Mladá, iba 17-ročná slovenská zjazdárka Vanesa Petrovská je prvá slovenská cyklistka v histórii, ktorá sa dostala do profesionálneho zjazdového tímu. S UR Team podpísala zmluvu na tri roky a tento rok s ním absolvovala prvú sezónu. Zúčastnila sa siedmich pretekov Svetového pohára v zjazde a dvoch pretekov európskeho pohára. Zaznamenala viacero úspechov, ale nevyhla sa ani pádom.

Bohužiaľ, na pretekoch v Kanade nepríjemne spadla, zlomila si nohu a sezóna sa jej tak predčasne skončila. Opýtali sme sa, aký je život v profesionálnom tíme, čo sa za tento rok naučila, ako zvláda stres, ako dokáže popri cestovaní študovať a ona nám porozprávala aj o tom, ako ju na letisku najprv okradli a potom zostala zaseknutá v Kanade so zlomenou nohou.

Najprv sa vráťme na koniec minulého roka. Ako si sa vlastne dostala do profesionálneho tímu?

Boli sme na Crankworx v Innsbrucku. Podarilo sa mi tam zajazdiť dobrý výsledok (5. miesto v ženskej elite) a manažér tímu UR mi hneď na druhý deň napísal, či by som za nich nechcela jazdiť. Sledovali ma už dlhšie, ale ten Crankworx bol taký zlomový.

Aký to bol pocit, že ťa chcú do profi tímu?

Vždy som sa chcela dostať do profesionálneho tímu a ďalšiu sezónu som aj tak mala v pláne pretekať vo svetovom pohári. Ale toto som vôbec nečakala a bola som naozaj veľmi šťastná.

Mala si ponuky aj z iných tímov?

Áno, ozvalo sa mi viacero tímov, takže som si mohla vyberať, ale nakoniec som si zvolila práve UR tím, ktorý sa mi ozval prvý. Mala som ponuku jazdiť za Commencal, RockShox Trek a aj Pinkbike Racing.

Ako prebiehala zimná príprava?

Mali sme zopár sústredení, bola som trénovať ešte aj so svojím starým tímom a popritom som celú zimu naháňala kondičku s Mišom Kolářom. Párkrát sme boli v Taliansku a vo Francúzsku, lebo to sú asi najdostupnejšie lokality na zjazdový tréning. S novým tímom som začala trénovať až začiatkom sezóny 2022, lebo nám to komplikoval covid. Mali sme mať sústredenie na Novom Zélande, ale kvôli nemu sa tam vôbec nedalo dostať a karanténa tam stála tritisíc dolárov na osobu.

Si spokojná s podmienkami a kolektívom v tíme?

Som veľmi spokojná a asi som si ani lepšie nemohla vybrať. Mám tam Tracey Hannah, ktorá mi veľmi, veľmi pomáha, má veľa skúseností a snaží sa ich posúvať mne. Tiež majiteľ tímu, ktorý pretekal vo sveťákoch, je super a aj ďalší spolujazdci v tíme. Veľa som sa od všetkých naučila a ako kolektív vychádzame skvelo. Je to vlastne úplne nový tím, lebo doteraz tam dlhé roky jazdili takí skalní pretekári a teraz sa to všetko pomenilo. Manažér sa trochu bál, či to bude fungovať, keď tam takto náhodne nahádže nových ľudí, ale veľmi sme si sadli. Na pretekoch sú všetci veľmi profesionálni, ale zároveň sa po tréningoch alebo po pretekoch vieme spolu dobre zabaviť.

Je celkom šťastie, že máš v tíme človeka ako je Tracey Hannah, ktorá bola až 63-krát na pódiu pretekov Svetového pohára v zjazde, a z toho 15-krát vyhrala. Ako s ňou vychádzaš a ako ti pomáha?

Od Tracey som sa toho tento rok naozaj veľa naučila. Pomáhala mi s prípravou pred pretekmi, vytvoriť si nejakú rutinu, pri tréningu pred jazdou, často so mnou chodí aj na štart a tam mi hovorí, čo mám robiť, čo mám jesť. Bez nej by som to asi v tíme medzi samými chalanmi nezvládala. Máme niekedy také vojny baby vs chalani a podpichujeme sa, takže som rada, že ju tam mám.

S Tracey mávam skoro vždy spoločnú izbu, stále spolu kecáme a sme už celkom dobré kamošky. Občas ide aj na trať, pozerá nám stopy a keď spolu jazdievame, tak ide za mnou a hovorí mi, čo by som mohla zlepšiť. Bohužiaľ, veľa sme spolu nenajazdili, pretože bola dlho zranená a keď tento rok znova začala, tak spadla a mala veľmi silný otras mozgu. Ale vo všetkom ostatnom mi pomáha. A dokonca nám navyše aj varí, chystá jedlo a pomáha v depe. Jednoducho, ona robí hocičo, čo potrebujeme.

Ako vyzerá tvoj deň vo finále svetového pohára?

Budík mi zazvoní veľmi skoro, väčšinou o šiestej. A keďže nie som veľmi ranný človek, tak to je celkom nepríjemné. Už od rána cítim stres z pretekov a mám aj problém sa naraňajkovať. Dávam si vždy jogurt s vločkami a ovocím, to musím mať vždy v deň pretekov, nejako to do seba natlačím, aj keď niekedy s nechuťou.