Jonathan Vaughters. Foto: EF Pro Cycling

Len 19-ročný Finlay Tarling zomrel po zrážke s dodávkou, ktorá vošla na cestu počas pretekov Okolo Portugalska. Britský cyklista sa s vozidlom zrazil vo vysokej rýchlosti.

Jeho smrť nie je iba ďalšou pripomienkou, že cestná cyklistika patrí medzi nebezpečné športy. Okolnosti nehody vyvolávajú oveľa vážnejšiu otázku. Dokážu všetci organizátori podujatí v medzinárodnom kalendári zabezpečiť trať tak, aby sa na nej cyklisti nestretli s vozidlom idúcim v protismere?

Šéf tímu EF Education-EasyPost Jonathan Vaughters je presvedčený, že cyklistika si pri odpovedi na túto otázku príliš často pomáha argumentom o nevyhnutnom riziku.

„Veľmi mi prekáža postoj niektorých vplyvných ľudí v cyklistike, ktorí tvrdia, že sa s tým nedá nič robiť, pretože autá sa občas dostanú na trať a patrí to k súťaženiu na verejných cestách. Nie je to pravda. Takýmto situáciám sa dá predísť,“ povedal Vaughters pre BBC Sport.

Podľa Vaughtersa nemožno Tarlingovu smrť uzavrieť ako nešťastnú náhodu, ktorá jednoducho patrí k cestným pretekom. Vozidlo na aktívnej trati nie je prasknutá pneumatika, pád v zákrute ani chyba pretekára. Je to bezpečnostné zlyhanie, ktorému musí organizátor zabrániť.

Menším pretekom nedôverujú

Profesionálny kalendár spája podujatia s úplne rozdielnymi finančnými aj organizačnými možnosťami.

Na jednej strane stojí Tour de France s rozsiahlym policajným sprievodom, stovkami usporiadateľov a dôsledne kontrolovanými križovatkami. Na druhej sú menšie preteky, ktoré musia zabezpečiť desiatky alebo stovky kilometrov ciest s podstatne skromnejším rozpočtom.

Rozdiel nepociťujú iba organizátori. Uvedomujú si ho aj tímy, ktoré na preteky posielajú svojich cyklistov.

„Ako tím dôverujeme podujatiam, ako je Tour de France, ale pri menších pretekoch takú istotu nemáme,“ povedal Vaughters.

Jeho vyjadrenie poukazuje na zásadný problém. Preteky síce môžu byť súčasťou rovnakého medzinárodného kalendára, ich schopnosť ochrániť pelotón však nemusí dosahovať porovnateľnú úroveň.

„Je neuveriteľné, na koľkých menších pretekoch som videl premávku priamo na trati,“ dodal.

Tour de France dokáže uzatvoriť cestu v dostatočnom predstihu a kontrolovať ju až do prejazdu posledného pretekára. Takéto zabezpečenie výrazne znižuje pravdepodobnosť, že niekto vojde na trať po prejazde hlavného pelotónu.

„Na Tour de France zostávajú cesty uzatvorené celé hodiny pred príchodom pretekov. Na každej križovatke stojí policajt a prístup blokujú zábrany,“ vysvetlil Vaughters.

Takýto systém je nákladný, no vytvára jasné pravidlo. Cesta sa neotvorí, kým nie je isté, že po nej už nejde žiadny účastník pretekov.

Najväčšie riziko vzniká za pelotónom

Menšie podujatia sa často spoliehajú na pohyblivé uzávery. Polícia a sprievodné vozidlá dočasne zastavia premávku pred príchodom pretekov a po ich prejazde ju postupne obnovia.

Slabina tohto riešenia sa naplno prejaví po rozdelení pelotónu. Za hlavnou skupinou môžu zostať menšie skupiny, jednotlivci, cyklisti po defekte alebo pretekári s veľkou časovou stratou. Človek čakajúci na vedľajšej ceste pritom nemusí vedieť, či sa už preteky skončili.

„Ľudia si povedia, že všetci už prešli a cesta je opäť voľná,“ opísal Vaughters okamih, v ktorom môže dôjsť k tragédii.

Pre cyklistu prichádzajúceho rýchlosťou okolo 50 kilometrov za hodinu predstavuje vozidlo v protismere bezprostredné ohrozenie života. Priestor na brzdenie alebo úhybný manéver môže byť minimálny, najmä v zákrute, za horizontom alebo na úzkej ceste.

„Nemyslím si, že pohyblivé uzávery fungujú dostatočne spoľahlivo,“ skonštatoval Vaughters.

Jeho kritika preto nesmeruje iba k jednej dodávke, jednej križovatke ani jednému podujatiu. Za najvážnejší považuje systémový nedostatok, s ktorým sa cyklistika dlhodobo stretáva na pretekoch s obmedzenými možnosťami.

Problém sa netýka iba Okolo Portugalska

PretekyOkolo Portugalska sa po Tarlingovej smrti ocitli v centre pozornosti, Vaughters však odmieta predstavu, že ide výlučne o problém portugalských organizátorov. Podobné nebezpečenstvo podľa neho vzniká aj na ďalších podujatiach rovnakej úrovne.

„Príliš veľa pretekov tejto kategórie má presne rovnaký problém. Tentoraz sa všetko skončilo tragicky, ale rovnako sa to mohlo stať aj na ktoromkoľvek inom podujatí,“ povedal.

Zabezpečenie cestných pretekov si vyžaduje veľké množstvo ľudí, policajné zložky, zábrany, sprievodné vozidlá a koordináciu s mestami či obcami na celej trase.

Organizátori musia súčasne financovať televíznu produkciu, zázemie tímov, logistiku a ďalšie povinnosti potrebné na udržanie podujatia v medzinárodnom kalendári.

„Náklady sú obrovské a organizátori sa nachádzajú vo veľmi náročnej situácii,“ uznal Vaughters.

Finančné problémy však podľa neho nemenia základnú povinnosť chrániť cyklistov. Ak organizátor nemá možnosti na bezpečné uzatvorenie trate, samotné zaradenie pretekov do profesionálneho kalendára sa stáva otázne.

Zodpovednosť nesie aj UCI

Tímy si nemôžu vyberať program iba podľa toho, ktorým podujatiam najviac dôverujú. Výsledky z pretekov zaradených do kalendára UCI rozhodujú o bodoch, postavení v rebríčku a v konečnom dôsledku aj o športovej budúcnosti jednotlivých družstiev.

Bodový systém ich tak motivuje štartovať aj na menších podujatiach. Vaughters preto očakáva, že Medzinárodná cyklistická únia nebude preteky iba schvaľovať a prideľovať im príslušnú kategóriu, ale bude tiež dôsledne kontrolovať ich bezpečnostnú úroveň.

„Ak nútite tímy bojovať na takomto podujatí o body do rebríčka, musíte sa postarať o to, aby preteky spĺňali požadované štandardy,“ zdôraznil.

Jeho výhrady smerujú aj k prioritám vedenia svetovej cyklistiky. UCI v posledných rokoch upravuje technické pravidlá a reaguje na jednotlivé detaily výbavy či fungovania pretekov. Vaughters však tvrdí, že pozornosť sa musí v prvom rade sústrediť na nebezpečenstvá s možnými smrteľnými následkami.

„Už ma unavuje, že ľudia zodpovední za riadenie tohto športu zavádzajú zmeny týkajúce sa smiešnych maličkostí,“ dodal Vaughters.