1/2

REPORT: Jakľofski bicigeľ 2017 očami Radky

2/2

Často sa stáva, že maratóny majú svoje typické počasie. Napríklad na Hrabušiciach v Slovenskom raji nesmú chýbať kaluže a od hlavy až po päty zablatení bikeri. Na Stupavskom maratóne naopak teplomery praskajú a na ľadovú sprchu sa nikto nesťažuje. Pranostiky starých mám sa v takých prípadoch nejavia až také pomýlené. Siedmy ročník Jakľofskeho bicigľa našťastie verný minuloročnému počasiu nezostal, aspoň nie kým boli pretekári na trati.

Horúce slnko pritiahlo oproti minulému roku až trikrát viac pretekárov. Namiesto jednej 35km trate boli dve a to 46 kilometrová a 26 kilometrová. Dlhšia trať mala v cene štartovného aj krátku prehliadku po obci Jaklovce, po ktorej nasledoval ostrý štart. Prevýšenie, ktoré pretekárov čakalo bolo 1600m. Na krátkej trati bolo prevýšenie 900 metrov, čo je ale stále dvakrát väčšie ako na niektorých maratónoch pri rovnakej dĺžke trate.

STRMÝ ZAČIATOK, STRMŠÍ STRED, NAJSTRMŠÍ KONIEC

Ak chcete zažiť nekonečné kopce, vyberte sa do Veľkého Folkmaru a Kojšova. Tam nájdete také, ktoré vás potrápia nielen fyzicky, ale aj psychicky. Začiatok je prudko strmý, no čím ďalej šliapete, tým viac pribúdajú percentá. Až máte pocit, že ešte o niečo väčší sklon kopca by už popieral fyzikálne zákony. Každá zákruta sa javí ako vytúžený vrchol. Za ňou sa však zjaví výhľad na ďalších 400 metrov kopca, kde sa trápia ďalší pretekári. Niekde nájdete aj naoko milých, no vo vnútri pravdepodobne prudko zlomyseľných ľudí. Z pohodlia stoličky pri dome na Vás budú kričať: „Super, dievča! Už si skoro hore! Už iba 100 metrov!“ Potešíte sa, že zákruta pred vami bude konečne TÁ. Prejdete 500 metrov a pred vami, z ničoho nič tabuľka „1km“. Jediná útecha je, že o čo dlhší kopec, o to dlhší zjazd.

ODMENA

Rovnako bol maratón bohatý aj na perfektné zjazdy. Lúky, kde sa dalo rozkrútiť pedále naplno a užívať si vzduch narážajúci do tváre, lesné cestičky, ktoré si vyžadovali plnú sústredenosť a správny výber stopy, no zo všetkého najlepšie boli singletracky. A nebolo ich málo. Usporiadatelia nezabudli na dobre vyznačenej trati dať na najnebezpečnejšie miesta smrtku, ktorá odporúčala zvýšiť opatrnosť. Práve pri zjazdoch mali pretekári možnosť dobehnúť to, čo stratili hore kopcom.

V CIELI

Zatiaľ čo štart bol vedľa reštaurácie Pytliakova krčma v strede Jakloviec, do cieľa sa prichádzalo na futbalové ihrisko. Tam netrpezlivo čakali príbuzní bikerov. Trochu to pripomínalo dojazd do cieľa na Svätojurskom maratóne, keď na celej hracej ploche ihriska boli roztrúsení zničení bikeri. Ako vojaci po ťažkom boji, čo istým spôsobom aj odpovedalo realite. Organizátori zabezpečili na ihrisku okrem občerstvovačky aj sprchy. Opäť ma pobavila negramotnosť niektorých bikerov. Koniec koncov, na to, aby bol človek dobrý na bicykli nemusí nutne vedieť rozoznať nápisy „sprchy ženy“ a „sprchy muži“.

Po umytí seba a biku sa všetci pomaly presunuli do Pytliakovej krčmy, kde ich čakalo jedlo a pitie. Na výber bol guľáš alebo cestoviny a na pitie kofola alebo pivo. Až dovtedy bolo vonku krásne. Zrazu sa však spustil dážď, čo mierne narušilo vyhlasovanie výsledkov. Bedňu museli dať pod veľký, no trochu nízky slnečník, preto si môžete všimnúť, že na fotkách všetci oceňovaní čupia. Nakoniec sa ale vyčasilo a tombolové ceny ostali suché. Jakľofski bicigeľ sa posunul opäť o veľký krok ďalej a ja sa už teším na ďalší ročník.