Extrémny šport má rôzne podoby. V niektorých z nich ide svojím spôsobom o život. Niektorým fanatikom nestačí bežný triatlon, dokonca ani preteky ironman. Cítia potrebu ešte väčšieho extrému. Takého, kde by si siahli na úplné dno svojich fyzických i psychických možností. Toto podujatie je absolútne výnimočné, napríklad už len tým, že štart je skokom z trajektu, z výšky približne 4 metre. Jeden z mála slovenských účastníkov Ľuboš Bogár: "Voda mala mať podľa informácií teplotu 14,5 stupňa, ale mala celkom určite pod 13 stupňov. Tŕpla hlavne tvár. Keď sme mali deň predtým rozplávanie, tak som neveril, že skoro ráno budem schopný do tej vody skočiť. Mal som však v tele takú eufóriu z pretekov, že som skočil bez zaváhania. Voda bola presne taká teplá ako mala byť. Niektorí si však museli naliať do neoprénu teplý čaj. Celkové prevýšenie na 180- kilometrovej cyklistickej trati  bolo okolo 2 000 metrov. Hneď po výstupe z vody nasledoval takmer 25-kilometrový kopec. Stúpali sme naň prekrásnou jemne sa kľukatiacou cestou, kde nemohli jazdiť autá. Veľká časť pretekov viedla po náhornej plošine, kde, samozrejme, býva vždy silný vietor. No a bežecký maratón – pri ňom už ide o prežitie. Tam už človek nerozmýšľa. Ak by začal, tak to okamžite vzdá.“ Zvládli by ste to? Aj keď sú dĺžky tratí jednotlivých disciplín podobné ako na pretekoch ironmanov, ide o výrazne náročnejšie podujatie extrémneho charakteru, ktoré sa už pravidelne koná v Nórsku. Štartuje sa skokom zo štvormetrovej výšky z trajektu vo fjorde Hardangerfjord. Nasleduje 180-kilometrový cyklistický úsek, počas ktorého pretekári už po prvých 40 kilometroch dosiahnu úroveň 1 200 metrov nad morom. Časť cyklistickej trate vedie po hrebeni, kde je celoročná snehová pokrývka. Posledný úsek je bežecký a tvorí ho maratónska trať (42,2 km). Prvých 25 kilometrov sa beží po relatívnej rovine, ale potom nasleduje beh na Gaustatoppen do výšky 1 880 metrov nad morom. Každý pretekár musí mať podporný tím, ktorý ho nasleduje na trati v osobnom automobile a poskytuje mu jedlo a nápoje. Podporná posádka musí sprevádzať pretekára v záverečnom horskom stúpaní a musí mať k dispozícií batoh s núdzovým jedlom a náhradným oblečením. Do ďalšej fázy pretekov pretekára organizátori pustia len v prípade, ak dodrží časový limit. Ak sa mu to nepodarí, môže síce pokračovať, ale už mimo celkového poradia a v prípade dokončenia pretekov získa „len“ biele tričko (ten, kto dokončí v riadnom čase, získava čierne). Počet účastníkov je obmedzený, organizátori nominujú každoročne len 150 pretekárov. Približne 40 % účastníkov nie sú Nóri a takmer 15 % tvoria ženy.