madisone v Paríži 2024.

S Petrom Saganom sa stretol na pretekoch viac ako 300-krát

Na cyklistickej cestnej scéne patril do éry, ktorú formovali čistokrvní šprintéri ako Marcel Kittel, Arnaud Démare, Fernando Gaviria, Caleb Ewan i Peter Sagan.

Bol šprintér, ktorého špičková kadencia a dynamika pochádzala z dráhy, čo mu umožňovalo presadiť sa v technických koncovkách či v etapách s miernym prevýšením.

Práve s Petrom Saganom sa stretol Elia Viviani na pretekoch až 332-krát. V týchto súbojoch vyhral Viviani 16-krát, zatiaľ čo Sagan 25-krát.

Sagan častejšie dominoval v selektívnejších a profilovo náročnejších koncovkách, zatiaľ čo Viviani exceloval najmä v klasických rovinatých šprintoch s dokonale vybudovaným tímovým vlakom.

Ak by sme brali do úvahy iba štatistiku, kedy buď Sagan alebo Viviani vyhral a ten druhý skončil na druhom mieste, v týchto priamych súbojoch bol úspešnejší Viviani, ktorý z desiatich šprintov vyhral sedem a Sagan tri.

Vivianiho najvýraznejšie roky prišli počas pôsobenia v Quick-Stepe pod vedením Patricka Lefevera, kde v roku 2018 zvíťazil v bodovacej súťaži na Giro d’Italia a získal štyri etapové triumfy na talianskej Grand Tour.

Stal sa symbolom taktického šprintéra, ktorý dokáže zároveň čítať preteky ako dráhar.

Koniec kariéry ovplyvnila aj neistota tímového prostredia

Viviani svoj odchod zvažoval už dlhšie, ale definitívne rozhodnutie padlo po oznámení plánovanej fúzie tímov Lotto a Intermarché-Wanty, ktorá mala nastať od roku 2026.

„Chcel som byť ten, kto rozhodne, kedy skončím,“ uviedol.

„Viem, že som stále na dobrej úrovni, preto som chcel kariéru zakončiť na majstrovstvách sveta. Ale keď už človek nie je taký prirodzene konkurencieschopný ako kedysi, vie, že je čas odísť.“

Teší sa na oddych po 16 rokoch v pelotóne

Viviani začal jazdiť na bicykli už ako osemročný v regióne Veneto. Na profesionálnu scénu vstúpil v roku 2010 v tíme Liquigas-Doimo a skončil ako trojnásobný majster sveta, olympijský šampión, víťaz etáp na Grand Tour aj národný a európsky šampión.

Pôsobil v tímoch Sky, Cofidis, Quick-Step a Lotto, pričom kariéru uzatvára ako jazdec so 16 rokmi na elitnej úrovni a s reputáciou jedného z najspoľahlivejších šprintérov v ére kombinácie dráhovej a cestnej špecializácie.

Po poslednom štarte na dráhe vyhlásil: „Musím poďakovať všetkým v cyklistickom svete za to, čo mi dali. Teraz prichádza pekné obdobie, keď si po šestnástich rokoch na maxime môžem konečne trochu oddýchnuť.“

Ešte absolvuje šesťdňové dráhové preteky v Gente, ktoré majú rozlúčkový charakter, následne plánuje zostať pri cyklistike, pravdepodobne ako tréner alebo mentor v talianskej dráhovej reprezentácii.