Skákal na lyžiach, po pádoch a zraneniach začal bicyklovať. Primož Roglič vyhral Vueltu už po štvrtýkrát
„Som ako víno, čím som starší, tým som lepší,“ povedal Primož Roglič na Vuelte v roku 2020, kedy oslavoval druhé víťazstvo celkového hodnotenia a o štyri roky neskôr si odnáša už štvrtý červený dres, takže jeho vyjadrenie zjavne platí aj naďalej.
34-ročný Primož Roglič prestúpil po dlhých rokoch vo Visme do tímu Red Bull-Bora-Hansgrohe práve preto, aby bol lídrom na pretekoch Grand Tour.
Tour de France mu síce nevyšla tak, ako si predstavoval, keďže v polovici pretekov pre zranenia po pádoch odstúpil, avšak na španielskej Vuelte ukázal, že stále patrí medzi svetovú špičku – vyhral tri etapy aj celkovú klasifikáciu.
Primož Roglič však nie je pôvodne cyklistom a svoju kariéru začal v ôsmich rokoch ako skokan na lyžiach, čomu sa venoval až 11 rokov. Bolo to celkom jednoduché rozhodnutie, keďže skoky na lyžiach sú v Slovinsku jedným z najpopulárnejších športov.
Juniorský majster sveta v skokoch na lyžiach
Keď sa ako 16-ročný dostal do slovinskej skokanskej reprezentácie roku 2006, podarilo sa mu získať bronzovú medailu. O rok neskôr sa dokonca stal juniorským majstrom sveta v skokoch na lyžiach.
V tom istom roku (2007) však utrpel aj najhorší pád na domácom mostíku v Slovinsku, na vrchu Planica. Po páde ho v bezvedomí previezli do nemocnice a zázrakom nemal nič zlomené, utrpel iba početné silné pomliaždeniny.
Rogličov osobný rekord v skoku na lyžiach je 183 metrov a podaril sa mu skočiť v poslednom roku jeho skokanskej kariéry (2011) v nemeckom Oberstdorfe.
Po zraneniach z pádu roku 2007 sa síce dostal a pokračoval v skákaní na lyžiach a na svetovom pohári dosahoval priemerné výsledky a keď mal 21 rokov si uvedomil, že nebude dosahovať úroveň tých najlepších.
Prvý bicykel
Viacero pádov a zranení napokon zásadne zmenili Rogličovo smerovanie v športe. Svoj prvý bicykel si kúpil ako 22-ročný a v tej dobe sa ešte len rozhodoval, či bude pretekať v duatlonoch či triatlonoch. Napokon však zostal iba pri samotnej cyklistike.
Už v roku 2013 sa dostal do profesionálneho tímu Adria Mobil, kde dostával aj plat. Po troch úspešných rokoch vrátane víťazstva pretekov Okolo Slovinska v roku 2015, podpísal Roglič kontrakt s tímom LottoNL-Jumbo, dnes už Visma-Lease a Bike, kde bol do minulého roka a od sezóny 2024 jazdí za Red Bull-Bora-Hansgrohe, v ktorom má podpísanú zmluvu do roku 2025.
“Vždy bol iný. Dokonca už ako malý chlapec. Nemal strach – nikdy,“ povedal o Rogličovi jeho tréner v skokoch na lyžiach. „Pád v roku 2007 ho veľmi poznačil. Aj keď sa zo zranení dostal, tri roky tvrdo trénoval, nedokázal to ukázať pri skokoch na lyžiach.“
Prvé úspechy na ceste
Primož Roglič zaznamenal prvý veľký úspech v roku 2017, kedy vyhral etapu na Tour de France. Svoje prvé víťazstvo na Grand Tour však zaznamenal ešte v roku 2016, keď vyhral časovku jednotlivcov na Giro d’Italia.
Viacero úspechov nasledovalo aj ďalší rok, keď vyhral preteky Okolo Baskicka, Okolo Romandie, Okolo Slovinska a 19. etapu na Tour de France. Postupne sa tak meno Roglič stávalo čoraz známejšie aj medzi svetovou elitou.
V roku 2019 vyhral po prvýkrát celkové hodnotenie na pretekoch kategórie Grand Tour – Vuelta a España a zároveň vyhral aj bodovaciu súťaž. Zaznamenal aj dve etapové výhry na Giro d’Italia 2019, na ktorej skončil v celkovom hodnotení na treťom mieste.
Prekliata Tour de France
Na Tour de France v roku 2020 bol výraz v tvári Primoža Rogliča zostával chladný aj v tých najťažších stúpaniach, kedy už väčšina pretekárov buď zaostala alebo ledva stíhal s otvorenými ústami a pokrivenými tvárami od bolesti.
Rogličova tvár sa pokrivila skutočne iba v tých najväčších stojkách alebo v prípadoch, že nechcel nechať uniknúť súperov. Väčšinou však šliapal posadený, aj keď mnohí už tlačili do pedálov v stoji.
Rogličov tím si však vedľa seba celý čas nechal Tadeja Pogačara, čo bola taktická chyba, na ktorú doplatil v poslednej etape. Roglič mal hrozný deň, Pogačar mal najlepší deň v živote. Tieto dve okolnosti sa spojili a Primož Roglič prišiel o vysnívaný triumf na Tour de France.
Slovinský cyklista bol veľmi smutný, že nevyhral Tour de France, avšak rýchlo sa otriasol a pokračoval v sezóne. Na majstrovstvách sveta skončil šiesty a podarilo sa mu vyhrať monument Liège-Bastogne-Liège.
Na prelome októbra a novembra sa uskutočnili posledné preteky sezóny, Vuelta a España, kam išiel Roglič obhajovať víťazstvo z predošlého roku. Rogličovi sa však podarilo nielen vyhrať celkové hodnotenie, ale zvíťazil v štyroch etapách a trikrát bol druhý.
Na Gire predviedol srdce bojovníka
V roku 2023 absolvoval Roglič v úvode sezóny málo dní na pretekoch, pretože sa musel zotavovať po operácii ramena a chcel sa poriadne pripraviť na Giro.
Roglič tak nešiel na Tour de France, avšak v máji ho poslali na Giro d’Italia. Slovinec si po prvýkrát obliekol ružový dres lídra Giro d’Italia až v záverečnej etape, po dramatickom víťazstve horskej časovky v 20. etape, kedy sa mu podarilo poraziť dovtedy vedúceho Thomasa o 40 sekúnd.
Vtedy 37-ročný Geraint Thomas mal oblečený ružový dres lídra pretekov až osem dní a bol veľmi blízko k tomu, aby sa stal najstarším víťazom Giro d’Italia, no po neuveriteľnom výkone Rogliča v časovke sa musel uspokojiť s druhým miestom, zatiaľ čo slovinský cyklista sa tešil z ďalšieho víťazstva pretekov Grand Tour.
V auguste poslal tím Visma na Vueltu silných jazdcov a okrem Primoža Rogliča bol hlavným lídrom aj Jonas Vingegaard. Situácia sa však vyvinula úplne inak, keď Sepp Kuss vyhral z úniku šiestu etapu a vytvoril si výrazný náskok pred súpermi celkového hodnotenia, a napokon sa tešil z víťazstva práve americký domestik, zatiaľ čo Roglič sa musel uspokojiť s tretím miestom.
Taktický prepadák dobiehal Red Bull dva týždne
Po sezóne 2023 Roglič skončil vo Visme podpísal zmluvu s tímom Red Bull-Bora-Hansgrohe, aby bol v stopercentnej roli lídra na Tour de France.
Z Tour však musel po pádoch a zraneniach v polovici pretekov odstúpiť, aj keď je viac než pravdepodobné, že na výkon Tadeja Pogačara by aj tak nestačil.
Cieľ na zvyšok sezóny bol teda jasný – získať štvrtý titul na Vuelte.
Roglič išiel na Vueltu ako jeden z najväčších favoritov, avšak už v prvom týždni sa situácia skomplikovala, keď Ben O’Connor (Decathlon AG2R La Mondiale) vyhral šiestu etapu po obdivuhodnom 27,5-kilometrovom sóle z úniku a dostal sa aj do vedenia celkovej klasifikácie.
Tím Red Bull-Bora-Hansgrohe spravil takticky obrovskú chybu, ktorú museli dobiehať celý zvyšok pretekov. Keďže ich jazdec, Primož Roglič, mal oblečný červený dres, bolo ich zodpovednosťou držať rozumný odstup od úniku.
Už pred etapou sa síce zástupcovia tímu aj Roglič vyjadrili, že radi červený dres prenechajú niekomu inému, ale určite nikto z nich nečakal, že sa stane to, čo sa stalo.
Chceli sa zbaviť zodpovednosti tímu s červeným dresom
Športový riaditeľ Red Bull-Bora-Hansgrohe Patxi Vila priznal, že hoci plánovali udržať Bena O’Connora pod kontrolou pomocou Rogličovho tímového kolegu Floriana Lipowitza, ktorý bol tiež v úniku, „veci sa vymkli spod kontroly“.
Florian Lipowitz má ešte len 23 rokov, tohtoročné Giro nedokončil a nemá dostatok skúseností z pretekov Grand Tour, takže je skutočne zvláštne, že športoví riaditelia Red Bullu naňho „zvalili“ takúto veľkú zodpovednosť.
Lipowitzovou úlohou bolo zostať nalepený na kolese Bena O’Connora, avšak jeho tempo nedokázal udržať. V tom momente mali jazdci tímu Red Bull-Bora-Hansgrohe začať ťahať pelotón.
Do cieľa bolo ešte viac ako 60 km a ich náskok bol menej ako štyri a pol minúty. Napriek tomu prišiel Ben O’Connor do cieľa s šesť a pol minútovým náskokom, pričom svoj náskok zvyšoval, aj keď bol na čele osamote záverečných 27,5 km.
Je vlastne až tragikomické, že pelotón nedokázal nielenže znížiť, ale ani udržať náskok osamoteného Bena O’Connora.
Tím Red Bull sa chcel zbaviť zodpovednosti ako tímu celkového lídra pretekov. Namiesto toho spôsobili pre Rogliča malú katastrofu, ktorú museli dobiehať až do konca Vuelty.
Situácia sa tak skomplikovala nielen tímom, ktoré mali za cieľ červený dres, ale aj pódiové umiestnenie. Aj keby niekto O’Connora vo vedení predbehol, pravdepodobnosť, že skončí na druhom alebo treťom mieste je veľmi vysoká.
Kráľom Vuelty po štvrtýkrát
Ben O’Connor mal po svojom víťazstve takmer 5-minútový náskok pred Primožom Rogličom a dobiehať takúto stratu nebolo vôbec jednoduché.
Taktika bola zjavná – postupne znižovať stratu na O’Connora, ktorý je síce silný vrchár, avšak nie vždy dokáže reagovať na intenzívnejšie zrýchlenia a útoky súperov.
Aj keď to vôbec nebolo jednoduché a Roglič a spol. mohli mať omnoho pokojnejšiu Vueltu, postupne sa im darilo zmenšovať stratu za Austrálčanom a po dominantnom víťazstve v 19. etape sa Slovincovi podarilo po trinástich dňoch vyzliecť Bena O’Connora z červeného dresu.
Dva dni pred koncom Vuelty Roglič zúžitkoval skvelú prácu tímových kolegov Daniho Martineza a Aleksandra Vlasova, ktorí v stúpaní Alto de Moncalvillo zrýchlili z vedúcej skupiny 6 km pred cieľom a Rogliča „odtiahli“ od zvyšku favoritov. O kilometer neskôr zostal Slovinec osamote, no držal si vysoké tempo a až do cieľa postupne zvyšoval svoj náskok pred prenasledovateľmi, a na vrchole oslávil svoje pätnáste etapové víťazstvo na Vuelte.
Roglič tak nabral dvojminútový náskok pred druhým O’Connorom a v kráľovskej etape síce nevyhral, ale bez problémov si postrážil svoj náskok pred súpermi z GC.
V záverečnej časovke v Madride si ešte navýšil vedenie v celkovej klasifikácii, ktorú napokon vyhral s náskokom 2:36 min pred Benom O’Connorom a tretie miesto v GC obsadil Enric Mas so stratou 3:13 min na Slovinca.
Vueltu dokončil aj napriek črevnej viróze
Primož Roglič síce v Madride oslávil zisk štvrtého červeného dresu, ale oslavovať musel bez troch tímových kolegov. Kráľovskú dvadsiatu etapu totiž nedokončili Patrick Gamper, Dani Martínez ani Nico Denz, pretože v tíme sa rozšírila črevná viróza.
Ako neskôr priznal aj Roglič, ani on sa viróze nevyhol: „Myslím, že dnes som bol na záchode už asi 20-krát,“ povedal po prebratí svojho štvrtého titulu.
„Ale už sme boli príliš blízko ku koncu, takže som to jednoducho musel dokončiť. Je to tak, ako to je, ale nechcem o tom veľmi hovoriť. Teraz je čas užiť si víťazstvo.“
Aj mladý Nemec Florian Lipowitz, ktorý hral kľúčovú úlohu v boji o červený dres v záverečných stúpaniach, povedal, že ho v záverečnej časovke trápili zdravotné problémy: „Mal som včera v noci žalúdočné problémy a nemohol som spať, takže som bol dnes unavený. Mal som to isté, ako moji kolegovia a dnes ráno som bol super unavený.“
„Je normálne, že máte vzostupy a pády. Sme ľudské bytosti,“ povedal Roglič, keď sa v nedeľu večer nad Madridom zotmelo. „Najdôležitejšie je, aby ste sa vždy sústredili na úlohu, ktorú máte – to je jediná vec, ktorú môžete ovládať.“
