Fotogaléria (25)

Foto: Unipublic / Cxcling / Antonio Baixauli

Hotel GESA Village Club Mont Louis Les Sorbiers zrejme nikdy nezažil návštevu podobnú tej, ktorá k nemu dorazila počas tretej etapy pretekov Vuelta a España.

Pred silným krupobitím a prívalovým dažďom sa do jeho priestorov ukrylo takmer 180 premočených cyklistov spolu s členmi tímov, organizátormi, policajtmi a fanúšikmi.

Pelotón priviedol k hotelu Tadej Pogačar (UAE Emirates-XRG), ktorý si pomoc miestneho personálu nenechal iba pre seba. Niekoľko hodín po etape zverejnil na Googli päťhviezdičkovú recenziu, v ktorej sa poďakoval za poskytnuté útočisko a zároveň si zavtipkoval o svojej partnerke Urške Žigart.

„Ďakujem hotelu GESA, že poskytol mne a dievčatám úkryt. Mimochodom, som priateľ Uršky Žigart. Je to známa profesionálna cyklistka zo Slovinska,“ napísal Pogačar.

+ 22

Z recepcie sa stal provizórny prístrešok pre pelotón

Počasie sa na stúpaní Col de Mont Louis zhoršilo v priebehu krátkeho času. Veľké krúpy zasypali cestu, intenzívny dážď výrazne znížil viditeľnosť a cyklisti začali premŕzať. Pokračovanie v pretekoch už nebolo bezpečné, preto sa pelotón zastavil a organizátori napokon tretiu etapu zrušili.

Pogačar v červenom drese zamieril mimo trate a začal hľadať najbližší vhodný úkryt. Spolu s veľkou časťou pelotónu sa dostal do hotela GESA Village Club Mont Louis Les Sorbiers. Recepcia a priestor pri vchode sa v priebehu niekoľkých minút zaplnili ľuďmi z celého pretekárskeho konvoja.

Zamestnanci hotela pritom nemali čas pripraviť sa na príchod takého množstva hostí. Napriek tomu začali rozdávať uteráky, nápoje, teplé občerstvenie a pomáhali premrznutým cyklistom zohriať sa.

Cyklisti sa poďakovali piatimi hviezdičkami

Medzi prvými ohodnotil hotel Tobias Halland Johannessen (Uno-X Mobility), ktorý ocenil najmä rýchlosť, s akou zamestnanci zareagovali na mimoriadnu situáciu.

„Dokonalé miesto, keď vás zastihne krupobitie. Už dve minúty po tom, ako bez ohlásenia dorazilo 180 cyklistov, nám dokonca rozdávali uteráky. Zaslúžia si každú jednu hviezdičku!“

William Barta (Tudor) pridal stručnú päťhviezdičkovú recenziu: „Neuveriteľne milý a ochotný personál!“

Rovnako spokojný bol Julien Bernard (Lidl-Trek), ktorý vyzdvihol srdečný prístup zamestnancov: „Také srdečné privítanie! Veľmi pekne vám ďakujeme!“

Roland Thalmann (Tudor) udelil hotelu iba štyri hviezdičky, hoci slovami ho ocenil azda najvýraznejšie zo všetkých cyklistov: „Je to jednoznačne najpriateľskejší hotel, aký som kedy videl. Všetko mali výborne zorganizované a takmer 200 nečakaným hosťom dokázali zadarmo rozdať uteráky, nápoje aj jedlo.“

Poďakovanie zverejnil aj tím Picnic PostNL, ktorý opísal priestory hotela ako „príjemnú a útulnú recepciu s priateľským personálom“ a označil ich za dobré miesto, kde sa dá ukryť pred extrémnym počasím.

Fanúšikovia zaplavili hotel vymyslenými príbehmi

Po cyklistoch začali hotelu udeľovať päť hviezdičiek aj fanúšikovia. Niektorí ocenili ochotu personálu, ďalší si vymýšľali príbehy o stretnutí s pelotónom alebo pripomínali nedávne udalosti spojené s Pogačarom.

„Ideálny hotel na cyklistický výlet s 200 priateľmi. S podobnými aktivitami už majú skúsenosti,“ napísal jeden z recenzentov.

V recenziách sa objavila aj narážka na kontroverzný rozhovor s influencerkou Erolou Jons po úvodnej časovke v Monaku. Jons vtedy Pogačara oslovila skomoleným menom „Pogachitar“ a opýtala sa ho, prečo pri pohľade na ňu vždy začne hyperventilovať. Pogačar jej odpovedal, že dýcha 24 hodín denne.

„Stretol som chlapíka menom Pogichitar a ten z nejakého dôvodu začal hyperventilovať,“ napísal fanúšik.

Ďalší zaradil hotel medzi miesta, ktoré by chcel osobne navštíviť: „Dostali ste sa na môj zoznam miest, ktoré musím vidieť. Spôsob, akým ste prijali cyklistov a postarali sa o nich, mi obnovil vieru v ľudskosť. Keby bolo viac miest a ľudí, ako ste vy, svet by bol nádherný.“

V jednej z najprepracovanejších recenzií prirovnal fanúšik premrznutých cyklistov k vychudnutým robotom, ktorí v tretrách hlučne obsadili hotelovú recepciu.

„Dňa 24. augusta 2026 som sedel vo vstupnej hale, popíjal kávu a romanticky sledoval krupobitie, keď sa tam zrazu vrútilo približne 180 chudých, trasúcich sa robotov v cvakajúcich topánkach. Dokonca som zazrel aj jedného robota celého v červenom. Prvýkrát som videl stroj v takejto farbe, takže muselo ísť o špeciálny model. Ostatní ho volali Tadej. Netušil som, že hotel obsluhuje aj robotov. Vypýtali si uteráky a pili čaj rovnako ako ľudia. Skvelý hotel, ktorý sa postará o všetky druhy ľudí aj strojov. Určite sa vrátim.“

Ďalšia recenzentka našla v príchode premočeného mužského pelotónu trochu inú výhodu: „Najlepšie miesto, kam si môžete prísť oddýchnuť a pokochať sa pohľadom na množstvo príťažlivých mokrých mužov. Jednoducho raj!“

Fanúšikovia si vystrelili aj z Pogačarovho červeného dresu: „Vyšla som z izby vo svojom šťastnom červenom pyžame a zrazu ma obkľúčilo päť mužov, ktorí kričali: Pogi, Pogi! Iba som hľadala raňajky a napokon som musela obhajovať červený dres.“

Vtipnú recenziu zanechal aj Carlos Rodriguez, menovec španielskeho cyklistu tímu Netcompany Ineos: „Bol som v hoteli, vychutnával som si horúcu čokoládu a sledoval som padajúce krupobitie, keď zrazu začali prichádzať imigranti. Pravdepodobne nemali doklady, predpokladám; boli podvyživení a vyčerpaní, pretože polícia ich neustále sledovala ako tiene. Ukryli sa tu a hotel sa k nim správal ako k VIP osobám, s prikrývkami a všetkým – bolo to úžasné. Som tak rád, že táto krajina tak podporuje imigrantov; počul som príbehy zo všetkých strán, prichádzali z krajín, o ktorých existencii som ani nevedel. Potom prišli autobusy; predstavujem si, že ich odviezli do ich prijímacích centier. Mimochodom, páčil sa mi ten blondín v červenom.“