Slovensko zažíva vďaka výsledkom Petra Sagana cyklistický boom, v sobotu mnohí sledovali jeho úsilie na olympijskej trati v Londýne. V pretekoch s hromadným štartom patril Sagan k favoritom.

Keďže bol jediným zástupcom SR v štartovom poli, rozhodol sa pre jednoznačnú taktiku. Sústredil sa na Britov a Nemcov a čakal, čo urobia oni. Svoje úlohy však napokon favorizované krajiny nedotiahli do úspešného konca.

Dvadsaťdvaročného Žilinčana klasifikovali v cieli na 34. mieste s mankom 40 sekúnd na víťazného Kazacha Alexandra Vinokurova. Saganovi sa napriek výsledku, ktorý zaostal za očakávaniami, išlo dobre, jeho výkon bol stopercentný.

„Na olympijských hrách sú to zvláštne preteky, keďže tímy nemajú taký počet pretekárov ako obvykle a nemôžu dostatočne ťahať. Myslel som si, že skupina vpredu neudrží svoje tempo a všetko sa zíde späť v hlavnom peletóne. Videl som síce, že súperi nastupovali, ale do cieľa bolo vtedy poriadne ďaleko. Napokon moja stávka na Britov nevyšla. Keď som videl, ako od štartu ťahajú, tak som im veľmi veril. Ani som sa nepokúšal ísť do úniku, stavil som všetko na jednu kartu a záverečný šprint. Dnes sa to asi inak ani nedalo, nemohol som plytvať silami všetkými smermi. Žiaľ, nevyšlo to,“ povedal po pretekoch Peter Sagan.

O osude sobotňajších pretekov sa rozhodovalo 100 km pred cieľom. Postupne odchádzali z pelotónu viacerí jazdci, napokon sa vyformovala vpredu 30-členná skupina so zástupcami silných krajín a známymi menami. Taliani, Belgičania, Holanďania či Francúzi stratili záujem ťahať pelotón a Briti s Nemcami nedokázali už manko, ktoré sa ustálilo na minúte, zlikvidovať.

„Z pelotónu odišla silná a početná skupina. Nemci i Angličania mali napokon málo jazdcov, aby to dokázali doraziť. Zavesil som sa na Cavendisha, nebolo to zlé rozhodnutie, ale Briti boli napokon vzadu a chýbali vpredu. Cítil som sa dnes dobre, škoda len, že som sa nedostal do úniku. Posledných 20 km, keď mali súperi náskok 50 sekúnd, som už vedel, že sa naše snaženie nepodarí. Sú to preteky, nedá sa byť v nich všade. Nemyslím si, že by to Briti pretaktizovali. Preteky mali 250 km a vo štvorici ťahať pre Cavendisha to nezvládli. Inak by preteky vyzerali, ak by odišlo deväť – desať ľudí,“ uviedol cyklista tímu Liquigas-Cannondale.

Dvadsaťdvaročný Sagan bol po pretekoch sklamaný, na tvári sa mu dal vyčítať aj hnev. V slovenskom drese bol však osamotený, kolega v tíme mu chýbal. Ak by boli podľa neho v pelotóne viacerí slovenskí cyklisti, preteky sa mohli vyvíjať inak. „Niekto z mojich krajanov by mohol odísť. Ja by som sa nevybíjal, veď by sme mali Slováka vpredu. Potom by som bol pokojnejší. Nedá sa však byť všade,“ poznamenal víťaz prestížnej bodovacej súťaže na tohtoročnej Tour de France.

V sobotu ho popri trati povzbudzovali desiatky, možno stovky Slovákov. V Londýne pri dojazde do cieľa nechýbali ani jeho rodičia.

Podporu od fanúšikov cyklista vnímal. Z olympijských hier si do budúcnosti zoberie poučenie. „Bola to moja prvá olympiáda. Sú to zvláštne preteky, ide sa jeden deň, tímy majú málo jazdcov a je to tak trochu aj o náhode. Ak by sa preteky opakovali, asi by som spravil opäť to isté. Po vojne je však každý generálom. Ak by som mal urobiť niečo inak, išiel by som do úniku. Vyhrať olympiádu je veľká vec, ale pre cyklistov je Tour de France viac. Je to tu skôr o strese a náhode,“ dodal Peter Sagan.