Čo príde po posledných pretekoch? Pogačar má predstavu o pokojnejšom živote

Tadej Pogačar na Tour de France 2026. Foto: A.S.O./Charly López
Tadej Pogačar ešte nemá presnú odpoveď na to, čomu sa bude venovať po skončení profesionálnej kariéry. V jeho úvahách však zaznieva túžba po menej nabitom programe, väčšom súkromí a možnosti žiť aj mimo pozornosti médií, ktorá sprevádza jeho športové úspechy. Medzi predstavami o budúcnosti sa objavila dokonca aj vízia vlastnej kaviarne.
Slovinec o tom hovorí v dokumente POG1 – The Making of a Legend od Colnaga, z ktorého výpovede priniesol portál Domestique. Svoje nápady pritom opisuje ako otvorené možnosti, nie ako hotový plán.
„Zatiaľ neviem, aký by bol môj sen po skončení cyklistickej kariéry. Asi by som si dal rok voľna alebo niečo podobné a jednoducho si užíval ničnerobenie. Možno by som si otvoril kaviareň niekde na peknom mieste a žil aj mimo všetkej tej pozornosti,“ zamýšľa sa Pogačar.
Kým pri pretekoch rozhodujú príprava a presne stanovené ciele, ďalšiu životnú etapu si zatiaľ necháva otvorenú. Jednu vec však považuje za dôležitú už dnes: šport by v jeho živote nemal zaberať všetok priestor.
Preteky plánuje dôkladnejšie než bežné dni
Pohľad do ich spoločného života ponúka aj jeho partnerka, profesionálna cyklistka Urška Žigart. Pogačara opisuje ako človeka, ktorý si mimo pretekov nerobí zbytočné starosti a verí, že sa veci napokon vyriešia.
„V bežnom živote si robí menej starostí a preteky plánuje dôkladnejšie než každodenné záležitosti. Často mi hovorí: ‚Neboj sa, všetko sa nejako vyrieši.‘ Lenže, občas musím zariadiť ja, aby sa to naozaj vyriešilo,“ približuje Žigart.
Takýto nadhľad však neodstráni všetky nároky profesionálnej cyklistiky. Keď sa sezóna oboch partnerov riadi pretekmi a presunmi, spoločný čas nie je samozrejmosťou.
„Pri nabitom kalendári to býva niekedy náročné. Chodíme z pretekov na preteky a občas nám chýba aj to, že nemôžeme byť spolu,“ priznáva Pogačar.
Práve preto hovorí o potrebe udržať si priestor aj na vzťahy a záujmy, ktoré nepatria k športovej kariére.
„Je naozaj dôležité nájsť si čas na seba alebo na rodinu a nebyť úplne posadnutý kariérou. Veď aj po nej sa treba niečomu venovať, život ide ďalej a vždy v ňom musí byť rovnováha,“ vysvetľuje.

Pomoc, ktorú kedysi dostal, chce posúvať ďalej
Nie všetky Pogačarove predstavy o budúcnosti sa začínajú až poslednými pretekmi. Už teraz podporuje mladých cyklistov prostredníctvom Pogi Teamu, ktorý nadväzuje na slovinský klub, v ktorom sám vyrastal.
Význam takejto podpory pozná z vlastnej skúsenosti. Ako dieťa sám dostal od klubu vybavenie potrebné na to, aby sa mohol cyklistike venovať.
„Mal som šťastie, že mi klub poskytol bicykel, dres, tretry aj prilby. Bez tejto pomoci by som tu dnes nesedel,“ spomína.
Pogi Team má podobnú cestu otvárať ďalším deťom. Pogačar si želá, aby tento projekt rástol a pomáhal aj tým, pre ktorých by náklady na výstroj predstavovali prekážku pri vstupe do športu.
Viac času by chcel venovať aj nadácii
Ďalšou oblasťou, v ktorej si vie predstaviť väčšie zapojenie po kariére, je jeho charitatívna nadácia. Voľnejší program by mu umožnil venovať viac pozornosti ľuďom v náročných životných situáciách.
„Keď skončím s cyklistikou, možno sa budem môcť ešte viac zapojiť do činnosti nadácie a viac pomáhať. Život nie je spravodlivý, niektorí ľudia majú veľa a iní nie. Tak prečo nepomôcť, keď môžem?“ hovorí Pogačar.
Kaviareň tak zatiaľ zostáva len jednou z možností. Pri pomoci druhým už má na čom stavať – na projektoch, ktorým sa venuje dnes, aj na vlastnej spomienke na to, aký rozdiel môže urobiť podpora v správnej chvíli.









