Text: Jakub Linda

Ja som si túto otázku kládol. Zhruba od pätnástich som pretekal, najskôr v zjazde a neskoršie v endure. V posledných rokoch však moja motivácia dosahovať čoraz lepšie výsledky klesala.

Na biku som sa chcel viac baviť, kašľal som už na hodiny v posilňovni, na ťažké minúty trávené intervalovým tréningom. Tým, že sa vytrácala moja motivácia posúvať sa, klesal aj záujem o pretekanie. Už nebolo nijako zvláštne vynechať preteky.

Postupom času som si uvedomil, koľko jazdcov z môjho okolia nabehlo na tento scenár, teda scenár postupného odklonu od bikovania. Mňa však bike stále bavil. Vedel som, že si opäť musím nájsť cestu k pretekom. Možno však netlačiť na výsledky. Trénovať, ale nemať očakávania. Snažiť sa predbehnúť samého seba. Chcelo to nový impulz.

Pravdepodobne zhoda náhod spôsobila, že sme sa v správnom čase a na správnom mieste začali stretávať ako partia bikerov na lokálnych trailoch. Bavilo nás hecovať sa, či už po stránke kondície, alebo jazdeckej techniky. Bola to sranda, mať okolo seba super ľudí. A vtedy mi napadlo, že môžem založiť tím.

Vedel som, že je to tá správna cesta

Od momentu, keď vo mne skrsla táto myšlienka, som vedel, že je to tá správna cesta k tomu, aby som sa udržal pri pretekoch a nemusel tak tlačiť na výsledky. Skrátka, robiť popri jazdení niečo, čo ma k nemu zase vráti. Teda manažovať tím. Aj chalanom sa táto myšlienka pozdávala. Tak som si zadefinoval kritériá pre vznik tímu.

Základ je mať jazdcov; tých som mal. Po druhé, potrebujete biky a vybavenie; to sme mali. Potom potrebujete tím oficiálne zaregistrovať na zväze a zdalo by sa, že hotovo. Ale tím potrebuje sponzorov (nepotrebujete, ale chcete). A tu je problém. Kto bude podporovať tím z dedinky? My predsa nie sme profíci!

No a práve tu sa začína honba za partnermi tímu, ktorí vytvárajú akúsi prestíž, práve tu sa človek snaží vyrovnať sa profíkom. Môžete sľubovať čokoľvek, ale verte, že na slová vám nik neskočí.

Oslovovanie veľkých, malých, slovenských či českých značiek dopadlo v desiatich prípadoch z desiatich odmietnutím. Našlo sa však niekoľko firiem, ktoré to s nami chceli skúsiť a verili nám, za čo sme im neskutočne vďační.

Neboli to však naozajstné sponzorské partnerstvá. Nič viac sme ale ani nemohli chcieť. Sponzorstvo je obchod a ak partner z jeho investície nič nazad nedostane, nie je to dobrá investícia.

Rok 2022 už so silnou podporou

Sezóna 2021 bola naša prvá. Mali sme svoj dres, bolo nás jasne vidieť, jazdili sme všetko, čo sa v rámci endura dalo na Slovensku odjazdiť. Podarilo sa nám niekoľko pódiových umiestnení. A tak sme do roku 2022 vstupovali stále ešte ako malý lokálny tím. Nedali sme sa však odradiť a stále sme hľadali nášho sponzora.

Opätovne sme narážali na nepochopenie a takmer každý nás odmietol. Nastal však zlom. Na v poradí 43. mail sme dostali kladnú odpoveď. Po sérii hovorov a stretnutí došlo k dohode.

V ruke držím pero a podpisujem zmluvu. Zmluvu, z ktorej vyplýva, že budeme mať v tejto sezóne silnú podporu. A tak rok 2022 sa ponesie v názve WELDTITE CYKLO TURIEC. Slovenský distribútor značiek WELDTITE /GB/ a AMPLIFI /D/ made4bike, s. r. o.,  sa bude starať o naše materiálne zázemie, a tak nám bude v roku 2022 kryť chrbát ozajstný sponzor.

Niekto v nás verí a je ochotný ísť do toho s nami. A tu je ten impulz, čo sme chceli. Dostali sme novú dávku motivácie. Tej motivácie, ktorá nás tlačí dať si o jednu jazdu viac. Stráviť viac času robením toho, čo nás baví, aj keď to niekedy bolí.

Odkazom pre každého je, že všetko sa dá, len sa netreba vzdať, aj keď vás 42-krát odmietnu. Každý jeden z nás sa môže priblížiť k životu profíka, teda aspoň čiastočne.

Ako náš príbeh dopadne? Sledujte nás na sociálnych sieťach… 

• Instagram: @weldtite_cyklo_turiec
• Facebook: facebook.com/WeldtiteCykloTuriec
• Web: www.weldtitecykloturiec.sk