1/4

Jakub Lochman bloguje o svojom živote v San Diegu

2/4

3/4

4/4

Sám od seba by som sa do tohto článku nepustil , ale vzhľadom na to že ma Bukva pekne poprosil, ale najmä vďaka faktu že mám rám a vidlicu v reklamčke a teraz nejazdím tak som sa rozhodol trochu popísať môj príchod a prvé dojmy  zo San Diega .

Veci vybavené , let zabookovaný na 13. októbra, smer Budapešť – Londýn – Dallas – San Diego  a mohlo  sa vyraziť .

Let bol viacmenej bez komplikácii až na maličkosť v Dallase . Moja prvá skúsenosť na Americkej pôde bola že som nestihol  prestupný let z Dallasu do San Diega z dôvodu dlhých kontrol na pasovom a imigračnom. Našťastie sa dali veci do pohody a po nejakých vybavovačkách som nafasoval novy let zadarmo, pretože to nebola moja chyba . Každopádne dobre to dopadlo a ja som získal skúsenosť do budúcna , ako v takej situácii postupovať . Nočný prílet do San Diega  , následne černoch taxikár, ktorý sa celu cestu vadil s manželkou cez mobil , príjazd na byt a po dlhej asi 12 hodinovej ceste nakoniec zaslúžený spánok . Kvôli časovému posunu ktorý činí 9 hodín, som bol hore už asi od 3tej hodiny rana . Nejaký ten skype s našimi a s kámošmi, nejaké vybavovačky na nete a ani som sa nenazdal  a bolo okolo poludnia . Predtým ako som sa vybral omrknúť centrum som našiel na nete burgershop  hneď o ulicu vedľa . Až neskôr som zistil od domácich že to je vlastne najlepší burger v celom San Diegu . Čert mi to bol dlžný mať to pod nosom .  Ak sa dostanete niekedy do San Diega a ak si sem tam doprajete takúto zdravú stravu tak určite navštívte Hodad´s ( v preklade niečo ako borec čo príde na pláž so surfom , tvári sa jak surfer a pritom ani surfovať nevie. Toto mi pripomína slovenské skateparky kde je množstvo deti čo majú extra super špeciál drahé cajgle a nevedia ani prd ) Ako vysvetlenie názvu napovedá, tak je to cele ladene surfersko skaterskom štýle. P o návrate domov som sa rozhodol zmontovať bike. Možno sa to dakomu zíde tak to sem napíšem . Bike som prepravoval v kartónovej krabici ktorú som si upravil aby nebola zbytočne veľká . Silver tape rules! Rátalo sa to ako druha batožina čiže poplatok príjemných 50 dolárov .

Hlavný dôvod prečo som tu je samozrejme jazyková škola že ? A keďže ďalší deň bol pondelok tak prišlo aj ranne  školské vstavanie čo mi ale opäť nerobilo problém a hore som bol sám od seba od 4tej. Cesta do školy mi trvá asi hodinu busom , pobudnem tam dve hodiny angliny  a pak zbytok dňa voľno . Poviem vám že do tejto školy chodím fakt rad ! Neskutočné množstvo ľudí z celého sveta, proste paráda .

Prvé  jazdenie
Po skole som očekoval na nete najbližší skatepark a plný očakávaní som sa vybral na cestu bez mapy a bez GPS ale zato s  fotkou trasy v hlave . Keď som prišiel na miesto neveril som vlastným očiam . Nie preto že to bol najlepší betonak v akom som kedy jazdil ( už to zas neplatí ) ale preto v akom prostredí sa nachádzal . Memorial skatepark sa totiž nachádza v čisto mexickej ghetto štvrti (na  čo ma google mapy zabudli upozorniť ) a ako som sa neskôr od bikerov dozvedel tak je to tam dosť nebezpečné , preto som tam bol od vtedy iba raz a aj to kvôli tomu že to bol meeting point s rajdermi .

Ďalší deň padla voľba na Ocean Beach skatepark . Ocean beach je celkom špecifická časť San Diega .  Žijú tu najviac čudný ľudia ( nie v zlom ) mesta . Bežne tu  vidíte ľudí na nákupoch v pyžame a podobne záležitosti .  . Vzhľadom na to že deň predtým som bol v parku jediný biker tak som bol celkom prekvapený z priateľskosti a pohodovosti riderov čo tam panovala a panuje aj všade inde . Keď prídeš do parku tak hneď sa maníci prídu predstaviť potom nejaká ta hodina geografie na ktorej  vysvetlíš že Slovakia nie je v Rusku a že sme samostatný štát . Ľudia, ak majú nejakú ideu kde sa nachádza Slovensko, tak vždy si myslia že v Rusku . Jediný ktorí ako tak vedia, tak to sú pro jazdci . Najviac ma dostal Gary Young keď mi zadelil že bol na Slovenku pozrieť s manželkou a veľmi sa mu páčilo, hlavne bratislavsky hrad ho dostal hehe. Čo sa tých celebrít tyká tak mená ako Connor Lodes , Gary , Garret reynolds , JJ Palmere alebo Miles Rogoish su na dennom poriadku . Naozaj treba uznať že čo sa týka podmienok a zázemia, tak sú omnoho ďalej ako Európa a nie to Slovensko . Ani sa nečudujem prečo tu majú toľko zvučných mien . Čo ma ale udivuje najviac tak to je to že ľudia sa tu často sťažujú na podmienky a lamentujú že by radšej boli v Texase alebo v Colorade . Radšej si ani nepredstavujem čo to musí byt tam keď  tuna majú podľa mňa raj . Mali by skočiť do nejakého top slovenského parku a hneď by si začali vážiť to čo majú ….

Po par dňoch som sa rozhodol nestrácať čas zbytočným cestovaním zo školy domov pre bike a dohodol som sa v školičke, že si vždy bike môžem zobrať do triedy a po vyučovaní sa hneď ide na vec . Viac-menej po skole navštevujem vyššie spomínaný  skatepark Ocean Beach alebo drevený skatepark Mission Valley , ktorý tu ale veľa ľudí pozná skôr  pod pojmom Clairemont.  Tento skatepark , ale skôr by som to nazval obrovsky komplex spravuje YMCA čož je  niečo ako kresťanská organizácia . Okrem miesta na jazdenie je tu množstvo ihrísk, čí už futbalové, baseballove alebo plavecky bazén . Jediná nevýhoda je že sa platí vstupne a to 10 babiek  za session ktorú  uvádzajú ako od  2- util sun goes down. ( ak si kúpite ročné členské za 35 dolárov tak každú ďalšiu session platíte 4 doláre )  . Aj keď je tu stále okolo 19°C tak aj tu je momentálne zimne obdobe čiže slnko zapadá o dosť skôr , vďaka čomu je ta session o dosť kratšia . Nachádza sa tu streetova zóna a potom naozaj obrovská parková časť . Tie prekážky sú naozaj obrovské . Keď si predstavíte prekážky na Bike Halle tak tuna je väčšina skoro raz tak veľkých. Nič pre mňa a ja sa aspoň môžem načisto venovať  streetovej sekcii .  Do parku chodí veľa rodičov so svojimi ratolesťami s víziou že s nich budú mat hviezdy skateboardingu . A veruže aj budú ! Keď vidím čo tie 6 ročné deti stvárajú tak už teraz mi je jasne že tie majú o budúcnosť postarane . Trochu odbáčam od BMX ale myslím že toto je presne to ako by sa mali vychovávať talenty .  Funguje to tak že príde nejaký kvázi tréner , chvíľu sleduje a potom povie svojmu objektu že ty si dobrý a spravím s teba najlepšieho skatera na svete. Tu nič neobvykle . U nás keď decko nemá trochu solventnejších rodičov alebo hlavne rodičov ktorým na tom fakt záleží , tak sa môže rozlúčiť . U nás sa nevedia opraviť ani cesty a nieto  nedajbože dať peniaze do športu . Možno sa však aj my raz dočkáme takéhoto prístupu , alebo tomu chcem iba veriť …