UCI uvažuje o skrátení Tour de France na 16 dní. Proti dopingu chcú využiť aj umelú inteligenciu
Tadej Pogačar oslavuje zisk piateho celkového víťazstva na Tour de France. Foto: A.S.O.
Profesionálna cyklistika rieši viacero problémov, ktoré spolu úzko súvisia. Preteky sa v kalendári prekrývajú, tímy sú závislé od sponzorov a organizátori zápasia s rastúcimi nákladmi. Zároveň potrebujú prilákať divákov, ponúknuť im účasť najväčších hviezd a zabezpečiť bezpečné podmienky pre jazdcov.
Práve fungovanie tohto celku je predmetom konzultácie, ktorej výsledky zverejnila Medzinárodná cyklistická únia (UCI). Zhromaždila 55 príspevkov od jazdcov, tímov, organizátorov, národných federácií, sponzorov, výrobcov či televíznych spoločností.
Výsledkom je súbor podnetov na ďalšie rokovania. Niektoré by upravili existujúce mechanizmy, iné by výrazne zmenili podobu sezóny. Prípadné reformy by sa mohli začať uplatňovať od roku 2029, zatiaľ však nejde o schválené pravidlá.
Preteky Grand Tour by sa mohli skrátiť na 16 dní
Najvýraznejší návrh sa týka podujatí, ktorých trojtýždňový formát patrí k základným tradíciám cestnej cyklistiky. V konzultácii sa objavila možnosť skrátiť Tour de France, Giro d’Italia a Vueltu na 16 dní.
Skrátenie pretekov Grand Tour je súčasťou širšej diskusie o kalendári. Výhrady smerujú najmä k súbehu pretekov, ktorý núti tímy nasadzovať zostavy na viacerých miestach naraz a komplikuje divákom orientáciu v sezóne.
UCI chce preskúmať možnosť zoskupovania podujatí do geografických blokov. Súčasťou návrhov sú aj kratšie etapové preteky, úprava povinnej účasti tímov a prehodnotenie bodovania. Zámerom je vytvoriť logickejšie usporiadanú sezónu a pritom zachovať otvorenú štruktúru cyklistiky.
Pre organizátorov a fanúšikov by mala byť predvídateľnejšia aj účasť popredných jazdcov. Dokument preto otvára otázku väčšej istoty, na ktorých pretekoch sa najväčšie mená pelotónu predstavia.
Prehľadnejší kalendár má pomôcť aj príjmom
Jasnejšia štruktúra sezóny a vopred známa účasť hviezd sú dôležité aj pri oslovovaní publika. Konzultácia vidí potenciál najmä medzi ľuďmi mladšími ako 35 rokov, z ktorých by cyklistika chcela získať viac pravidelných fanúšikov.
K tomu majú prispieť modernejšie televízne prenosy, jednoduchší prístup k údajom z pretekov a centrálna digitálna platforma. Nové technológie vrátane umelej inteligencie by mohli pomáhať zrozumiteľnejšie prezentovať priebeh podujatí a približovať príbehy jazdcov či tímov.
Samotný záujem divákov však nevyrieši spôsob, akým sa profesionálna cyklistika financuje. Tímy zostávajú výrazne závislé od sponzorských peňazí, zatiaľ čo organizátori čelia zvyšujúcim sa výdavkom.
Jednou z možností je preto spoločná správa nových komerčných a mediálnych práv. Časť získaných príjmov by sa vďaka tomu mohla rozdeliť rovnomernejšie.
Významný priestor na rozvoj vidia účastníci konzultácie aj v ženskej cyklistike. Zároveň upozorňujú, že jej ekonomické problémy sa líšia od tých, ktoré riešia mužské tímy a preteky. Dokument ju preto zahŕňa do všetkých hlavných oblastí pripravovanej diskusie.
Vyrovnanejšie podmienky bez uzavretej ligy
Popri hľadaní príjmov sa opäť otvára otázka kontroly výdavkov. Rozpočtový alebo platový strop by mal zmierniť finančné rozdiely medzi tímami, ktoré dnes fungujú s výrazne odlišnými možnosťami.
Dokument UCI sa venuje aj menším zostavám na pretekoch. Tie by podľa predložených návrhov mohli znížiť náklady a zároveň priniesť menej predvídateľné súperenie.
Zmenami by mohol prejsť tiež prestupový trh. Medzi podnetmi sa objavujú prestupové obdobia, poplatky za prestupy a prísnejšie pravidlá pre agentov.
UCI pritom nechce smerovať k úplne uzavretému WorldTour podľa vzoru amerických profesionálnych líg. Zachovaný má zostať postup aj zostup. Diskusia sa má sústrediť na posilnenie úrovne ProTour a úpravu rebríčkového systému UCI.
Bezpečnosť sa začína pri trati aj sprievode
Pri bezpečnosti sa účastníci konzultácie zhodujú vo väčšej miere ako pri mnohých ďalších témach. Najmä jazdci vidia výrazný priestor na zlepšenie podmienok.
Návrhy sa týkajú prísnejších požiadaviek na trate, povinných bezpečnostných školení a zavedenia hodnotenia bezpečnosti záverečných kilometrov. Častejšie využívanie miestnych okruhov by zase mohlo uľahčiť dodržiavanie bezpečnostných požiadaviek.
Ďalšou témou je počet vozidiel sprevádzajúcich preteky. Osobitné výhrady sa týkajú motocyklov a medzi možnými riešeniami sa spomínajú aj drony, ktoré by mohli prevziať časť úloh niektorých sprievodných vozidiel.
Presnejší prehľad o polohe jazdcov a sprievodu majú poskytovať GPS zariadenia, opäť využívané aj na majstrovstvách sveta. UCI chce zároveň pokračovať v skúmaní toho, či možno prostredníctvom pravidiel pre vybavenie obmedziť riziká a neprimerane vysoké rýchlosti.
Technológie by mali pomáhať v boji proti dopingu
Kým pri bezpečnosti majú technológie zlepšiť kontrolu nad dianím na trati, pri rozhodovaní by mohli komisárom poskytnúť lepšie podklady na posúdenie sporných situácií.
Jedným z návrhov je systém podobný futbalovému modelu VAR. Pred konečným verdiktom by umožnil preskúmanie záberov z pretekov.
Umelá inteligencia by sa zase mohla výraznejšie uplatniť v antidopingovej práci, napríklad pri analýze biologických pasov a vyhľadávaní neobvyklých hodnôt. Dokument zároveň počíta s potrebou modernizovať boj proti technologickým podvodom.
Ďalšie významné rokovania sa uskutočnia na seminári WorldTour v Benidorme. Až nasledujúce diskusie ukážu, ktoré návrhy získajú podporu a akú konkrétnu podobu by mohli mať od roku 2029.
